Má 24 rokov, miluje zimné športy a svoju prácu. V rodinnom podniku sa stará o reštauráciu a penzión ich vinárstva. Reč je o mladom a šikovnom podnikateľovi menom Erik Čizmadia.
Penzión Zlatá Putňa sa nachádza v odľahlej časti našej republiky na východe Slovenska v obci Viničky. Človek by možno povedal, že je to investícia do vetra, no ako vraví samotný Erik: „Spolu s našim vinárstvom je to niečo úplne odlišné od bežných penziónov a reštaurácií.“
Koľko si mal rokov, keď si začínal? Pamätáš si ešte, čo bolo pre teba najľahšie a naopak aj najťažšie? Opíš mi tvoje podnikateľské začiatky.
Reštauráciu aj penzión sme otvárali v máji 2013. Mal som 21 rokov, ale moje samostatné podnikateľské kroky v podstate začali asi rok predtým, počas príprav na otvorení objektu. Je to rodinný podnik, a preto bolo pre mňa najťažšie presadiť vlastné nápady. Tam, samozrejme, smerovali všetky moje investície. Okrem toho som bol v poslednom ročníku bakalárskeho stupňa. Skĺbiť dokopy prácu a školu nebolo jednoduché. Nemohol som si len tak „odskočiť,“ keď nastal nejaký problém, bol som príliš ďaleko. No vďaka dekanátu fakulty, ktorý bol veľmi ústretový a pochopil moje dôvody, sa mi podarilo naplánovať všetko tak, ako som potreboval.
Začiatok je vždy psychicky ťažkým obdobím. Človek nevidí jasnejšiu budúcnosť a v kombinácií s prichádzajúcimi zápočtami a skúškami to bolo miestami náročné.
Celý život som pracoval iba v našom vinárskom podniku. Zrazu som však začal v príbuznom, ale odlišnom segmente. To bol takisto tvrdý oriešok. Plánovať niečo a rozbehnúť to - vytvoriť systém práce a firemnú kultúru je tiež niečo úplne iné. Skrátka, bolo veľa ťažkých vecí a na ľahké sa ťažko spomína (smiech).
Aký má pre teba najväčší osobnostný prínos samotné podnikanie?
Je to hlavne sebarealizácia a spoznávanie skvelých ľudí.
Narodil si sa do vinárskej rodiny, takže oblasť podnikania si si nevybral sám. Vieš si dnes predstaviť, že by si podnikal v úplne inej oblasti?
Momentálne vôbec nie. Zaujíma ma aj mnoho iných vecí (nielen gastronómia a vinárstvo), ale sústreďujem sa na našu oblasť.
Ako vyzerá tvoj bežný deň? Je niečím zvláštny alebo neobvyklý?
Pre mňa už taký neobvyklý nie je a predpokladám, že mnohí podnikatelia majú asi podobný denný režim alebo systém práce. Doobeda sa starám o hostí alebo vybavujem maily a rezervácie. Popoludnia sú v mojom prípade trocha voľnejšie. Môžem si oddýchnuť alebo rozmýšľať, čo ďalej a prípadne vybavovať ďalšie veci. Po večeroch mávam ochutnávky vín s hosťami. Zvyčajne sa s nimi zdržím až do záverečnej, t.j. do tej deviatej-desiatej hodiny večer. Potom už môžem úplne vypnúť, teda oddýchnuť si psychicky aj fyzicky.
Kvôli svojmu biznisu a povinnostiam si viazaný na Slovensko. Nemôžeš sa len tak pobaliť a odísť na niekoľko mesiacov do zahraničia. Nebolo ti niekedy ľúto, že zatiaľ čo tvoji rovesníci môžu kedykoľvek vycestovať a spoznávať nové krajiny, ty musíš byť vždy doma?
Jasné, bolo mi to neraz ľúto. No zase tak, ako oni využili svoj čas na niečo efektívne, tak aj ja využívam svoj čas a energiu na plnenie iných snov. Verím, že v budúcnosti budem vďaka tomu cestovať viac cielene ako „len“ podľa daných príležitostí.
Čo by si vo svojom doterajšom podnikaní urobil inak?
Nepresťahoval by som sa na miesto podnikania (smiech). Dá sa povedať, že žijem priamo na pracovisku. Je preto ťažké oddeliť voľný čas od práce, čo môže znižovať hodnotu aj jedného, aj druhého. Na začiatku to však bolo veľmi prospešné. Každý problém (a bolo ich dosť) sa riešil promptne.
Pri svojej práci sa musíš vzdelávať asi rovnako (ak nie viac)ako počas svojho štúdia. Máš nejakú obľúbenú knihu o podnikaní a biznise?
Ak mám čas, veľmi rád čítam knihy od Richarda Bransona, ktorý častokrát píše o osobnejšom prístupe v podnikaní. Práve to je hlavnou silou rodinných podnikov. Takisto mám rád veci od Garryho Vaynerchuka, ktorý má tiež podobný(osobný) prístup k zákazníkom a opisuje mnohé životné skúsenosti v konkrétnych situáciách. Keďže sa pohybuje v obchode s vínom, je mi určitým spôsobom ešte bližší.
Zároveň som členom Združenia mladých podnikateľov Slovenska, kde si s inými mladými podnikateľmi vymieňame skúsenosti z biznisu.
Aké sú tvoje plány na najbližšie dva – tri roky?
V prvom rade chcem zdokonaľovať naše služby a zlepšovať sa v gastronómii a somelierstve spolu s kuchármi a obsluhou.
Čo by si poradil mladým začínajúcim podnikateľom?
Aby robili to, čo ich baví a boli šťastní, že to robia. Aby každú dobrú prácu pochválili, lebo nie je nič lepšie ako keď počujete pri každodennej, niekedy monotónnej, práci pochvalu alebo slovo ďakujem. Takisto je veľmi dôležité stretávať sa s ľuďmi s podobným zámerom. Zdieľať s nimi informácie, spolupracovať a získavať iný pohľad na vec. A pri problémoch, nech sú akékoľvek veľké, sa snažiť zostať nad vecou, lebo zdravie je naozaj to najcennejšie.
