Zo 69 nominovaných opatrení v roku 2019 získal prvé miesto paragraf, ktorý bráni elektronizácii účtovníctva v malých firmách.
Aké nezmysly podnikatelia nominovali v roku 2019?
Podnikatelia nominovali do tohtoročnej ankety Byrokratický nezmysel roka 69 opatrení. V nomináciách dominovali námety, ktoré súvisia s digitalizáciou a antibyrokratickým zákonom. Značná časť súvisela aj s novoprijatou legislatívou vyplývajúcou z poslaneckých návrhov, ktoré sú schvaľované bez dôsledného pripomienkovania a analýz ich dopadov.
Vo finálovej desiatke sa objavili aj regulácie, ktoré sú prežité a nezodpovedajú dobe, či dokonca také, ktoré od podnikateľov požadujú nemožné. Príkladom je ustanovenie zákonníka práce týkajúce sa pracovného času pri dvojzmennej prevádzke, podľa ktorého je potrebné vtesnať 16 hodín a 30 minút do rozmedzia 16 hodinového úseku medzi šiestou hodinou ráno a dvadsiatou druhou hodinou večer.
Ktoré nezmysly bodovali?
O víťazovi rozhodlo online hlasovanie, ktoré prebiehalo od 03.12.2019 do 26.12.2019 a zapojilo sa doň celkovo 1 447 respondentov. Byrokratickým nezmyslom roka 2019 je zastaralý paragraf v zákone o účtovníctve, ktorý bráni elektronizácii účtovníctva najmä v menších firmách.
„Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom regulácie, ktorá nezodpovedá dobe a dotýka sa takmer každej firmy. Uvádzať na každý doklad niekoľko podpisov a jeho konkrétne účtovanie malo zmysel v minulosti, no súčasnosti všetky potrebné informácie nájdu tak podnikatelia, ako aj kontrolné orgány v účtovných softvéroch,“ hovorí Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska.
„Druhým problémom je, že túto problematiku regulujú viaceré zákony. Kým zákon o DPH zodpovedá dobe, tak zákon o účtovníctve žiaľ nie. Dôsledkom je právna neistota a administratívna nadpráca, ktorá zbytočne zaťažuje firmy. Firmy, ktoré upúšťajú od papierových dokladov tak fungujú v akejsi šedej zóne, no najmä menšie firmy si radšej povedia, že nebudú riskovať prípadné pokuty a elektronizácii účtovníctva sa vyhýbajú,“ dodáva Solík.
Druhé miesto získala povinnosť vydavateľov kníh zasielať na vlastné náklady povinné výtlačky vydaných kníh do zákonom stanovených knižníc. Problémom je, že ich musia posielať aj do knižníc, ktoré s témou danej knihy vôbec nesúvisia. Parlamentnej knižnici alebo Štátnej vedeckej knižnici tak napríklad podľa zákona majú ročne končiť stovky románov pre ženy či knihy pre deti.
Tretiu priečku obsadila povinnosť podnikateľov oznamovať voľné pracovné miesta. „Táto regulácia je učebnicovým príkladom úradníckej nadpráce. Každý podnikateľ, ktorý hľadá zamestnanca, sa snaží nájsť vhodnú formu na propagáciu voľného pracovného miesta, keďže len tak si zabezpečí dostatok vhodných kandidátov. Štát by mu nemal prikazovať, aby použil určitú platformu. Ide o podobne absurdnú situáciu, ako keby štát prikazoval podnikateľom, akou formou majú propagovať svoje produkty.
Čerešničkou na torte je, že uvedenú povinnosť si podnikateľ splní aj vtedy, keď inzeruje pracovné miesta na konkrétnych komerčných portáloch. Štát tak vybraným pracovným portálom garantuje biznis a zvýhodňuje ich oproti konkurentom,“ konštatuje Ján Solík.
Len s tesným odstupom skončila na štvrtej priečke nevykonateľná povinnosť zamestnávateľa, ktorý je sankcionovaný za prípadné duplicitné využitie rekreačného príspevku zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, aj keď nemá žiaden nástroj, ako si to skontrolovať.
„Podobnú situáciu zažívajú stovky firiem, ktoré sú penalizované za nepravdivé čestné vyhlásenia študentov uplatňujúcich si odvodové výnimky, aj keď nemajú žiadnu možnosť si ich pravdivosť overiť. Žiaľ, história sa opakuje a štát opäť hodil podnikateľom na plecia zodpovednosť a sankcie za niečo, čo si nevedia ani pri najlepšej vôli overiť,“ hovorí Solík.
„Verím, že anketa Byrokratický nezmysel roka prispeje k tomu, aby sa kompetentní zamysleli nad legislatívou, ktorú vytvárajú a nad absurdnosťou niektorých predpisov. Ako daňoví poradcovia negatívne vnímame, že častokrát chýba odborná diskusia k návrhom zákonov," dodáva Jozef Danis, prezident Slovenskej komory daňových poradcov.
| Názov | Podstata problému | Výsledok |
|---|---|---|
| Zbytočné podpisy na dokladoch bránia digitalizácii | Podľa aktuálnej definície zákona o účtovníctve je na každom účtovnom doklade potrebné uvádzať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad, aj osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie a tiež označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje. Toto má za následok, že mnohé malé firmy neprechádzajú na elektronické účtovníctvo a elektronické uchovávanie účtovných dokladov, keďže nevedia toto zabezpečiť inak, než vytlačením dokladu, nalepením tzv. predkontačného lístka a ručným podpísaním. | 29 % |
| Romány povinne do parlamentnej či vedeckej knižnice | Všetci slovenskí vydavatelia majú povinnosť zasielať na vlastné náklady tzv. "povinné výtlačky" vydaných kníh do zákonom stanovených knižníc, inak im hrozí pokuta viac ako 3000 €. Dôvodom je uchovanie národného kultúrneho dedičstva. Konzervačnú funkciu plnia napríklad aj Štátna vedecká knižnica, Parlamentná knižnica NR SR či knižnica Centra vedecko-technických informácií, kam musia vydavatelia povinne zasielať aj publikácie, ktoré s ich zameraním nemajú nič spoločné. V Parlamentnej knižnici tak napríklad podľa zákona majú ročne končiť stovky románov pre ženy či knihy pre deti. | 15 % |
| Povinnosť zamestnávateľov oznamovať voľné pracovné miesta | Zbytočná byrokratická záťaž pre všetky skupiny podnikateľov, dokonca pod hrozbou sankcií. Podnikateľ by sa mal iniciatívne snažiť, aby našiel vhodnú formu, akou má propagovať voľné pracovné miesto, keďže len tak si zabezpečí dostatok vhodných kandidátov. Štát by mu nemal prikazovať, aby použil určitú platformu. Ide o podobne absurdnú situáciu, ako keby štát prikazoval podnikateľom, akou formou majú propagovať svoje produkty. | 12 % |
| Zodpovednosť zamestnávateľa za duplicitné využitie príspevku na rekreáciu | Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viac pracovných pomerov (napr. jeden plný úväzok + druhý polovičný alebo iné kombinácie) a využije rekreačné poukazy u oboch, tak za porušenia zákona zodpovedá zamestnávateľ, aj keď nemal nijakú možnosť si danú skutočnosť overiť. | 11 % |
| Premlčaný dlh voči Sociálnej poisťovni zostáva navždy dlhom | Sociálna poisťovňa niekedy vyrubuje poistné a penále aj za obdobia, ktoré presahujú premlčaciu dobu. V prípade, ak si dlžník úspešne uplatní námietku premlčania, Sociálna poisťovňa námietku právoplatne uzná a konanie o predpísaní poistného (príp. penále) zastaví. Napriek tomu je dlžník naďalej evidovaný v zozname dlžníkov a Sociálna poisťovňa odmieta premlčaný dlh odpísať a dochádza k absurdnej situácii. Zároveň Sociálna poisťovňa uplatňuje dvojaký meter na úroky z omeškania. Ak pri kontrole Sociálna poisťovňa zistí nedoplatky na poistnom, tak vyrubuje úroky z omeškania až do dátumu ich úhrady. Na druhej strane, ak má zamestnávateľ preplatky, ktoré v rámci tejto kontroly Sociálna poisťovňa oznámi, tieto neúročia. Daňové úrady uplatňujú v podobných prípadoch férovejší prístup. | 10 % |
| Podľa Zákonníka práce sa 16,5 rovná 16 | Od zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ľudí vo viaczmennej prevádzke, sa očakáva zázrak. Má spočívať v tom, že do 16-hodinového časového úseku vtesnajú 16,5 hodiny. Problém sa týka stanovenia začiatku a konca zmien pri dvojzmennej prevádzke. Podľa paragrafu 85 Zákonníka práce má pracovný čas v dvojzmennej prevádzke „najviac 38 a trištvrte hodiny týždenne“. V paragrafe 90 sa však uvádza, že „ranná zmena sa nesmie v zásade začínať pred šiestou hodinou, odpoludňajšia zmena sa nesmie v zásade končiť po 22. hodine“. Ak je týždenný pracovný čas 38 a trištvrte hodiny, potom prvá zmena trvá sedem a trištvrte hodiny za deň plus 30 minút prestávka. Spolu to je 8 hodín a 15 minút. Teda dve zmeny trvajú spolu 16 hodín a 30 minút. A tu vzniká rozpor, pretože nie je možné vtesnať 16 hodín a 30 minút do rozmedzia medzi šiestou hodinou ráno a dvadsiatou druhou hodinou večer. | 7 % |
| Predkladanie zbytočných potvrdení aj po prijatí zákona proti byrokracii | Aj po zavedení tzv. zákona proti byrokracii na Slovensku stále existujú zákony, ktoré od podnikateľov vyžadujú množstvo zbytočných potvrdení. Príkladom je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý od podnikateľov žiadajúcich o dotáciu vyžaduje, aby ministerstvu predložili (okrem iného) potvrdenie daňového úradu a Sociálnej poisťovne o nedoplatkoch, potvrdenie konkurzného súdu, že žiadateľ nie je v konkurze či potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ sa nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. | 6 % |
| Dvojaký meter RTVS pri koncesionárskych poplatkoch zamestnávateľov | Pri zvýšení počtu zamestnancov RTVS na základe dát zo Sociálnej poisťovne automaticky zvyšuje podnikateľovi platbu za koncesionárske poplatky. V prípade, ak sa počet zamestnancov znižuje, už RTVS nepostupuje automaticky a čaká na impulz od zamestnávateľa, automaticky platbu nezníži. | 5 % |
| Ak reštaurácia použije na prípravu jedla mäso od dodávateľov z rôznych krajín, nevie dodržať zákon | Niektoré reštaurácie objednávajú mäso od obchodníkov, ktorí im garantujú dodanie v čase, mieste a kvalite a neriešia pôvod. Ak príde mäso je od rôznych výrobcov (niekedy aj rôznych krajín) a reštaurácia z neho v daný deň varí pokrmy. Použije teda mix mäsa a nevie uviesť pôvod. | 3 % |
| Podnikateľ musí umožniť vodiacemu psovi vstup do prevádzky, aj keď nie je vycvičený | Vodiaci pes má výnimku na vstup do prevádzok (napr. mäsiarstiev) či dopravných prostriedkov (napr. lietadiel), no žiaden zákon nepredpisuje skontrolovať jeho dostatočný výcvik a spôsobilosť. Na preukázanie stačí potvrdenie od hociktorého cvičiteľa, ktorý má voľnú živnosť, že pes je dobre vycvičený. Navyše na takto "vycvičeného" psa možno získať dotáciu 7303 €. | 2 % |
O Byrokratickom nezmysle roka
Byrokratický nezmysel je anticena pre legislatívne opatrenie komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy.
Byrokratický nezmysel bol ocenený v roku 2015 v kategórii Vzorové iniciatívy na podporu podnikania a zlepšovania podnikateľského prostredia v súťaži European enterprise promotion awards.
Anketa vznikla v roku 2012 a jej vyhlasovateľom je Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Odborným konzultantom je Centrum lepšej regulácie Slovak Business Agency a partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská komora daňových poradcov a portál Podnikajte.sk.
