Zákon o verejnom obstarávaní je dobrý, no jeho uplatnenie zlyháva na neodbornosti, tvrdí Ivana Hodošiová, expertka firmy Enteris venujúca sa tendrom.
Majú pri získavaní verejných zákaziek šancu aj malé firmy?
Súčasný trend nasvedčuje tomu, že verejné obstarávania vyhrávajú stále väčšie a globálne firmy. Myslíme si, že by to malo byť presne naopak. Malé a stredné spoločnosti držia našu ekonomiku na nohách. V súťažiach majú vždy väčšiu šancu, často vedia ponúknuť dobré riešenia, sú flexibilnejšie.
Verejné obstarávania sa často skloňujú v negatívnom význame. Prečo?
V súvislosti s verejnými obstarávaniami sa často hovorí o zlyhaniach a pochybeniach. Verejné obstarávanie často prirovnávame k zlu, korupcii a byrokracii. To, že verejné súťaže sú zlé, paradoxne často tvrdia aj tí, ktorí sa ich nikdy nezúčastnili.
Pravdou je, že Slovensko môže byť v nastavení systému verejného obstarávania príkladom aj ďalším krajinám. Zákon je nastavený dobre. Zvyšuje sa aj transparentnosť, lebo všetky súťaže musia byť verejné. Takisto aj ponuky uchádzačov, čo sa firmám nie vždy páči. Odvolávajú sa na to, že ich často vidí konkurencia, no z hľadiska transparentnosti je to obrovský krok vpred.
Vôbec sa však nehovorí o tisíckach dobrých príkladov, kedy súťaž prebehla dobre a vďaka kvalitným projektom sa podarilo posunúť našu krajinu dopredu - postaviť infraštruktúru, zrekonštruovať školy, škôlky, obce a vyškoliť obrovské množstvo ľudí.
Zlyhania a pochybenia predstavujú malé percento z väčšiny verejných súťaží. Často sú individuálne, no vytvárajú celkový dojem verejnej mienky. Tendre sú strašiakom, do ktorého sa malé firmy boja vstupovať a nevidia v tom zmysel.
Čím sa firmy snažíte presvedčiť?
Na Slovensku je veľa dobrých firiem s kvalitnými službami a produktmi, o ktorých nepočuť. Malí podnikatelia veľmi do tendrov nechodia. My im však hovoríme, že ich konkurencia v danej súťaži určite je. Je už iba na nich, či tam budú tiež a zabojujú alebo svojou neúčasťou v tendri, celkom bez boja, potenciálnu zákazku „darujú“ svojej konkurencii.
Prečo majú malé firmy ešte stále obavy vstupovať do tendrov?
Dnes spoločnosti delíme do dvoch skupín. Prvou sú stredné a veľké podniky, ktoré majú vyčlenený tím odborníkov, zameraných na verejné obstarávanie a prípravu ponúk do súťaží. Sú to najmä stavebné a obchodné spoločnosti.
Potom sú malí podnikatelia, ktorí nemajú tím ľudí so špecializáciou na verejné súťaže. Nevedia, ako na to. Často sa stáva, že dobré firmy vypadávajú z tendrov kvôli maličkostiam, administratívnym nedostatkom. Je to veľká škoda, lebo nakoniec vyhráva ten, kto má dobre vyplnené papiere. Vo verejných súťažiach by mali vyhrávať dobré firmy, mala by rozhodovať kvalita.
Ako dlho trvá proces verejného obstarávania?
Verejné obstarávanie sa čoraz viac skracuje. Sú lehoty, kedy má firma iba tri dni na predloženie ponuky. Ide to niekedy doslova obratom, no aj to sa dá zvládnuť. Sú to väčšinou jednoduché súťaže na bežné obstarávania tovarov ako kancelársky papier, spotrebný materiál a pod.
U súťaží, kde sa obstarávajú stavebné práce, komplexnejšie tovary a služby, je čas na predloženie ponuky 2 - 3 týždne. Následne sa ponuky vyhodnocujú. Celý proces verejného obstarávania môže trvať od jedného týždňa do pol roka.
Je niečo, čo by ste zmenili vo verejnom obstarávaní?
V súťažiach sa vždy stretnú dva odlišné svety: odberateľ a dodávateľ, ktorí sa v nejakom bode stretávajú, pretože chcú spolupracovať. A práve ich kvalitná spolupráca je cieľom verejného obstarávania.
Úrad pre verejné obstarávanie sa snaží upravovať legislatívu tak, aby sme na Slovensku smerovali k lepším verejným súťažiam. Od 1. januára 2019 platí veľká novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá priniesla veľa zmien. Niektoré procesy sa výrazne zrýchlili. Skrátila sa napríklad lehota obstarávaní, takže trvajú kratšie. Celé súťaženie už prebieha iba elektronicky, čo je opäť krok k vyššej transparentnosti. Zákon však súčasne umožnil, aby sa verejné zákazky s relatívne vysokými sumami (napr. pre stavebné práce až do 180-tisíc eur), mohli obstarávať iba prieskumom trhu, napríklad e-mailovým oslovením troch potenciálnych uchádzačov.
Zo strany obstarávateľa je teda novelizácia zákona výborným krokom smerom k zjednodušeniu procesov, ale ak sa na to pozrieme z pohľadu uchádzača, ten sa o takejto súťaži často ani nedozvie. Verejní obstarávatelia si zvykli oslovovať iba úzky kruh potenciálnych dodávateľov. Mnohí iní tak ostávajú mimo hry. Akoby kritérium transparentnosti v tomto prípade ustúpilo v prospech verejných obstarávateľov.
Myslím si, že to nie je dobrá cesta. Väčšina tendrov je práve s malými a strednými rozpočtami. Ako často robí obec stavebné práce so sumou nad 180-tisíc eur alebo nakupuje tovar či službu za viac ako 70-tisíc eur? Raz, možno dvakrát za rok? Menších súťaží však robia obce nepomerne viac. O takýchto tendroch sa dozvedia iba tí dodávatelia, ktorých obec priamo osloví. Šanca ostatných je minimálna. Ak chceme rozvíjať regióny a posúvať malé a stredné podniky dopredu, čo je aj jedna z priorít Európskej únie a našej vlády, tento krok k tomu neprispel. Aj preto sme tu my. Chceme, aby sa čo najviac kvalitných dodávateľov o vyhlásených súťažiach dozvedelo.
Odkiaľ sa možno dozvedieť o verejných súťažiach?
Celý systém zverejňovania informácií o nových zákazkách je taký zložitý, že nie je možné, aby sa o nich človek dozvedel z jedného zdroja. Neexistuje verejný portál, kde sa dozviete o všetkých obstarávaniach. Takéto služby ponúkajú dva alebo tri komerčné subjekty na Slovensku, ale je to platená služba.
Ak sa chcete dozvedieť o tom, čo sa na Slovensku momentálne obstaráva, musíte prejsť niekoľko stoviek internetových stránok, čo je, samozrejme, nereálne. Niektoré zákazky sa zverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania, iné v Elektronickom kontraktačnom systéme, či na stránke partnerskej dohody, ktorú spravuje Úrad vlády. Väčšina z nich je však zverejnená iba na internetových stránkach samotných obstarávateľov – či už sú to ministerstvá, mestá a obce. Žiadny dodávateľ však nemá kapacitu každý deň sledovať stovky, až tisíce webových stránok.
Čo je najväčšou výzvou verejného obstarávania?
Veľkou témou je dnes návrat k profesionalizácii verejného obstarávania. V minulosti na Slovensku platil úzus, že ľudia, ktorí ho realizovali, museli mať odbornú spôsobilosť. Boli to odborníci, ktorí mali patričné vzdelanie, prax a absolvovali skúšky na Úrade verejného obstarávania. Až následne mali oprávnenie pre verejné súťaže. Tým, že sa uvoľnil trh a inštitút odbornej spôsobilosti sa zrušil, verejné obstarávanie dnes môže realizovať takmer ktokoľvek. To má dopad aj na nízku kvalitu súťaží.
Úrad verejného obstarávania sa k profesionalizácii dnes opäť vracia. V súčasnosti pripravuje Komoru verejného obstarávania, ktorá by mala byť zárukou profesionality v procese verejných nákupov. Aktuálne sa k tejto téme vedie veľká odborná debata, pretože nie je jednoduché preniesť zodpovednosť za celý komplexný proces iba na jedného človeka. Verím však, že je to cesta správnym smerom.
Aké sú riziká a dôsledky nekvalitného verejného obstarávania?
Okrem zákonných postihov a vysokých pokút, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie udeľuje, nekvalitné súťaže spôsobujú zaostávanie daného regiónu. Typickým príkladom môže byť krajské alebo okresné mesto, ktoré chce realizovať projekty z eurofondov a výber dodávateľov musí prejsť verejným obstarávaním. Ak súťaž nebola kvalitne pripravená, musí sa zrušiť a opakovať. To sa stáva často a proces sa opakuje aj niekoľkokrát, až vyprší termín pre realizáciu projektu.
