Čo je kurzarbeit a akú podobu bude mať na Slovensku

V čom spočíva podstata systému nazývaného kurzarbeit, prečo je medzi firmami taký žiadaný, ako funguje v Nemecku a ako bude vyzerať na Slovensku?

Kým pri oblastiach akými sú IT, či centrá zdieľaných služieb je obvykle aj v čase krízy možné pracovať z domu, výrobné spoločnosti tak urobiť u všetkých zamestnancov nevedia.

Aké možnosti z pohľadu rozvrhnutia práce majú výrobné spoločnosti pri tak neštandardnej situácii, akú spôsobil koronavírus? Tie, ktoré upravuje Zákonník práce sú rovnaké, ako v prípade inej hospodárskej alebo lokálnej krízy, ktorá má vplyv na dopyt a prevádzkyschopnosť podniku.

• Nariadené čerpanie dovolenky (ak sú splnené zákonné podmienky a zamestnanci majú nárok). Nariadiť dovolenku je pre firmy na prvý pohľad najjednoduchšie, avšak musia myslieť na to, aby ju nariadili s dostatočným predstihom. Úprava Zákonníka práce účinná od 4.4.2020 v čase krízovej situácie na území SR umožňuje zamestnávateľovi nariadiť ju so sedemdňovým predstihom (štandardne 14 dní). Keďže situácia na trhu je nepredvídateľná, väčšina podnikov dovolenku nenariaďuje na viac ako týždeň. Firmy tiež potrebujú, aby im ostala flexibilita aj na zvyšok roka.
• Čerpanie konta pracovného času tzv. „flexi konta“. Ide o zaplatené hodiny, ktoré si zamestnanec odpracuje v budúcnosti (ak je inštitút flexi konta dohodnutý s odborovou organizáciou alebo zamestnaneckou radou). Pre zamestnanca to nepredstavuje žiadnu stratu, pretože dostáva plný príjem, naopak zamestnávateľ môže počítať s tým, že väčšina hodín sa mu v budúcnosti vráti. Rizikom nie je ani tak to, že časť zamestnancov v čase odíde aj s mínusovým kontom, ale do akého veľkého mínusu ich firma pustí.  Príliš veľké mínusy totiž zamestnancov demotivujú.
• Prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnanec je doma, ale čerpá 60 -100 % priemernej hodinovej mzdy.

Firmy pri kríze väčšinou využívajú kombináciu opatrení, ktorá sa mení v priebehu jednotlivých týždňov. Zmenou prešla tiež oznamovacia povinnosť zamestnávateľov, ktorí môžu oznamovať rozvrhnutie pracovného času (zmenový kalendár) už len s 2-dňovým predstihom s platnosťou minimálne na týždeň.

Ani tieto opatrenia v súčasnej situácii nestačia. Firmy dlhodobo volajú po zavedení skráteného pracovného času - tzv. kurzarbeit.

Čo je kurzarbeit?

Skrátená pracovná doba (kurz arbeit/short term working) je systém, v ktorom sa zamestnanci a zamestnávatelia dohodnú alebo sú nútení akceptovať redukciu pracovného času a vyplatenej mzdy. Systém predpokladá zahrnutie štátu, ktorý pokrýva spravidla časť mzdy dotknutých zamestnancov s cieľom zachrániť pracovné miesta v ekonomike.

Skrátený pracovný úväzok tak môžu využiť všetky firmy, ktoré musia dočasne výrazne obmedziť alebo úplne zavrieť svoje prevádzky. Zamestnancov si budú môcť ponechať, zaplatiť im takmer plnú mzdu a využiť ich, keď sa vrátia do prevádzky po skončení krízy.

Systém Kurzarbeit vznikol v Nemecku v roku 1918, kde je doteraz veľmi používaný a podľa informácií OECD počas hospodárskej recesie v rokoch 2008 a 2009 zabránil strate 500-tisíc pracovných miest. 

Prečo je systém kurzarbeit medzi firmami taký žiadaný?

Zavedenie kurzarbeit má niekoľko kľúčových výhod:

• Opatrenie najviac žiadajú veľkí zamestnávatelia, ale je využiteľné aj menšími firmami.
• Firmy vyrábajú len v obmedzenom režime, ale nemusia prepúšťať, keďže štát pokrýva časť nákladov na ich zamestnancov, resp. kompenzuje časť príjmov zamestnanca.
• Firmy si udržia kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov a ušetria tak náklady do budúcnosti do ich výberu a tréningu.
• Zamestnanci dostávajú väčšinu príjmu, preto nemusia odchádzať, nezamestnanosť sa nezvyšuje tak rapídne.
• V čase, keď sa situácia zlepší, firmy sa vrátia do produkcie v plnej prevádzke a pomôžu naštartovať ekonomiku.
• Ide o opatrenie, ktoré je možné aplikovať veľmi rýchlo a s jasnými pravidlami.
• Pozitívne skúsenosti nám ukazujú krajiny, akými sú napr. Nemecko a Rakúsko. 
• Európska Komisia chce vyčleniť 100 miliárd eur pre zavedenie systému kurzarbeit v členských štátoch EÚ.

Ekonómovia varujú aj pred negatívami kurzarbeit:

• Negatívny dopad na verejné financie, je to len krátkodobá pomoc, platená z verejných zdrojov.
• Nejde o systémové opatrenie, nerieši dlhodobé problémy firiem.
• Možné využiť len za predpokladu, že recesia je dočasná. Ak sa hospodárska situácia nezlepší, záchrana pracovných miest míňa účinok, pretože po odznení podpory sú firmy nútené prepúšťať i tak.

Ako systém kurzarbeit funguje v čase koronavírusu v Nemecku?

Firmy sa môžu registrovať na zavedenie kurzarbeit spätne k 1. marcu 2020 za týchto podmienok:

• Ak 10 % zamestnancov (predtým 30 %) čelí zníženiu mzdy o viac ako o 10 %.
• Po predchádzajúcom súhlase od odborového zväzu alebo zamestnaneckej rady, ak vo firme nie sú, po explicitnom súhlase dotknutého zamestnanca.

Kurzarbeit v Nemecku pokrýva dotknutým zamestnancom 60 % náhrady čistej mzdy (67 %, ak má zamestnanec aspoň 1 dieťa). Odvody zo mzdy platí štát. Firmy môžu sociálnu pomoc využívať najviac 12 mesiacov a môžu ich aplikovať aj na dočasne pridelených zamestnancov.

Systém kurzarbeit mohol byť aplikovaný v Nemecku aj doteraz, ale za splnenia ďalších podmienok: Ak zlá ekonomická situácia vo firme vznikla kvôli nepredvídateľným okolnostiam, ak zlá ekonomická situácia vo firme je dočasná a ak toto opatrenie je nevyhnutné a predchádzalo mu vyčerpanie ostatných možností (čerpanie minuloročných dovoleniek, istej miery mínusových hodín a pod). Firmy tiež nesmú najímať nových ľudí na oddelenia, kde majú zamestnancov vo forme kurzarbeit. V prípade výpovede nesmú sociálnu pomoc aplikovať na zamestnanca vo výpovednej dobe a po zániku pracovného pomeru zaniká aj kurzarbeit na dotknuté pracovné miesto.

Nemecká vláda predpokladá, že pomôže 2,35 miliónom zamestnancov, čo predstavuje 5,5 % celkovej pracovnej sily (v porovnaní s 1,4 miliónom počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009). Nemeckú ekonomiku to bude stáť 10 miliárd eur, vrátane 6 miliárd na odvodoch. Nemecký úrad práce dokonca vyčlenil na podporu cez systém kurzarbeit dopredu až 26 miliárd eur. Niektoré názory hovoria, že na rozdiel od predchádzajúcich kríz, pri súčasnej koronakríze využijú kurzarbeit nielen veľkí zamestnávatelia, ale aj menšie firmy.

Ako bude kurzarbeit vyzerať na Slovensku?

Vláda SR 14. apríla 2020 oznámila ďalšie opatrenia na zmiernenie dopadov korona krízy a počíta aj so zavedením tzv. kurzarbeit. Zo zatiaľ zverejnených informácií vyplýva, že firmy budú mať nárok na nasledovné formy pomoci, v závislosti od toho, do ktorej kategórie spadajú:

1. Príspevok na mzdy zamestnávateľom, ktorí na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) uzatvorili povinne prevádzky.
2. Príspevok na mzdy zamestnávateľom, ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie prerušili, alebo obmedzili svoje prevádzkové činnosti.
   

Príspevok na mzdy zamestnávteľom, ktorí museli povinne zatvoriť svoje prevádzky

Kedy môžu firmy tento model (opatrenie č. 1) využiť?

Kurzarbeit bude môcť byť využitý na každého zamestnanca, ktorému nemôže firma prideliť prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa.

Aká je výška podpory zo strany štátu?

Vláda stanovila sociálnu pomoc zamestnancom na maximum 80 % výšky priemerného zárobku. To je v precentuálnom vyjadrení viac ako v iných krajinách, no suma je zároveň obmedzená hornou hranicou 1 100 eur na jedného zamestnanca. V prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancom náhradu mzdy za čas prekážok v práci vo výške 60-80 % priemerného zárobku (napr. z dôvodu dohody so zástupcami zamestnancov), príspevok je najviac vo výške 880 eur.   

Poznámka: od 4. apríla je účinná novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorej platí, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku (do účinnosti novely šlo o 100 %), najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Novinkou je, že sa ruší strop podpory pre jedného zamestnávateľa v sume 800-tisíc eur.

Praktické príklady nájdete v článku Príspevky na udržanie pracovných miest pre zamestnávateľov - príklady

Kurzarbeit na Slovensku - príspevok na mzdy zamestnávateľom, ktorí museli prerušiť alebo obmedziť svoju činnosť

Kedy môžu firmy tento model (opatrenie č. 3) využiť?

Túto možnosť môže využiť každý zamestnávateľ, ktorí obmedzil alebo prerušil svoje prevádzkové činnosti, aj keď toto obmedzenie nebolo dôsledkom priameho nariadenia zo strany Úradu verejného zdravotníctva. Ide o tzv. „tretiu“ štátnu pomoc, ktorú zverejnila vláda v strede apríla a je slovenským ekvivalentom tzv. kurzarbeit.

Aká je výška podpory zo strany štátu pri "kurzarbeit"?

Zamestnávatelia majú na výber dve možnosti:

1. Zamestnávatelia uplatnia náhradu mzdy zamestnancov, ktorým nemohli prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce), najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku a najviac v sume 880 eur. Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce) vyplatil zamestnancom náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880 eur.

Toto opatrenie je slovenským ekvivalentom tzv. „kurzarbeit“.

Poznámka: od 4. apríla je účinná novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorej platí, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku (do účinnosti novely šlo o 100 %), najmenej však v sume minimálnej mzdy.

2. Zamestnávatelia uplatnia paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb.

Aké sú podmienky uplatnenia?

• Zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku (podľa jeho uváženia, podľa výhodnosti).
• Príspevok sa nevyplatí na zamestnancov, ktorí mali v danom mesiaci viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (PN, OČR), alebo čerpajú dovolenku.
• Príspevok sa nevyplatí na zamestnancov, na ktorých mzdy zamestnávateľ čerpá inú štátnu podporu na podporu zamestnanosti.
• Zamestnávateľ nemá nárok na príspevok za dni sviatkov, kedy zamestnávateľ rozvrhol pracovný čas, ale nemohol prideliť prácu, v takom prípade zamestnancovi patrí náhrada 100 %.
• Zamestnávateľ sa zaväzuje, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Ktorý príspevok je výhodnejší?

Dôležitým rozdielom dvoch opatrení, z ktorých si môžu firmy vybrať je, že paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov pri poklese tržieb je možné využiť aj na zamestnancov, ktorí časť,alebo aj plný mesiac pracovali.

To znamená, že firmám, ktorí mali menej zamestnancov na prekážke v práci (napriek kríze pracovali v práci, z domu a pod.), ale zároven trpia výraznejším poklesom tržieb, sa vo všeobecnosti oplatí viac kalkulovať s podporou štátu pri poklese tržieb.

Naopak, firmám, ktoré mali viac zamestnancov na prekážke v práci a nemuseli mať taký výrazný prepad tržieb, sa vo všeobecnosti oplatí viac žiadať náhradu mzdy pri prekážke v práci.

Vzhľadom na množstvo pravidiel a vela rôznych scenárov (zamestnanci  na dovolenkách, OČR, PN a pod.), firmám radíme si dôsledne prepočítať, ktorý z príspevkov sa im oplatí viac.

Praktické príklady nájdete v článku Príspevky na udržanie pracovných miest pre zamestnávateľov - príklady

Na čele záujemcov o kurzarbeit sú automobilky

Zavedenie kurzarbeit podľa nemeckého vzoru dlhodobo žiadajú najmä 4 automobilky sídliace na Slovensku, pričom dlhodobo o ňom hovorí najmä bratislavský Volkswagen.

Automobilový priemysel tvorí na Slovensku 50 % podiel celkovej priemyselnej produkcie a 13 % sa podieľa na vyrobenom HDP. Podľa Zväzu automobilového priemyslu SR v roku 2018 bolo v 4 automobilkách spolu s prvo-stupňovými dodávateľmi zamestnaných až 117-tisíc ľudí. Keď započítame aj ďalšie úrovne, automobilový priemysel sa priamo dotýka až 275-tisíc ľudí v 350 firmách, ktoré produkujú komponenty potrebné pre výrobu vozidiel.

Aktuálny prehľad všetkých schválených opatrení a štátnej pomoci pre podnikateľov pri boji s koronavírusom, nájdete v článku Veľký prehľad štátnej pomoci a opatrení pre podnikateľov v koronakríze.

Ministerstvo práce zverejnilo koncepciu zavedenia takzvaného „kurzarbeit“ na Slovensku. Ako bude vyzerať, si prečíate v článku Dlhodobý kurzarbeit na Slovensku – podmienky (navrhovaná koncepcia) alebo Kurzarbeit pre SZČO (návrh).