Kurzarbeit pre SZČO (návrh)

Koncepcia ministerstva práce ohľadom zavedenia inštitútu kurzarbeit na Slovensku počíta s tým, že by podporu z tohto systému mohli čerpať aj SZČO.

V článku Dlhodobý kurzarbeit na Slovensku (navrhovaná koncepcia) sme predstavili základné črty inštitútu kurzarbeit predovšetkým vo vzťahu k zamestnancom a zamestnávateľom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky však v koncepcii počíta aj s tým, že by kurzarbeit bol určený aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“).

Dávky zo systému kurzarbeit aj pre SZČO

Kurzarbeit úzko súvisí s poistením v nezamestnanosti a pri zavedení tohto inštitútu pre zamestnancov a zamestnávateľov sa uvažuje nad tým, že by sa príspevky platené na poistenie v nezamestnanosti znížili na úkor nového fondu určeného pre kurzarbeit. SZČO však poistenie v nezamestnanosti neplatia, resp. môžu ho platiť len na dobrovoľnej fáze.

Z tohto dôvodu sa zvažujú pre SZČO dve alternatívy zavedenia kurzarbeit:

  • Povinné poistenie: V zmysle tejto alternatívy by aj SZČO boli povinné platiť poistné do nového fondu udržania zamestnanosti, z ktorého by následne mohli v prípade poklesu príjmov čerpať určité dávky. Toto by ale pre SZČO znamenalo zvýšenie odvodového zaťaženia, keďže by sa im zaviedol nový druh sociálneho poistenia.
  • Dobrovoľné poistenie: Táto alternatíva je založená na tom, že SZČO by mohli dobrovoľne prispievať do fondu udržania zamestnanosti. SZČO by sa znížila sadzba poistného na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, čím by sa vytvoril priestor pre nový druh poistenia na účely kurzarbeit. Len SZČO, ktoré by dobrovoľne prispievali na toto poistenie, by z neho mohli čerpať príspevky.

Ktorá alternatíva nakoniec bude schválená, to sa dozvieme až v budúcnosti.

Podmienky poskytovania dávky kurzarbeit pre SZČO

Vymeriavací základ SZČO pre platenie poistenia do fondu udržania zamestnanosti by mal byť rovnaký ako je vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie. Samotná dávka kurzarbeit by mohla byť SZČO poskytovaná vtedy, ak došlo u nich k poklesu príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň o 25 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Podmienkou pre jej poskytnutie by samozrejme malo byť platenie poistného po určenú minimálnu dobu.

SZČO by mohli zo systému kurzarbeit čerpať dávky pri poklese príjmu aspoň 25 %.

Pokiaľ ide o základ pre výpočet dávky kurzarbeit pre SZČO, uvažuje sa nad tým, že základom by mohol byť jej aktuálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné do nového fondu udržania zamestnanosti. Z tohto základu by sa potom dávka kurzarbeit vypočítavala určitým percentom. Toto percento však v koncepcii ministerstva práce nie je uvedené.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Sociálne odvody SZČO od 1. 7. 2024

Aká je hranica príjmov, pri ktorej SZČO (ne)vzniká povinnosť platiť sociálne odvody od 1. 7. 2024, resp. 1. 10. 2024? Ako sa podnikateľ dozvie o výške odvodov a aká je ich minimálna a maximálna výška?

PN a nemocenské živnostníka v roku 2024

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky. Aké podmienky musí splniť a aká je výška dávok v roku 2024, sa dočítate v článku.

Hranica príjmov pre (ne)platenie odvodov do Sociálnej poisťovne za rok 2024 v roku 2025

Do určitej výšky ročných príjmov nie sú živnostníci či iné SZČO povinné platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Aká je táto hranica pre rok 2024 a koľko bude potrebné platiť minimálne v roku 2025?

Priemerná mesačná mzda v roku 2023 a jej dôsledky

Štatistický úrad zverejnil údaj o priemernej mesačnej mzde zamestnanca za rok 2023. Aká je jej výška, ktoré odvetvia či kraje zarábajú najviac a aké veličiny v roku 2025 táto suma ovplyvní?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky