Ministerstvo práce verejnosti predstavilo koncepciu zavedenia takzvaného „kurzarbeit“ na Slovensku. Ako by mal systém kurzarbeit od roku 2022 fungovať?
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nedávno predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie nelegislatívny materiál, ktorý predstavuje koncepciu zavedenia režimu skrátenej práce „kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku. V článku priblížime koncepciu zavedenia schémy skrátenej práce kurzarbeit na Slovensku. Uvedené informácie je potrebné vnímať len ako návrh koncepcie. Definitívnu podobu kurzarbeit na Slovensku ešte bude musieť schváliť vláda aj parlament.
Cieľ schémy kurzarbeit – udržať pracovné miesta aj za cenu ich dotovania
Schéma skráteného pracovného času (tzv. kurzarbeit) sa v súčasnosti používa vo viacerých krajinách s rôznymi obmenami podmienok tohto systému (výška podpory, podporné obdobie, spôsob financovania). V niektorých krajinách ako sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Francúzsko a Taliansko má kurzarbeit dlhšiu tradíciu. V iných krajinách bol zase tento systém zavedený v dôsledku hospodárskej recesie.
Cieľom schémy kurzarbeit je v prípade prechodného zníženia potreby zamestnávateľa zamestnávať zamestnancov zamedziť prepúšťaniu zamestnancov a udržať pracovné miesto, aby títo zamestnanci neboli prepustení a nestali sa z nich nezamestnaní. To sa väčšinou deje tak, že zamestnanec sa pri skrátení pracovného času vzdá určitej časti mzdy, menšiu časť jeho mzdy uhradí zamestnávateľ a zvyšnú časť mzdy zaplatí za zamestnávateľa štát.
Kurzarbeit – pri skrátení pracovného času bude štát dotovať udržanie pracovného miesta.
Výhodou schémy kurzarbeit je zníženie nákladov pre zamestnávateľa, udržanie pracovného miesta a zachovanie pracovných návykov zamestnancov. Nevýhodou schémy kurzarbeit môže byť to, že môže znižovať mobilitu na trhu práce a že pomocou neho budú podporované aj pracovné miesta, ktoré z dlhodobého hľadiska aj tak horšie ekonomické obdobie neprežijú.
Kurzarbeit na Slovensku dnes – súčasné schémy nie sú postačujúce
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare) ustanovuje, že ak zamestnávateľ nemôže zamestnancovi pre vážne prevádzkové dôvody prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. V takomto prípade zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Problémom je to, že Zákonník práce zamestnávateľovi neumožňuje jednostranne skrátiť pracovný čas zamestnanca. Zamestnávateľov teda udržanie zamestnanca v čase, keď mu napríklad z dôvodu poklesu objednávok, zníženia produkcie alebo uzatvorenia prevádzky nemôže prideľovať prácu, stojí veľa peňazí. Preto sa často zamestnávatelia v takýchto prípadoch uchyľujú k prepusteniu zamestnanca a výpovediam.
Náznak kurzarbeit na Slovensku v sebe nesie príspevok na podporu udržania pracovných miest poskytovaný úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Je určený pre zamestnávateľa, ktorý najmenej tri mesiace udržiaval pracovné miesta aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov, na základe ktorých nebude môcť zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu 6 % až 40 % ustanoveného týždenného pracovného času. Tomuto zamestnávateľovi môže byť poskytnutý príspevok vo výške 50 % náhrady mzdy poskytovanej zamestnancom.
Na schému kurzarbeit sa podobajú aj pomoci, ktoré vznikli na Slovensku v dôsledku mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Ide najmä o príspevok pre zamestnávateľov, ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu tržieb. Títo zamestnávatelia môžu získať príspevok na úhradu časti mzdových nákladov za predpokladu, že pracovné miesto udržia aj v čase nepriaznivej ekonomickej situácie.
Od 1. marca 2022 budú
mať zamestnávatelia možnosť žiadať o novú podporu v čase skrátenej
práce. Aké podmienky musia splniť a ako sa podpora dotkne zamestnancov?
Viac informácií nájdete v článku Kurzarbeit alebo podpora v čase skrátenej práce od 1.3.2022.
Koncepcia zavedenia kurzarbeit na Slovensku – nový druh sociálneho poistenia
Spomínané formy podpory na udržanie pracovných miest aj v sťažených podmienkach nie sú dostačujúce. Ich problémom je hlavne to, že neumožňujú zamestnávateľom flexibilne skrátiť pracovný čas zamestnanca a nepredstavujú systémové riešenie. Ministerstvo práce aj na základe viacerých konzultácií so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov vypracovalo koncepciu zavedenia schémy kurzarbeit do slovenského právneho poriadku.
Základom zavedenia kurzarbeit na Slovensku by mal byť nový poistný fond v rámci Sociálnej poisťovne (Fond udržania zamestnanosti). Z tohto fondu by sa následne v prípade potreby používali príspevky na poskytovanie dávky kurzarbeit. Navrhuje sa, aby poistné do nového poistného fondu platili všetci zamestnávatelia za zamestnancov v pracovnom pomere. Do nového fondu by neplatili poistné len zamestnávatelia za zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a ani v obdobnom pracovnom vzťahu. Ministerstvo práce zatiaľ uvažuje nad variantom, že zamestnávatelia by namiesto poistenia v nezamestnanosti platili poistné už len do nového poistného fondu udržania zamestnanosti. Zamestnanci by mali naďalej platiť len poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Nový druh sociálneho poistenia by nemal zvýšiť súčasné odvodové zaťaženie.
Nový poistný fond na účely kurzarbeit sa navrhuje zaviesť bez toho, aby sa zvýšilo odvodové zaťaženie zamestnávateľa a zamestnanca. Malo by sa to dosiahnuť spomínanou zámenou poistného na poistenie v nezamestnanosti za poistné do nového fondu udržania zamestnanosti pre zamestnávateľa a zachovaním súčasného stavu pre zamestnanca. Výber poistného by podobne ako pri iných druhoch sociálneho poistenia mala realizovať Sociálna poisťovňa. Konkrétne sadzby poistného do nového fondu udržania zamestnanosti, resp. o koľko by sa znížili sadzby poistného na poistenie v nezamestnanosti, koncepcia neobsahuje. Zachovať by sa však mal aj pre nový druh poistenia maximálny mesačný vymeriavací základ vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
Navrhované podmienky pre poskytovanie dávky zo systému kurzarbeit
Aby mohol zamestnávateľ poberať na svojich zamestnancov dávku kurzarbeit, predpokladá sa, že budú musieť byť splnené nasledujúce podmienky:
- obmedzenie prevádzkovej činnosti zamestnávateľa,
- vyčerpanie vlastných možností zamestnávateľa,
- podporené pracovné miesta budú udržané,
- zamestnávateľ má uhradené poistenie do nového fondu,
- úrad práce zamestnávateľovi schváli žiadosť.
Obmedzenie prevádzkovej činnosti zamestnávateľa
Jednou z podmienok pre poskytovanie dávok zo systému kurzarbeit má byť celkom prirodzene obmedzenie prevádzkovej činnosti zamestnávateľa. Dôvody obmedzenia prevádzkovej činnosti musia byť dočasné, musia vyplývať z vonkajších faktorov a zamestnávateľ nemôže byť schopný ich ovplyvniť. K takýmto dôvodom napríklad môže patriť nepriaznivá ekonomická situácia na trhu (napríklad ekonomická recesia), okolnosti vyššej moci (napríklad živelná udalosť) alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie.
Obmedzenie prevádzkovej činnosti musí znamenať to, že zamestnávateľ nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej tretinu zamestnancov. Sezónny charakter podnikania, plánovaná odstávka výroby alebo reštrukturalizácia podniku nebudú dôvodmi na poskytnutie príspevku kurzarbeit.
Vyčerpanie vlastných možností zamestnávateľa udržať zamestnanosť
Vyčerpanie vlastných možností zamestnávateľa je ďalšou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby mohla byť na zamestnancov poskytnutá dávka kurzarbeit. Splnenie tejto podmienky by malo znamenať to, že zamestnanci, na ktorých zamestnávateľ žiada vyplatenie dávky musia mať najmä vyčerpanú dovolenku z predchádzajúcich kalendárnych rokov, vyčerpané všetky nadčasy a vynulované konto pracovného času (ak sa na nich tento inštitút uplatňuje). Rovnako musí byť splnená aj podmienka, že zamestnávateľ zamestnancov, na ktorých žiada dávku kurzarbeit, nie je schopný preradiť na inú prácu.
Podmienka udržania podporených pracovných miest
Cieľom schémy kurzarbeit je udržať pracovné miesta, ktoré by inak boli ohrozené, a dotknutí zamestnanci by sa mohli stať nezamestnanými. Preto bude môcť zamestnávateľ čerpať dávku zo systému kurzarbeit len na tých zamestnancov, ktorí nie sú vo výpovednej dobe a ani im neskončí pracovný pomer po dobu dvoch mesiacov po skončení poberania dávky. Znamená to, že po skončení poskytovania dávky na zamestnancov ich bude musieť zamestnávateľ zamestnávať ešte minimálne ďalšie dva mesiace, inak bude musieť dávku vrátiť. Z koncepcie nie je známe, či sa do tejto dvojmesačnej ochrannej lehoty bude alebo nebude započítavať aj prípadná výpovedná doba.
Povinnosť zamestnávateľa mať uhradené poistné do nového fondu
Navrhuje sa, aby získanie príspevku z účelového fondu pre poskytovanie dávky kurzarbeit bolo viazané aj na podmienku, že zamestnávateľ má uhradené poistné platené do tohto fondu. Splnenie podmienky zamestnávateľa mať uhradené poistné by sa malo posudzovať za 24 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o dávku. Keďže nový fond ešte len bude vznikať, tak v prechodnom období (v prvých dvoch rokoch jeho fungovania) by sa táto podmienka mala považovať za splnenú, ak má zamestnávateľ uhradené poistné do fondu poistenia v nezamestnanosti.
Schválenie žiadosti o dávku kurzarbeit úradom práce
O dávku so systému kurzarbeit bude musieť zamestnávateľ elektronicky požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Požiadať bude môcť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak u neho zástupcovia zamestnancov nepôsobia, rozhodne o podaní žiadosti sám, pričom súčasťou žiadosti bude aj súhlas dotknutých zamestnancov. O vyplatení dávky kurzarbeit bude príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať bezodkladne, najneskôr do 14 kalendárnych dní od predloženia žiadosti.
Spôsob poskytovania dávky kurzarbeit
Systém kurzarbeit by mal fungovať tak, že žiadosť o poskytnutie dávky bude úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predkladať zamestnávateľ. Súčasťou žiadosti o schválenie poskytovania dávky kurzarbeit by mal byť výkaz, v ktorom bude vypočítaná výška dávok za jednotlivých zamestnancov za celý kalendárny mesiac. V nasledujúcich mesiacoch by mal zamestnávateľ podávať len tento výkaz. Zároveň by v žiadosti malo byť aj preukázanie splnenia podmienky nemožnosti prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej jednu tretinu zamestnancov.
Ak bude zamestnávateľovi žiadosť o vyplatenie dávky kurzarbeit schválená, bude vyplatená na bankový účet zamestnávateľa a ten ju bude povinný vyplatiť konkrétnym zamestnancom, na ktorých mu bude poskytnutá. Po skončení poberania dávok kurzarbeit by sa do 14 dní malo uskutočniť vyúčtovanie dávok s vysporiadaním prípadného preplatku alebo nedoplatku.
Kurzarbeit v praxi od roku 2022
Aby bol systém kurzarbeit zavedený do praxe, ešte musieť prejsť štandardným legislatívnym procesom. Ministerstvo práce predpokladá, že na medzirezortné pripomienkové konanie budú príslušné zmeny v zákonoch predložené v novembri 2020. Následne bude kurzarbeit do konca roka 2020 schvaľovaný vládou. Potom by do konca prvého štvrťroka 2021 mohli byť zmeny schválené aj v parlamente. Nadobudnutie účinnosti právnej úpravy sa predpokladá od 1. januára 2022. Na Slovensku by sa teda systém kurzarbeit mal uplatňovať až od roku 2022.
