Živnosť popri dôchodku

Prehľad povinností, ktoré vznikajú dôchodcom v prípade, ak sa stanú SZČO (živnostníkom). Pozor pri podnikaní si musia dať najmä poberatelia predčasného starobného dôchodku.

Dôchodca sa musí pri podnikaní, resp. vykonávaní samostatne zárobkovej činnosti riadiť najmä týmito zákonmi:

• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),
• zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),
• zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“),
• zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“).

V tomto článku sa budeme venovať podnikaniu dôchodcov, ktorým bol priznaný starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.

Informácie o zamestnaní dôchodcu na trvalý pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní práce a o ich odvodových a daňových povinnostiach si môžete prečítať v článkoch Invalidný dôchodca a odvody, Starobný dôchodca a odvody alebo Dane a odvody pri zamestnaní dôchodcu.

Legislatívna úprava nároku na dôchodok

Podmienky nároku, ako aj určenie výšky jednotlivého typu dôchodku upravuje legislatívne zákon o sociálnom poistení, a to nasledovne:

• nárok na starobný dôchodok: § 65 až § 66 zákona o sociálnom poistení,
• nárok na invalidný dôchodok: § 70 až § 73 zákona o sociálnom poistení,
• nárok na predčasný dôchodok: § 67 až § 69a zákona o sociálnom poistení.

Podnikanie, resp. vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti nie je nijako limitované pre poberateľov starobného a invalidného dôchodku.

Pozor pri výkone podnikateľskej činnosti, by si však mali dávať poberatelia predčasného starobného dôchodku, nakoľko ak takejto osobe vznikne povinné dôchodkové poistenie po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu zanikne od najbližšieho výplatného termínu dôchodku splatného po vzniku povinného dôchodkového poistenia. Nárok na predčasný dôchodok sa takejto osobe môže však v budúcnosti obnoviť, a to na vlastnú žiadosť, ale iba v tom prípade, ak zanikne povinné dôchodkové poistenie tejto osoby ako SZČO.

Osobe, ktorá poberá predčasný starobný dôchodok ako aj poberateľom starobného, či invalidného dôchodku v prípade ak prevádzkujú živnosť, vzniká povinné dôchodkové poistenie od 1.7. , resp. od 1.10. nasledujúceho kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom ich príjmy presiahli zákonom stanovenú hranicu. Viac informácií uvádzame ďalej v článku.

Založenie živnosti v roku 2019

Ak sa dôchodca rozhodne, že chce prevádzkovať živnosť a podnikať, potrebuje na tento výkon osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Toto osvedčenie získa osoba, iba ak splní všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (v prípade, ak chce získať remeselnú alebo viazanú živnosť musí osoba splniť aj osobitné podmienky), a to sú:

• dosiahnutie 18 rokov veku,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť.

So založením živnosti súvisia aj poplatky za ohlásenie živnosti, a to za každú jednu živnosť osobitne. Dôchodca ako aj iné osoby môžu využiť na ohlásenie živnosti osobný prístup, alebo elektronický (v tomto prípade je poplatok za ohlásenie živnosti lacnejší o polovicu).

Za každú voľnú živnosť zaplatí dôchodca pri osobnom ohlásení poplatok vo výške 5 € a za každú remeselnú alebo viazanú činnosť poplatok vo výške 15 €.

Viac informácií o tom, ako založiť živnosť si môžete prečítať v článku Založenie živnosti v roku 2019 - postup.

Aktualizovaný zoznam voľných živností od roku 2021 nájdete v článku Voľné živnosti od roku 2021.

Odvody do Sociálnej poisťovne u SZČO (živnostníka) – dôchodcu v roku 2019

Rovnako ako aj u iných (bežných) živnostníkov aj tu platí, že odvodová povinnosť vznikne SZČO (živnostníkovi), ktorý je dôchodcom, ak v danom roku presiahne zákonom stanovenú hranicu príjmov. Od 1.7., resp. od 1.10.2019 (v prípade, ak mala osoba predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne tým SZČO (živnostníkom), ktorých príjem za rok 2018 presiahol hranicu 5 724 € (t. j. ich príjem zo živnosti bol vo výške 5 724,01 € a viac).

Ako sme už vyššie spomínali, v prípade, ak poberateľovi predčasného starobného dôchodku vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, zanikne mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

V prípade, ak príjem dôchodcu zo živnosti nepresiahol v roku 2018 hranicu 5 724 €, nevznikne tejto osobe povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7. , resp. od 1.10.2019.

To, či dôchodcovi vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne zo živnosti, resp. v akej výške, oznámi Sociálna poisťovňa každej SZČO (živnostníkovi) listom.

Výška odvodov sa u SZČO (živnostníkov) odvíja od ich vymeriavacieho základu, ktorý sa v roku 2019 (so vznikom povinnosti platiť odvody od 1.7., resp. od 1.10.) vypočíta z údajov z podaného daňového priznania k dani z príjmov za rok 2018.

Ak dôchodcovi vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, od 1.7., resp. od 1.10.2019 ich bude platiť v nasledovnej výške z vypočítaného vymeriavacieho základu (VZ):

Nakoľko je pre rok 2019 platný minimálny mesačný vymeriavací základ vo výške 477 € a maximálny mesačný vymeriavací základ vo výške 6 678 €, platí, že minimálne alebo maximálne mesačné odvody budú u poberateľa:

• invalidného dôchodku vo výške 158,11 € (minimálne odvody) alebo vo výške 2 213,75 € (maximálne odvody),
• starobného alebo predčasného starobného dôchodku vo výške 129,50 € (minimálne odvody) alebo vo výške 1 813,07 € (maximálne odvody).

V prípade, ak bude vymeriavací základ poberateľa dôchodku vyšší ako 477 € a nižší alebo rovný ako 6 678 €, vypočítajú sa odvody do Sociálnej poisťovne z tohto vymeriavacieho základu (vo výške 27,15 % alebo 33,15 %).

Viac informácií o odvodoch do Sociálnej poisťovne si môžete prečítať v článku Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej poisťovne od 1.7.2019

Odvody do zdravotnej poisťovne u SZČO (živnostníka) – dôchodcu v roku 2019

Ak osoba poberá starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, platí za neho zdravotné poistenie štát. V tomto prípade, ak danej osobe vznikne živnosť, dochádza k súbehu platiteľov poistného.

Na základe toho, že dochádza k súbehu platiteľov poistného platí, že sa na poberateľov dôchodku – živnostníkov nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, a preto nemusia platiť minimálne mesačné preddavky, ktoré sú pre rok 2019 stanovené vo výške 66,78 € (pre poberateľov invalidného dôchodku vo výške 33,39 €).

SZČO (živnostník) – dôchodca si môže zvoliť mesačné preddavky aj v nulovej výške, resp. v čo najnižšej sume (napr. 10 €). Musí však rátať s tým, že ak bude dosahovať príjmy zo živnosti a nebude platiť preddavky na zdravotné poistenie, resp. vo veľmi malej čiastke, môže mu pri vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa vykázať nedoplatok, ktorý bude povinný zaplatiť.

Následne po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia, zdravotná poisťovňa oznámi aj listom výšku preddavkov na zdravotné poistenie, ktoré má daný dôchodca povinnosť platiť od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Výška preddavkov na zdravotné poistenie závisí od výšky vymeriavacieho základu daného dôchodcu.

SZČO (živnostník) zaplatí preddavky na zdravotné poistenie v nasledovnej výške:

• 14 % z vymeriavacieho základu (platí pre poberateľov starobného alebo predčasného starobného dôchodku),
• 7 % z vymeriavacieho základu (platí pre poberateľov invalidného dôchodku).

Viac informácií o odvodoch do zdravotnej poisťovne, či výpočte vymeriavacieho základu si môžete prečítať v článku Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.1.2019

Daňové povinnosti SZČO (živnostníka) – dôchodcu v roku 2019

Ak si dôchodca pri založení živnosti na Jednotnom kontaktnom mieste nesplnil oznamovaciu povinnosť a nezaregistroval sa na daň z príjmov, prvou daňovou povinnosťou SZČO (živnostníka) bude zaregistrovanie sa na daňovom úrade pre daň z príjmov. Registráciu je SZČO (živnostník) – dôchodca povinný vykonať do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom si založil živnosť.

Následne po registrácii, správca dane (t. j. daňový úrad) zaregistruje dôchodcu – živnostníka v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu a pridelí mu DIČ (daňové identifikačné číslo). Zároveň je potrebné, aby sa dôchodca – živnostník zaregistroval na stránke Finančnej správy na elektronickú komunikáciu, nakoľko má povinnosť s daňovým úradom komunikovať výlučne elektronicky. Viac informácií o elektronickej komunikácií živnostníkov si môžete prečítať v článku Povinná elektronická komunikácia s finančnou správou od 1.7.2018 pre fyzické osoby - podnikateľov

Ďalšou, a to dôležitou povinnosťou živnostníka je podanie daňového priznania k dani z príjmov, ako aj samotné zaplatenie dane. Je dôležité upozorniť, že nie každý živnostník musí podať daňové priznanie. Daňové priznanie musí podať každý živnostník, ak vykázal daňovú stratu alebo ak jeho príjmy presiahli ½ nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, platnú v danom zdaňovacom období. Pre rok 2019 platí, že daňové priznanie je povinný podať ten živnostník, ktorý dosiahol príjmy vyššie ako 1 968,67 €. Je potrebné však upozorniť na to, že do týchto príjmov sa nezapočítava suma dôchodku, ktorú v danom roku osoba prijala, nakoľko je tento príjem od dane oslobodený.

SZČO (živnostník) – dôchodca si môže uplatniť aj viaceré daňové zvýhodnenia po splnení zákonom stanovených podmienok, ide napr. o uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, či na manželku, daňový bonus na dieťa či na zaplatené úroky a pod.

Viac informácií a rád o tom, ako postupovať pri vyplnení daňového priznania si môžete prečítať v článku Ako vyplniť daňové priznanie fyzickej osoby?

Pozor na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u poberateľov starobného a predčasného starobného dôchodku

SZČO (živnostník) – dôchodca, ktorý má príjem podľa § 6 ods. 1 (t. j. príjmy z podnikania) si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, a to na:

• daňovníka,
• manželku (manžela),
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí obdobného druhu (tzv. III. pilier),
• úhrady spojené s kúpeľnou starostlivosťou.

Je potrebné však upozorniť na to, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v daňovom priznaní nemá nárok tá osoba:

• ktorá je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku,
• ktorej bol dôchodok spätne priznaný k začiatku zdaňovacieho obdobie, resp. k začiatku predchádzajúcich období,
• ktorej suma dôchodku je vyššia ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

Výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2019 je 3 937,35 € (ak je základ dane v roku 2019 rovný alebo nižší ako 100 – násobok sumy platného životného minima, t. j. ako suma 20 507 €).

Ak však bude úhrnná suma dôchodku poberateľa starobného alebo predčasného starobného dôchodku za rok 2019 nižšia ako je suma nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. nižšia ako suma 3 937,35 €, môže si dôchodca uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške rozdielu medzi úhrnnou sumou dôchodku a sumou nezdaniteľnej časti základu dane.

Viac informácií o nezdaniteľných častiach základu dane si môžete prečítať v článku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2019