Ako si založí živnosť dôchodca, kedy musí platiť sociálne a zdravotné odvody, v akých prípadoch má dosahovanie príjmov zo živnosti vplyv na poberanie dôchodku a ako sa príjmy dôchodcu zdaňujú?
Podnikanie dôchodcov na Slovensku nie je v súčasnosti ojedinelým javom. Veľmi častou motiváciou dôchodcov začať podnikať býva možnosť privyrobenia si, potreba sebarealizácie či socializácie. Mnohí dôchodcovia sa rozhodnú podnikať hlavne preto, aby ostali v kontakte s ľuďmi a cítili sa užitoční pre svoje okolie a spoločnosť.
Dôchodcom (penzistom) je vo všeobecnosti fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“).
V článku prinášame podrobné informácie pre dôchodcov, ktorí sú poberateľmi starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku, a ktorí podnikajú ako živnostníci.
Živnosť popri dôchodku – legislatívna úprava
Ako u „bežného“ živnostníka, tak aj u dôchodcu, je v súvislosti so živnosťou a jej prevádzkovaním potrebné sledovať množstvo zákonov upravujúcich podnikanie a povinnosti s ním súvisiace.
Legislatívnu úpravu živnostenského podnikania nájdeme v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“). V uvedenom zákone nachádzame napr. definíciu živnosti:
„Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku a za podmienok ustanovených týmto zákonom“.
Živnostenské podnikanie bude podľa uvedenej definície vykonávať dôchodca slobodne (vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť), za účelom dosiahnutia zisku pre seba, čo je odlišné v porovnaní so závislou prácou vykonávanou napr. v pracovnom pomere či na dohodu, kde je prítomný vzťah nadriadenosti a podriadenosti.
Tip: Všeobecné informácie o tom, kedy môže dôchodca pracovať, na čo si dávať pozor aby neprišiel o priznaný dôchodok, si prečítajte v článku Dôchodok a práca: aký je vplyv zamestnania na jeho výšku?
Dôchodca – živnostník tak dosahuje príjmy z podnikania, ktoré sú predmetom úpravy zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). V tomto zákone je ustanovená napr. aj povinnosť daňovníka podávať daňové priznanie k dani z príjmov a pod.
Druhy dôchodkov, podmienky nároku na dôchodok, ako aj určenie výšky jednotlivého typu dôchodku upravuje zase zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Zákon upravuje tiež platenie odvodov u živnostníkov, ktorí sú dôchodcami.
Na záver je ešte potrebné upozorniť na zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), ktorý upravuje platenie odvodov na zdravotné poistenie aj u dôchodcov.
Odlišnosti pri živnosti dôchodcu v roku 2024
Živnostenské podnikanie u dôchodcu je v mnohých ohľadoch rovnaké ako aj u „bežného“ živnostníka. Stručné porovnanie základných rozdielov, ktorým sa budeme následne v článku venovať podrobnejšie, prináša tabuľka:
| Porovnávaná oblasť | Živnostník – dôchodca vs. bežný živnostník |
|---|---|
| Založenie živnosti | |
| Platenie odvodov do Sociálnej poisťovne | prípadoch posudzuje podľa dosiahnutého príjmu |
| Platenie odvodov do zdravotnej poisťovne | |
| Dane |
Založenie živnosti dôchodcu v roku 2024
Ak sa dôchodca rozhodne podnikať ako živnostník, musí získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Všeobecnými podmienkami na získanie oprávnenia je plnoletosť (táto podmienka je u dôchodcu vždy splnená), spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.
Po splnení základných podmienok môže dôchodca získať oprávnenie pre voľnú živnosť. Existujú však aj iné druhy živností – viazané alebo remeselné, pri ktorých sa vyžaduje aj dokladovanie dosiahnutého vzdelania v danom odbore, resp. praxe. Ak aj žiadateľ o tento typ živnosti nemá k dispozícii, napr. potrebný výučný list, vysvedčenie o maturitnej skúške, diplom, osvedčenie, oprávnenie alebo potrebnú prax, môže využiť tzv. zodpovedného zástupcu, čo je osoba disponujúca takýmto osvedčením a ktorá sa zaručí, že bude na vykonávanú činnosť žiadateľa dohliadať.
Ohlásenie živnosti sa vykonáva na miestne príslušnom živnostenskom úrade, alebo elektronicky, prostredníctvom portálu www.slovensko.sk. Podrobnejší postup ku založeniu živnosti si prečítajte v našom článku Založenie živnosti v roku 2024.
Platí sa za každú jednu živnosť, ktorá sa ohlasuje. Výsledná suma závisí od toho, či sa žiadosť podáva osobne, na príslušnom okresnom úrade, alebo elektronicky, ako aj od typu živnosti, ktorá je ohlasovaná.
V nasledujúcej tabuľke uvádzame aktuálne výšky poplatkov za ohlásenie živnosti aj s ohľadom na formu podania žiadosti:
| Druh živnosti/spôsob podania žiadosti | Osobne | Elektronicky |
|---|---|---|
| voľná | 7 eur | bez poplatku |
| viazaná | 22 eur | 11 eur |
| remeselná | 22 eur | 11 eur |
Odvody do Sociálnej poisťovne u živnostníka – dôchodcu v roku 2024 a 2025
Bezprostredne po založení živnosti nemusí dôchodca Sociálnej poisťovni platiť žiadne odvody. Z hľadiska sociálneho poistenia teda pre neho platí rovnaký režim ako aj pre “bežných“ živnostníkov. To, či bude dôchodca povinný platiť sociálne poistenie v budúcnosti, sa prehodnocuje každý rok k 1. júlu, resp. k 1. októbru, na základe jeho podaného daňového priznania k dani z príjmov za predchádzajúci kalendárny rok.
Uvedené znamená, že ak si dôchodca v roku 2024 založí živnosť, nemusí určite do 1. júla 2025, resp. 1. októbra 2025 (ak má podaný odklad na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024) platiť žiadne sociálne odvody, a skutočnosť, či mu povinnosť platenia odvodov po týchto termínoch vznikne, závisí od jeho príjmov vykázaných v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov.
Povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie vzniká dôchodcovi, ktorý na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu, ktorá je vo výške 12-násobku minimálneho mesačného vymeriavacieho základu. Pre rok 2024 ide o sumu 8 580 eur (12 x 715 eur).
Príklad na vznik povinnosti platenia sociálnych odvodov u dôchodcu
Pán Tomáš je dôchodca, ktorý v roku 2024 začal podnikať ako živnostník. V daňovom priznaní za rok 2024 (podanom v termíne do 31.3.2025) vykázal príjmy vo výške 12 500 eur. Bude musieť pán Tomáš v nasledujúcom období platiť sociálne odvody? Ak áno, od akého termínu?
Nakoľko príjem pána Tomáša je vyšší ako zákonom stanovaná hranica príjmov, do ktorej povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie nevzniká (za rok 2024 = 8 580 eur), bude mať v roku 2025 povinnosť platiť sociálne poistenie, a to od 1. júla 2025. Rozhodnutie o vzniku tejto povinnosti a tiež informáciu o výške mesačných odvodov mu doručí Sociálna poisťovňa.
Zastavenie predčasného dôchodku živnostníka kvôli vzniku povinného sociálneho poistenia
Pri platení odvodov do Sociálnej poisťovne by mali dať pozor poberatelia predčasného starobného dôchodku. Ak je totiž dôchodca poberateľom predčasného starobného dôchodku a vznikne mu povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu zanikne, a to od najbližšieho výplatného termínu dôchodku splatného po vzniku povinného dôchodkového poistenia. Dôchodca však môže o vyplácanie predčasného starobného dôchodku požiadať opätovne, a to odo dňa nasledujúceho po dni zániku platenia povinného sociálneho poistenia.
V prípade, že predčasný starobný dôchodca chce podnikať a zároveň nechce prísť o predčasný starobný dôchodok je dôležité, aby jeho hrubý príjem v roku 2024 neprekročil zákonom stanovenú hranicu príjmov na platenie sociálnych odvodov, t. j. sumu 8 580 eur.
Výška sociálnych odvodov u dôchodcu – živnostníka
Výška sociálnych odvodov u dôchodcu – živnostníka sa bude odvíjať od jeho dosiahnutého vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočíta z údajov z podaného daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024. Percento odvodov u starobného, invalidného či predčasného starobného dôchodcu zobrazuje tabuľka:
| Dôchodca/druh sociálneho poistenia | Nemocenské poistenie | Starobné poistenie | Invalidné poistenie | Rezervný fond solidarity | Sociálne poistenie spolu |
|---|---|---|---|---|---|
| starobný dôchodca | 4,4 % | 18 % | neplatí** | 4,75 % | 27,15 %* |
| invalidný dôchodca | 4,4 % | 18 % | 6 % | 4,75 % | 33,15 %* |
| predčasný starobný dôchodca | 4,4 % | 18 % | neplatí** | 4,75 % | 27,15 %* |
Minimálne sociálne odvody dôchodcu – živnostníka v roku 2025
Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov v roku 2025 je v sume 715 eur. V ďalšej tabuľke uvádzame prehľad minimálneho odvodu na sociálne poistenie, ktoré bude v roku 2025 dôchodca – živnostník platiť mesačne, ak mu povinnosť platenia odvodov vznikne (od 1.7.2025, resp. od 1.10.2025):
| Dôchodca/druh sociálneho poistenia | Nemocenské poistenie | Starobné poistenie | Invalidné poistenie | Rezervný fond solidarity | Sociálne poistenie spolu |
|---|---|---|---|---|---|
| starobný dôchodca | 31,46 eur | 128,70 eur | neplatí | 33,96 eur | 194,12 eur |
| invalidný dôchodca | 31,46 eur | 128,70 eur | 42,90 eur | 33,96 eur | 237,02 eur |
| predčasný starobný dôchodca | 31,46 eur | 128,70 eur | neplatí | 33,96 eur | 194,12 eur |
Maximálne sociálne odvody dôchodcu – živnostníka v roku 2025
Maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne v roku 2025 (vypočítaný ako 7-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2023), je vo výške 10 010 eur (1 430 eur x 7). V nasledujúcej tabuľke prinášame prehľad maximálnych sociálnych odvodov dôchodcu v roku 2025:
| Dôchodca/druh sociálneho poistenia | Nemocenské poistenie | Starobné poistenie | Invalidné poistenie | Rezervný fond solidarity | Sociálne poistenie spolu |
|---|---|---|---|---|---|
| starobný dôchodcastarobný dôchodca | 440,44 eur | 1 801,80 eur | neplatí | 475,48 eur | 2 717,72 eur |
| invalidný dôchodca | 440,44 eur | 1 801,80 eur | 600,60 eur | 475,48 eur | 3 318,20 eur |
| predčasný starobný dôchodca | 440,44 eur | 1 801,80 eur | neplatí | 475,48 eur | 2 717,72 eur |
V prípade, ak by vymeriavací základ dôchodcu bol v intervale od 715 eur do 10 010 eur, budú sa mu Sociálne odvody počítať z tohto vymeriavacieho základu, vo sadzbe 27,15 %, resp. 33,15 %.
Odvody do zdravotnej poisťovne u živnostníka – dôchodcu v roku 2024
Keďže platiteľom zdravotného poistenia dôchodcu je podľa § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení štát, dochádza po založení živnosti u dôchodcu ku súbehu platiteľov poistného. Na základe vzniku súbehu platiteľov poistného platí, že sa na dôchodcu – živnostníka nebude vzťahovať minimálny vymeriavací základ.
To znamená, že ak začnete ako dôchodca podnikať v roku 2024, nemusíte mesačne platiť ani minimálne mesačné odvody na zdravotné poistenie, ktoré sú v roku 2024 štandadne vo výške 97,80 eur, môžete platiť aj nižšie preddavky alebo aj nulové. Dôležité je však myslieť na to, že ak budete dosahovať príjmy zo živnosti a nebudete platiť žiadne preddavky (alebo budete platiť preddavky vo veľmi nízkej sume), pravdepodobne vám vznikne pri vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2024 z tejto činnosti nedoplatok, ktorý budete musieť jednorazovo doplatiť.
Po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2024 vám vaša zdravotná poisťovňa oznámi aj výšku preddavkov na zdravotné poistenie, ktoré budete platiť od 1.1.2026 (a tieto opäť môžu byť nižšie ako minimálne, keďže sa vás minimálny vymeriavací základ netýka, narozdiel od "bežného" živnostníka bez súbehu platiteľov poistného na zdravotné poistenie). Do tohto obdobia môžete stále platiť preddavky v rovnakej výške, ako tomu bolo v priebehu roka 2024, tzn. aj minimálne preddavky či nulové preddavky, prípadne si výšku platieb viete upraviť.
Úprava výšky mesačných preddavkov na zdravotné poistenie sa vykonáva prostredníctvom zaslania voľne formulovanej žiadosti vašej zdravotnej poisťovni, v ktorej uvediete novú sumu preddavkov na zdravotné poistenie, ktoré chcete platiť a tiež obdobie, od ktorého by ste novú sumu preddavkov chceli začať platiť. Vhodné je uviesť taktiež dôvod, prečo žiadate o zvýšenie sumy preddavkov, napr. v dôsledku zvýšenia príjmov z podnikania v uvádzanom období. Zdravotná poisťovňa takéto žiadosti schvaľuje spravidla obratom, čo vám oznámi zaslaním rozhodnutia (poštou, emailom).
SZČO (živnostník) platí bežne odvody na zdravotné poistenie v nasledovnej výške:
- 15 % z vymeriavacieho základu (platí pre poberateľov starobného alebo predčasného starobného dôchodku),
- 7,5 % z vymeriavacieho základu (platí pre poberateľov invalidného dôchodku).
Viac informácií nájdete v článku Odvody SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1. 1. 2024.
Daňové povinnosti živnostníka – dôchodcu v roku 2024
Registráciu pre daň z príjmov fyzických osôb vykoná príslušný živnostenský úrad, na ktorom živnostník ohlasuje svoju živnosť. Daňový úrad vás na daň z príjmov zaregistruje z úradnej moci, do 30 dní odo dňa prevzatia údajov zo živnostenského registra, pridelí vám daňové identifikačné číslo (DIČ), ktoré následne budete uvádzať pri styku so správcom dane (daňovým úradom, resp. colným úradom).
Súčasne s pridelením DIČ vám správca dane oznámi a pridelí aj tzv. osobný účet daňovníka (OÚD). Ide o jedinečné číslo účtu, ktoré správca dane prideľuje každému daňovníkovi a slúži na uhrádzanie platieb správcovi dane.
Ďalšou povinnosťou je vybavenie elektronickej komunikácie, nakoľko elektronicky komunikovať so správcom dane musia všetky fyzické osoby – podnikatelia a ich zástupcovia. Svoje povinnosti voči správcovi dane (podávať daňové priznania, žiadosti, oznámenia a pod.) budete teda vybavovať v zásade elektronicky.
Napríklad, ak začnete podnikať, vzniká vám povinnosť podávať daňové priznanie k dani z príjmov elektronicky. Ak by ste ako živnostník podali daňové priznanie k dani z príjmov v listinnej podobe, daňový úrad vám takéto podanie nebude akceptovať (hoci by bolo uskutočnené v lehote na podanie daňového priznania). Daňové priznanie prijaté „v papierovej forme“ sa potom bude považovať za nepodané, za čo vám následne správca dane môže vyrubiť pokutu. Pre úplnosť informácii dodávame, že pri prvom porušení niektorých povinností voči správcovi dane, môže byť sankcia odpustená, viac informácii si prečítajte v článku „Druhá šanca“ pri ukladaní daňových pokút od roku 2024.
Ako sme uviedli už vyššie v článku, jednou z povinností dôchodcu – živnostníka bude aj podávanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Táto povinnosť sa však netýka úplne každého živnostníka. Daňové priznanie majú povinnosť podávať tí daňovníci, ktorí v roku 2024:
- dosiahli zdaniteľné príjmy vyššie ako je ½ nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo predstavuje sumu 2 823,24 eur (t. j. ½ zo sumy 5 646,48 eur),
- nemali zdaniteľné príjmy vyššie ako je suma 2 823,24 eur, ale vykázali daňovú stratu.
Daňové priznanie majú povinnosť podať aj daňovníci, ktorých na tento úkon vyzve správca dane (bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti).
Upozornenie: Do zdaniteľných príjmov dôchodcu sa nezapočítava suma prijatého dôchodku v príslušnom kalendárnom roku, nakoľko dôchodok predstavuje príjem oslobodený od dane z príjmov.
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 je do 31. marca 2025, resp. v prípade podania odkladu na podanie daňového priznania k dani z príjmov (do 31. marca 2025) sa táto lehota môže predĺžiť až do 30.6.2025 (v prípade, ak dôchodca dosahuje aj príjmy zo zahraničia, môže byť lehota predĺžená maximálne do 30.9.2025).
Ak by dôchodca splnil zákonom stanovené podmienky, môže si vo svojom daňovom priznaní uplatniť aj daňové zvýhodnenia, ako je napr. daňový bonus na dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky. Za určitých podmienok má tiež nárok aj na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane však platia isté obmedzenia, ktorým sa budeme venovať v poslednej časti nášho článku.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka u poberateľov starobného a predčasného starobného dôchodku v roku 2024
Na nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej len „NČZD“) nemá nárok daňovník, ktorý bol k 1.1.2024 poberateľom:
- starobného dôchodku,
- vyrovnávacieho príplatku,
- predčasného starobného dôchodku,
- starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku,
- poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
- výsluhového dôchodku zo zahraničia,
- obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia,
a ak vyplatená suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2024 bola vyššia ako výška NČZD stanovená pre rok 2024.
Na NČZD nemá nárok ani daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo mu bol dôchodok priznaný k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD stanovená pre zdaňovacie obdobie.
Ak dôchodca poberá dôchodok od 1.1.2024, bude mať v roku 2024 nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka iba vtedy, ak suma dôchodku, ktorá mu bude v roku 2024 vyplatená, nepresiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024, t. j. ak mu nebude vyplatený dôchodok vyšší ako suma 5 646,48 eur. Ak by dôchodca teda dostal vyplatený dôchodok nižší ako je táto suma, bude mať nárok na NČZD vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eur a vyplatenou sumou dôchodku.
Nárok na NČZD na daňovníka má však dôchodca, ktorý k 1.1.2024 ešte nebol poberateľom dôchodku a nárok mu vznikol počas roka 2024. Výška NČZD bude v tomto prípade závisieť od vykázaného základu dane dôchodcu v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024.
Príklad na vznik nároku na NČZD na daňovníka u dôchodcu – poberateľ starobného dôchodku v priebehu roka
Živnostníkovi, pánovi Jozefovi, bol 11.3.2024 priznaný nárok na starobný dôchodok. Napriek tomu sa rozhodol neukončiť svoje podnikanie a naďalej dosahuje príjem z vykonávania podnikateľskej činnosti. Bude mať pán Jozef v roku 2024 nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka?
Áno, nakoľko pánovi Jozefovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu roka. Výška NČZD na daňovníka bude v roku 2024 závisieť od základu dane, ktorý pán Jozef vykáže vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024.
Príklad, kedy dôchodcovi – živnostníkovi vzniká nárok na uplatnenie NČZD v nižšej sume
Pán Tomáš je živnostník a poberateľom starobného dôchodku je od 1.3.2023. V roku 2024 mu bol vyplatený dôchodok vo výške 4 303,10 eur. Bude si môcť v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2024 uplatniť NČZD na daňovníka?
Ak dôchodca poberá dôchodok od 1.1.2024, bude mať nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka iba vo výške, ktorá sa vypočíta ako rozdiel sumy 5 646,48 eur a sumy vyplateného dôchodku v roku 2024. V prípade pána Tomáša je výpočet nasledovný: 5 646,48 eur – 4 303,10 eur = 1 343,38 eur.
V daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2024 si tak pán Tomáš bude môcť uplatniť NČZD na daňovníka vo výške 1 343,38 eur.
Príklad, kedy dôchodcovi – živnostníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD v roku 2024
Mohol by si pán Tomáš (z predchádzajúceho príkladu) uplatniť NČZD na daňovníka aj vtedy, ak by mu v roku 2024 bol vyplatený starobný dôchodok v úhrnnej sume 5 800 eur?
Pán Tomáš poberá dôchodok od 13.3.2023, a bude mať teda nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka iba vo výške, ktorá sa vypočíta ako rozdiel sumy 5 646,48 eur a celkovej sumy vyplateného starobného dôchodku v roku 2024, t. j. v sume 5 646,48 eur – 5 800 eur = - 153,52 eur. Vyplatená suma starobného dôchodku je vyššia ako NČZD na daňovníka platná pre rok 2024, a teda nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka v roku 2024 pánovi Tomášovi nevznikne.
