Štatistický systém INTRASTAT v roku 2014

Štatistický systém INTRASTAT v roku 2014
Lenka Valášková

Študentka odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 2015 absolvovala krátkodobú stáž ako junior účtovníčka v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Čo je INTRASTAT, koho sa týka štatistické zisťovanie INTRASTAT a aké sú možnosti zasielania hlásení?

INTRASTAT systém je štatistický systém, ktorý eviduje pohyb tovarov medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Potrebné údaje na zostavenie štatistiky obchodu medzi členskými krajinami EÚ sa získavajú od príjemcov a odosielateľov tovarov. Tento systém je napojený na daň z pridanej hodnoty.

Existujú dva druhy INTRASTAT hlásení:

  1. hlásenie o prijatí tovaru
  2. hlásenie o odoslaní tovaru

Predmetom hlásenia o prijatí tovaru sú informácie o tovaroch EÚ, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky. Pri odoslaní tovaru sa uvádzajú informácie o tovaroch EÚ, ktoré opúšťajú územie Slovenskej republiky. Teda slovo „dovoz (nadobudnutie)“ je nahradené slovom „prijatie“ a naopak pre „vývoz (dodanie)“ sa používa výraz „odoslanie“.

INTRASTAT systém, ktorý zohľadňuje slovenské špecifiká, budeme ďalej v texte označovať ako INTRASTAT-SK.

Kto má povinnosť vykazovať údaje pre INTRASTAT, teda spravodajskú povinnosť:

  • Spravodajská povinnosť sa týka všetkých subjektov, ktoré prekročili prah oslobodenia pre prijatie či odoslanie alebo prijatie aj odoslanie zároveň. Tým sa tieto subjekty stávajú spravodajskými jednotkami.
  • Spravodajskou jednotkou pre INTRASTAT-SK je každá právnická osoba, fyzická osoba a skupina, ktorá je registrovaná pre DPH v Slovenskej republike a za predchádzajúci kalendárny rok alebo od začiatku sledovaného obdobia prijala alebo odoslala tovar z/do EÚ v súhrnnej hodnote vyššej ako je prah oslobodenia.
  • Prah oslobodenia platný pre rok 2014 je v hodnote 200 000 € pre prijatie tovaru a 400 000 € pre odoslanie tovaru. Prekročenie prahu oslobodenia sa určuje zvlášť pre odoslanie a zvlášť pre prijatie.
  • Fyzické a právnické osoby, ktoré nemajú povinnosť predkladať daňové priznanie DPH,od spravodajskej povinnosti pre INTRASTAT-SK oslobodené.

Upozornenie: ak spoločnosť zasiela tovar do iného členského štátu EÚ konečnému spotrebiteľovi a je registrovaná pre DPH v tomto členskom štáte, je potrebné sledovať aj prah oslobodenia v konkrétnom štáte. Po prekročení prahu oslobodenia sa spoločnosť stáva spravodajskou jednotkou aj v tejto krajine a je povinná podávať hlásenie o prijatí tovaru.

Kedy vzniká spravodajská povinnosť

Každá spravodajská jednotka si sleduje vznik spravodajskej povinnosti sama. Ak zistí, že prekročila prah oslobodenia, či už pre prijatie alebo odoslanie, oznámi túto skutočnosť štatistickému úradu SR najneskôr do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Následne Štatistický úrad SR pridelí spravodajskej jednotke:

  1. prístupové meno a heslo na posielanie hlásení v elektronickej forme
  2. príslušnú pobočku colného úradu, ktorá bude dohliadať na predkladanie hlásení

Ak spravodajská jednotka za predchádzajúci kalendárny rok prijala alebo odoslala tovar v sume vyššej ako prah oslobodenia, predkladá hlásenie aj v nasledujúcom roku.

Príklad 1: Spoločnosť v decembri 2013 prekročila prah oslobodenia pre odoslanie, a teda odoslala tovar do EÚ v hodnote vyššej ako 400 000 €. Spoločnosť sa stala spravodajskou jednotkou a za december jej vznikla povinnosť predložiť hlásenie o odoslaní tovaru. Táto povinnosť platí aj pre celý rok 2014 bez ohľadu na to, či bol tento prah prekročený alebo nie.

Ak spravodajská jednotka tento prah v predchádzajúcom období neprekročila, ale prekročila ho od začiatku sledovaného roka, predkladá hlásenie od mesiaca, v ktorom prekročila prah, a to vrátane daného mesiaca.

Príklad 2: Spoločnosť v roku 2013 neprekročila prah oslobodenia pre odoslanie (400 000 €). V tomto roku jej spravodajská povinnosť nevznikla. Od januára 2014 do júna 2014 odoslala tovar do EÚ v súhrnnej hodnote 395 000 €. V júli 2014 odoslala tovar v hodnote 25 000 €. Súhrnná hodnota tovaru za január až september bola 420 000 €, a teda spoločnosť sa stáva spravodajskou jednotkou. Za júl je povinná predložiť hlásenie o odoslaní tovaru vo výške 25 000 €.

Ak spravodajská jednotka v sledovanom období neuskutočnila žiadnu transakciu, ktorá je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia, predloží nulové hlásenie.

Ako si splniť svoju spravodajskú povinnosť

Po skončení sledovaného obdobia (mesiaca) je spravodajská jednotka povinná predložiť INTRASTAT-SK hlásenie do pätnásteho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca príslušnej pobočke colného úradu v elektronickej forme. Ak posledný deň lehoty na predloženie hlásenia pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, posledným dňom lehoty je nasledujúci pracovný deň. Aj štvrťročný platiteľ DPH predkladá INTRASTAT-SK hlásenie mesačne. Za elektronické podanie hlásenia je považované zaslanie údajov v xml formáte.

Vyplňovanie a odoslanie hlásení

Na hlásenie o prijatí tovaru sa používa ako vzor formulár INTRASTAT 1-12, na hlásenie o odoslaní tovaru formulár INTRASTAT 2-12.

Spravodajská jednotka má nasledujúce možnosti vyplnenia a odoslania hlásení:

  1. prostredníctvom web formulárov
  2. použitím softvérovej aplikácie INTRASTAT-CS (https://intrastat.financnasprava.sk)

Web formulár umožní pripojenie na portál colnej správy a vytvorenie hlásenia priamo na tomto portáli. Je vhodnejší pre hlásenia, ktoré neobsahujú veľa podpoložiek kombinovanej nomenklatúry.

Príklad 3: Spoločnosť od januára 2014 do augusta 2014 prijala tovar z EÚ v súhrnnej hodnote 180 000 €. V septembri 2014 prijala tovar v hodnote 30 000 €. Súhrnná hodnota tovaru za január až september bola 210 000 €, a teda spoločnosť sa stáva spravodajskou jednotkou. Za september je povinná predložiť hlásenie o prijatí tovaru vo výške 30 000 €. Položky hlásenia o prijatí, ktoré je nevyhnutné vyplniť sú:

  • opis tovaru,
  • kód tovaru,
  • fakturovaná suma,
  • čistá hmotnosť alebo množstvo v dodaných merných jednotkách,
  • členský štát zaslania (z akého členského štátu bol tovar zaslaný),
  • región určenia (kraj, v ktorom prijmeme tovar na sklad),
  • doprava (akou formou dopravy sa k nám tovar dostal, napr. cestná, letecká...),
  • krajina pôvodu (kde bol tovar vyrobený. V prípade, že nie je možné určiť krajinu pôvodu, uvedie sa členský štát zaslania),
  • druh obchodu (najčastejšie sa uvádza kód 1,1 - pri priamej kúpe/predaji, kódy pre ostatné druhy obchodu sa nachádzajú v príručke),
  • dodacie podmienky (napr.: EXW- zo závodu, v prípade že si tovar prevezmeme osobne, CPT- preprava platená do, v prípade že máme zaplatenú prepravu na miesto určenia a iné).

Spravodajská jednotka si musí zistiť čo najviac informácií o dodávanom tovare (napr.: z akého materiálu je vyrobený), aby vedela spoľahlivo určiť kód tovaru. Kód tovaru a jeho opis sú uvedené v kombinovanej nomenklatúre. Ak je možné zistiť jednotlivé informácie týkajúce sa tovaru (opis tovaru, kód tovaru, čistá hmotnosť, krajina pôvodu) od dodávateľa, spravodajská jednotka použije tie. Ostatné položky hlásenia (členský štát zaslania, región určenia, doprava, krajina pôvodu, druh obchodu a dodacie podmienky) vyplní podľa príručky pre spravodajské jednotky, ktorá bola vydaná Štatistickým úradom SR v roku 2014 (stiahnuť si ju môžete tu).

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Lenka Valášková
Lenka Valášková

Študentka odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 2015 absolvovala krátkodobú stáž ako junior účtovníčka v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Zmena sadzieb DPH od 1.1.2025: ako postupovať

Od roku 2025 sa základná sadzba DPH zvyšuje z pôvodných 20 % na 23 %, zmeny nastávajú aj v znížených sadzbách DPH. Ako správne uplatniť sadzby na prelome rokov a ako sa posudzujú zálohy?

Otváracie hodiny Kaufland, Lidl, Tesco či Billa v novembri 2024

Prehľad otváracích hodín obchodov počas „Dušičiek" 1.11.2024 a Dňa boja za slobodu a demokraciu 17.11.2024 v potravinových reťazcoch aj špecializovaných predajniach.

Poplatok za platbu kartou: môže sa účtovať zákazníkom?

Ako môže firma kompenzovať náklady spojené s prijímaním platieb kartou, môže niektorý platobný prostriedok zvýhodniť napríklad zľavou a čo je iné, ak zákazníkom je podnikateľ?

Okamžité platby povinne od roku 2025

Prevod peňazí medzi bankami bude trvať len niekoľko sekúnd. Aký je limit pre odosielané sumy, odkedy budú okamžité platby možné v každej banke a ako bude riešená bezpečnosť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky