Mladý chalan, Robert Lively, ktorý poznatky z cestovania po plastami zamorenej Indii premenil na dizajnové platené tašky prospešné pre celú spoločnosť. Na Taschkēn nalákal aj Adelu Vinczeovú.
Začínal si ako grafický dizajnér. Napadlo ti niekedy, že raz budeš navrhovať práve nákupné tašky?
Stále som dizajnérom. Mám vlastný brand, pod ktorým ponúkam dizajnérske služby, hlavne v oblasti brandingu, obalového dizajnu a grafického dizajnu. Už na strednej škole som študoval interiérový dizajn. Neskôr som nastúpil na štúdium produktového dizajnu na fakulte architektúry. A napokon, ono to nie je až tak vzdialené. Stále navrhujem dizajn nejakého produktu, jeho obal, kampane, branding…
Prečo zákazníci kupujú vaše tašky?
Slovenský zákazník je už otrávený marketingovými klamstvami a zlým zákazníckym servisom. My mu narozdiel od ostatných ponúkame predovšetkým etickú výrobu, naše tašky nešijú deti v Indii alebo Bangladéši ale profesionálne krajčírky v českom Vimperku. Pre zákazníka sme úplne nový koncept, pretože ako prvý brand na Slovensku sme mu stransparentnili cenu. To znamená, že zákazník vie, koľko platíme našim krajčírkam, koľko nás stojí látka, nite, potlače, atď. V neposlednom rade je to garancia neroztrhnutia. To znamená, že ak sa zákazníkovi taška roztrhne, reklamáciu nenaťahujeme po dobu 30 dní a novú tašku zasielame zákazníkovi obratom. No a napokon je to dizajn, naše tašky sledujú súčasné trendy a zároveň poukazujú na rôzne globálne problémy. Čiže žiadne otrepané vtipy alebo stiahnuté ilustrácie z Google.
Sú vaše tašky naozaj pre každého?
Naši zákazníci sú moderne zmýšľajúci a rozhľadení ľudia. Uvedomujú si negatívne dopady fast fashion na životné prostredie našej planéty. Aj preto sú ochotní vzdať sa svojej “pohodlnosti”. Pretože používanie igelitiek nie je o ničom inom ako o pohodlnosti.
Aká bola vaša počiatočná marketingová stratégia?
Od októbra sme mali spustený teaser na našu značku na sociálnych sieťach, taktiež bannerovú kampaň s headlinom „Buď ecoista“. Následne sme so spustením eshopu 1. decembra spustili aj našu vianočnú kampaň.
Množstvo reťazcov už ponúka plátené tašky ako náhradu klasických igelitiek, nebál si sa, či sa na trhu uchytíte?
Nie. Kvalitou sú naše tašky s tými bežnými na neporovnanie. Látku dovážame z talianskeho mesta Capriolo. V Taliansku ju totižto používajú pre svoju veľkú odolnosť voči ťahu a oderom v zdravotníctve. Ľahko sa udržiava a je extrémne pevná. Je to poznať už na prvý pohľad. Taška si drží svoj tvar. Ramienka sa nerolujú a tým pádom ani nerežú rameno.
Čo ťa naučilo podnikanie v eko-biznise?
Už v začiatkoch, keď som si celý brand len kreoval v hlave, som vedel, že to nebude jednoduché. Bežný Slovák stále uprednostní pred kvalitnou ručnou etickou výrobou lacnejšiu alternatívu a to aj na úkor detskej práce. Zároveň nadmerne obľubuje igelitky. Neuvedomuje si ale, že po tom, čo ich odhodí sa s nimi druhýkrát stretne na dovolenke pri mori. Takže je tu stále potreba robenia osvety.
Určite si rád, že sa darí biznisu, ktorý neškodí životnému prostrediu. Myslíš si ale, že by si začal podnikať, aj keby ťa neovplyvnil zážitok z plávania v Indickom oceáne, kde si bol obkolesený igelitkami?
Uvažoval som nad tým už od januára minulého roka, keď som bol v Kodani. Videl som, že tam ľudia nosia takéto tašky bežne. Ja som s tou myšlienkou nejak pracoval a snažil som sa nájsť správnych ľudí, ktorí by so mnou spolupracovali. Môj zážitok z Indie bol ale najsilnejší. Minulý rok vyšli články ohľadne toho, že Keňa zakázala ako prvá krajina na svete úplne plastové tašky, ako výrobu, tak aj distribúciu a ich vlastnenie. Toto urobili práve kvôli Indii, pretože všetky plastové tašky a všetok plastový odpad z Indie prepláva cez celý Indický oceán a končí na kenských plážach.
Je spoznávanie sveta spôsob, ktorý ťa inšpiruje v návrhoch dizajnu, prípadne ti dáva iný pohľad na podnikanie?
Určite áno, pretože aj koncept, ktorý sme sem priniesli ako prví, čo je transparentná cena, som videl v zahraničí. A napokon, samotný brand je medzinárodný. Dizajny robím či už zo Slovenska alebo z ciest, výrobu máme v českom Vimperku, potlače robíme v Prahe a látky dovážame z Talianska.
Pre vašich zákazníkov ste zverejnili nielen odkiaľ pochádzajú vaši dodávatelia, ale aj detailné náklady na výrobu tašky. Myslíš si, že tým inšpirujete aj iných predajcov?
Schválne sme nechceli vyrábať v Číne alebo v Indii kvôli osobnej skúsenosti. Keď som sa prechádzal ulicami v Indii, počul som nespočetné množstvo šijacích strojov z nejedného obytného domu. V spoločnosti cítim veľkú nedôveru v odevný priemysel. Aj preto ho je potrebné stransparentniť. Zákazník má právo vedieť, koľko stojí výroba daného produktu a či sa neobohacujú akcionári na úkor svojich robotníkov či krajčírov.
Snažíte sa ako značka venovať ochrane prírody aj iným spôsobom?
Začali sme spoluprácu s neziskovou organizáciou BROZ, čo je bratislavské regionálne ochranárske združenie, a zároveň spoluprácu s Adelou Vinczeovou, ktorá navrhla dizajn potlače tašky. Z jej predaja tašky s jej dizajnom venujeme 5 eur na kúpu sadeníc stromčekov. Výsadbu a následnú údržbu zabezpečí BROZ.
Pustili ste sa do spolupráce so známou moderátorkou Adelou. Zdá sa, že táto synergia zafungovala. Plánujete oslovovať aj ďalšie celebrity?
Adela Vinczeová nám navrhla vlastný dizajn tašky. Ona je pre mňa stelesnením udržateľnej módy a všetkého okolo tejto témy. Sama sa o to dosť aktívne zaujíma, čo som zistil aj pri rozhovore s ňou. Neoslovili sme popravde nikoho iného, iba ju. Na základe svojich životných hodnôt sa nám zdala ako dobrá voľba. Navrhla dizajn, kde je napísané „Less is more“, čo znamená menej je viac, a chcela tým apelovať nielen na plytvanie plastmi, ale aj plytvanie potravinami. Teraz plánujeme osloviť aj iné osobnosti, pretože ide skôr o krátkodobú spoluprácu. Avšak model, v ktorom tašku navrhne známa osobnosť, je podľa nášho prieskumu pre ľudí veľmi príťažlivý.
Nápad bol síce tvoj, ale kto ešte stojí za úspechom značky Taschkēn?
Môj spoločník, ktorý uveril mojej vízii a zainvestoval dod projektu svoje financie a čas. Má na starosti to, čo ja neznášam, administratívu. Ďalej sú to ľudia ako náš fotograf, web developer, krajčírky vo Vimperku, pracovníci tlačiarne v Prahe a v neposlednom rade naši dodávatelia látok z Talianska.
Akým problémom ste museli pri budovaní značky čeliť?
Najväčší problém bola výroba. Oslovili sme najprv výroby tu na Slovensku, ale boli strašne neochotné. Mali arogantný výstup pri komunikácii a vyslovene som sa cítil ako niekto, kto sa im musí doprosovať, aby im dal zarobiť. Nakoniec mi môj známy pomohol a nakontaktoval ma na výrobu v českom Vimperku.
Čo plánujete v budúcnosti?
Najbližšie budeme rozširovať sortiment Taschken o tašky v “rodinnejších” rozmeroch, aby sme vyhoveli aj potrebám mamičiek či oteckov. Plánujeme aj úplne iné produkty ako tašky. Dovolím si povedať, že také, ktoré na Slovensku stále absentujú a teda nápad na ich zaradenie do sortimentu som si priniesol zo zahraničia. Taschkēn bude opäť “zelenší", viac už ale prezrádzať nejdem.
