O investičnom úvere zvyčajne uvažujú podnikatelia. No aj neziskové organizácie ním svoju činnosť vedia zefektívniť. Richard Fekete je jedným zo špecialistov v Slovenskej sporiteľni na financovanie mimovládnych neziskových organizácií. Porozprávali sme sa s ním aj o tom, prečo neziskovka potrebuje kvalitný biznis plán.
Na čo najčastejšie potrebujú neziskovky požičať peniaze?
Každá nezisková organizácia a jej príbeh sú niečím jedinečné, preto ťažko povedať, na čo najčastejšie potrebujú požičať, ale môžeme to rozdeliť podľa druhov produktov.
Časť klientov potrebuje preklenovací úver na preklenutie obdobia, počas ktorého čakajú na refundáciu grantu, dotácie od štátu alebo nenávratný finančný príspevok – napríklad veľmi často zariadenia poskytujúce sociálne služby, projekty z eurofondov a podobne. Ďalšia časť klientov potrebuje investičné splátkové úvery na kúpu alebo rekonštrukciu budovy, či prevádzkové financovanie na preklenutie sezónnosti svojej činnosti.
Tiež si môžu požičať na rozbehnutie alebo rozšírenie hospodárskej alebo podnikateľskej činnosti, ktorá im umožní napĺňať ich ciele – napríklad k zvýšeniu počtu klientov, skvalitneniu služieb, rozšíreniu ponuky, zvýšeniu dopadu na cieľovú skupinu. Alebo tiež k diverzifikácii zdrojov, čo je dnes v neziskovkách veľmi dôležitá téma.
Sú neziskovky viac rizikové ako napríklad podnikatelia? Alebo tým, že majú presne definované, čo chcú robiť, sú menej rizikové na financovanie? Prejavuje sa táto rizikovosť vo výške úroku, respektíve v podmienkach poskytnutia úveru?
Z klasického pohľadu banky, ktorá skúma hospodárske výsledky subjektu, ktorý chce financovať, sa zdajú byť rizikovejšie. Nám sa to však za necelé tri roky financovania týchto organizácií nepotvrdilo.
Pokiaľ ide o firmy, banky vedia prostredníctvom investičných úverov financovať firmy, ktoré majú za sebou dve podané daňové priznania, a posudzujú sa hospodárske výsledky. Pri neziskových organizáciách je to komplikovanejšie, pretože hospodárske výsledky sa často blížia nule – preto financovanie formou návratného kapitálu staviame na posúdení rizika postavenom na podnikateľskom pláne, cash flow a hlavne riadiacich ľuďoch organizácie a ich skúsenostiach.
Program Krok za krokom, ktorý v Slovenskej sporiteľni na tento účel máme, je aj poradenský. To znamená, že najprv spolu s klientom prejdeme plány a len v prípade, že sú realizovateľné a životaschopné, prikročíme k financovaniu.
Je dobré, ak má aj neziskovka nejaký ročný, nazvime to, biznis plán? Alebo stačí, keď si sleduje len svoj cash flow?
Každý subjekt, ktorý vykonáva ekonomickú alebo podnikateľskú činnosť, by mal sledovať svoj cash flow (finančný plán – tok peňazí). Tým, ktorí začínajú s novou aktivitou, či už sú to firmy alebo neziskovky, uľahčí štart hlavne kvalitne vypracovaný podnikateľský plán.
Význam podnikateľského plánu je v tom, že poskytuje všetky podstatné informácie o podniku, produkte, marketingových aktivitách, o výrobe, o personáli, o nákladoch, výnosoch, výsledku hospodárenia. Umožňuje lepšie rozhodnutia a tiež je podkladom pre kontrolu dosahovania stanovených cieľov. Podnikateľ ho vypracováva pre seba, pre úspešné uchytenie sa a presadenie sa na trhu, prípadne pre investorov alebo na získanie úveru. Najmä sa ale pri podnikateľskom pláne a jeho revízii veľa naučí a nebude opakovať chyby, ktoré už zaňho urobili iní.
Aké sú vaše skúsenosti, sledujú si neziskovky zvyčajne svoj cash flow?
Tie, ktoré sú financované v rámci nášho programu, musia, nakoľko vypracovaný cash flow je jedným z podkladov k schváleniu úveru. Je z neho totiž zrejmé, či organizácia pri svojich príjmoch a výdavkoch je schopná splácať úver.
Neziskový sektor je veľmi rôznorodý a široký. Existujú organizácie, ktoré ani nevedia, čo cash flow znamená. Často ide o malé organizácie založené na práci dobrovoľníkov, ktoré to v podstate ani nepotrebujú. Ale je aj dosť tých, ktoré majú finančný manažment na vysokej profesionálnej úrovni a cash flow pre nich nie je problém. V tomto sa naozaj nedá paušalizovať a hovoriť za všetky neziskovky.
Aký je rozdiel medzi ekonomickou činnosťou a podnikateľskou činnosťou neziskových organizácií? Nie je to to isté?
Subjekty, ktoré z daňového hľadiska patria medzi neziskové organizácie, sú presne vymedzené v Zákone o dani z príjmov. V praxi sa najčastejšie vyskytujú neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a občianske združenia.
Podnikanie je termín vymedzený zákonom ako pravidelná činnosť vykonávaná pod vlastným menom a na vlastné riziko, s cieľom dosiahnuť zisk. To hovoríme o komerčných firmách – firemnom sektore.
Neziskové organizácie môžu vykonávať hospodársku činnosť či zveľaďovanie majetku, pričom nejde o podnikanie v zmysle zákona. Možno lepší by bol termín zárobková činnosť (na odlíšenie „podnikania“ neziskových organizácií od podnikania firiem).
Nezisková organizácia ale môže aj podnikať. To, či v prípade konkrétnej organizácie ide o podnikanie (s povinnosťou registrovať živnosť a zdaňovať túto činnosť), je v praxi predmetom rozhodnutia živnostenského či daňového úradu. Bez ohľadu na legislatívnu rovnocennosť však pripomíname odlišný charakter zárobkovej činnosti nekomerčných organizácií a komerčných firiem.
Národná rada Slovenskej republiky 13. marca 2018 schválila Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.
Prečo je podľa vás potrebné podporovať aj neziskový sektor a nielen podnikateľské nápady?
Firma potrebuje zisk. Ak ho dlhodobo nedosahuje, trh má záujem na ukončení jej činnosti. Projekty neziskovej organizácie však často majú zmysel, hoci ich treba dotovať. Nezisková organizácia totiž existuje aj z iného dôvodu, nielen pre finančný zisk. Vytvára hodnoty, ktoré sa niekedy nedajú vyjadriť peniazmi.
Neziskové organizácie svojou činnosťou robia aktivity, ktoré nerobí ani štát, ani firmy, v mnohom dokonca suplujú rolu štátu. Aj keď veľa ľudí na Slovensku ich rolu a fungovanie nechápe, myslím si, že všetci by sme rýchlo zistili, ak by sa z nášho priestoru vytratili.
Jedným z hlavných cieľov nášho oddelenia je pomoc sociálne zameraným projektom a zmierňovanie dopadov chudoby na Slovensku a v tejto téme majú neziskovky významné zastúpenie. Ako banka nevieme a ani nechceme prebrať ich úlohu, ale dokážeme im v nej pomôcť tým, čo nám ide najlepšie. Financovaním.
Čo musí teda neziskovka spraviť, aby sa u vás mohla uchádzať o úver alebo sa len prísť poradiť?
Stačí, ak nás kontaktuje. Buď cez web formulár alebo napríklad mailom na neziskovky(zavináč)slsp.sk, či kontaktuje klientske centrum 0850 111 888 alebo príde do ktorejkoľvek pobočky Slovenskej sporiteľne. Naši kolegovia ju potom prepoja s nami, s programom Krok za krokom. Skontaktujeme sa, porozprávame sa o tom, ako fungujú, aké majú ciele a na čo potrebujú financie v podobe úveru.
Následne spolu hovoríme o príjmoch a výdavkoch, finančných plánoch, zisťujeme, či im úverom vieme pomôcť. S potenciálnymi klientmi sa stretávame často aj osobne. Tieto konzultácie sú, samozrejme, bezplatné.
Čo sa týka úveru, hlavným kritériom je prínos organizácie a jej vplyv na spoločnosť a, samozrejme, presvedčenie banky, že organizácii úverom neublížime – teda dobrý plán ako úver splatiť.
Vďaka novej záruke pre sociálne podnikanie, ktorú uzatvoril Európsky investičný fond (EIF) s bankovou skupinou Erste v rámci programu „Zamestnanosť a sociálna inovácia“ EaSI , budú teraz môcť subjekty sociálnej ekonomiky získať úver so zvýhodnenou sadzbou a bez nutnosti zakladať majetok organizácie. Financovanie bude možné získať až do výšky 500 tisíc eur. Z celkového 50-miliónového objemu záruky určenej pre všetkých sedem krajín, v ktorých skupina Erste pôsobí (Rakúsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko), je pre Slovensko predbežne vyhradená takmer celá tretina, 16 miliónov eur.
Pozn.: EaSI SE je skratka z “The Programme For Employment and Social Innovation Guarantee Facility Guarantee Agreement for Social Entrepreneurship”. Ide o rozvojový sociálny program Európskej únie, ktorého implementáciou poverila Európsky investičný fond. Viac informácií o programe sa dozviete na stránke Európskej komisie a Európskeho investičného fondu.
Ak vás zaujal tento rozhovor, prečítajte si ďalšie tipy a rady, ktorými Slovenská sporiteľňa podporuje začínajúcich podnikateľov a subjekty sociálnej ekonomiky.
