Škola, ktorá rozvíja podnikavosť či charakter, buduje vnútornú odolnosť aj vytrvalosť – riaditeľka Lýcea C. S. Lewisa prezradila, ako študentov pripravujú na výzvy, ktoré ich po štúdiu čakajú.
Dnešný svet sa vyznačuje neustálymi zmenami, ktorým je potrebné vedieť sa prispôsobiť. Ako na ne pripraviť deti a študentov, ak je vzdelávací systém v mnohých smeroch rovnaký ako ten, ktorým si prechádzali rodičia či dokonca starí rodičia dnešných žiakov? Združenie škôl C. S. Lewisa prichádza s konceptom strednej školy nového typu - lýceum kombinuje viaceré prvky kvalitných gymnázií a stredných odborných škôl. Absolventi budú rozhľadení a charakterní mladí ľudia so zručnosťami, ktoré môžu využiť nielen vo vlastnom podnikaní, ale tiež ako zamestnanci vo firmách či v ďalšom štúdiu na vysokej škole. Študentov čaká praktické a zážitkové vyučovanie, dôraz na prácu s vnútornou motiváciou, budovanie vnútornej odolnosti, zodpovednosti a vytrvalosti. Pre koho je Lýceum C. S. Lewisa vhodnou voľbou a ako chcú mladú generáciu pripraviť na výzvy 21. storočia, prezradila v rozhovore pre Podnikajte.sk riaditeľka školy Zuzana Mikloš Fabrici.
Na výzvy modernej doby sa nedá pripraviť starým systémom vzdelávania, zmeniť to chcú na novom lýceu
Čo vás viedlo k založeniu novej strednej školy?
Naším zriaďovateľom je Združenie škôl C. S. Lewisa, ktoré už od roku 2004 prevádzkuje cirkevnú základnú školu Narnia, neskôr Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa a ďalšie základné školy Narnia v Pezinku, Trnave, Leviciach. Na každej z našich škôl sme sa vždy snažili byť „pioniermi“ v metódach vyučovania, ako aj témach, ktoré riešime. Či už je to učenie angličtiny, Hejného metóda výučby matematiky, projektové dni či charakterové vzdelávanie. Taktiež celoškolské žitie témou „domova“ pri utečeneckej kríze v roku 2015 a aktuálne veľmi intenzívne aj konfliktom na Ukrajine. Neustále je čo zlepšovať a neustále sú tu témy, ktorým je potrebné sa so žiakmi venovať. Tak vznikla aj myšlienka Lýcea.
Vnímate aj nedostatky v súčasnom vzdelávaní, ktorým sa chcete v novej škole vyhnúť?
OECD či sociológovia vo výskumoch analyzujú vývoj spoločnosti a predpovedajú, aký svet čaká naše deti. Všetci sa zhodujú, že bude dynamický, poznačený digitalizáciou a automatizáciou a že bude extrémne dôležité vedieť znovu zadefinovať samého seba. Dnešné školy žiakov na tieto výzvy veľmi nepripravujú. Nedá sa to, ak učia spôsobom aj obsahom to isté, ako pred 10 - 20 rokmi. A práve toto chceme robiť inak.
Spolupracujete aj s odborníkmi z firemného prostredia a HR, s ktorými konzultujete výzvy pracovného trhu. S akými problémami sa v praxi stretávajú u absolventov škôl?
Firmy a HR špecialisti, s ktorými hovoríme, sa zhodujú na tom, že každý musí nového zamestnanca školiť vo svojich „business specific“ témach a procesoch. Je však až zarážajúce, že okrem toho musia absolventov (aj vysokých!) škôl doslova učiť spolupracovať, plánovať, kriticky myslieť, prezentovať. Obzvlášť prekvapujúce je, že dospelá populácia na Slovensku neberie celoživotné vzdelávanie ako dôležitú hodnotu, a tak nový zamestnanec, ktorý si myslí, že je hotový a dokonalý, musí prejsť poriadnou zmenou mindsetu (nastavenia mysle). Ako chceme obstáť v tak dynamickom, rýchlo sa meniacom svete, ak nepovažujeme za dôležité vzdelávať sa celý život?
Ako to chcete zmeniť?
Na našej škole sa študenti nebudú dlhé hodiny venovať memorovaniu poučiek a čítaniu textov „o téme“, ale budú danú tému naozaj zažívať. Čiže namiesto teórie o daňovom systéme alebo podnikaní, budú naozaj podnikať, naozaj robiť daňové priznanie. Budú svoj nápad, svoju firmu projektovo manažovať, budú zháňať zdroje, budú musieť dodať výstup. Absolvent tak bude mať oproti kamarátovi z bežného gymnázia výhodu praktickej skúsenosti. Bude si môcť založiť vlastnú firmu, lebo má zručnosti na jej vedenie a komunikáciu so zákazníkom, bude sa môcť pridať k nejakému startupu alebo ísť do väčšej firmy, alebo môže ísť študovať na vysokú školu. Ak sa rozhodne študovať akýkoľvek odbor, napr. architektúru, manažment či IT, oproti svojmu rovesníkovi (absolventovi gymnázia) bude mať výhodu, pretože bude pripravený na to, aby videl problémy, možné riešenia a príležitosti, no tiež možnosti prepojenia zvolenej oblasti s biznisom.
Podnikavosť, digitálne technológie a rozvoj charakteru – tri piliere, o ktoré sa lýceum opiera
Pre koho je štúdium na vašom lýceu „to pravé orechové“?
Každá škola má svoju cieľovú skupinu. Napríklad naše bilingválne gymnázium je zamerané na akademické typy mysliace abstraktne a schopné štúdia v cudzom jazyku. Nové lýceum má zasa ako jedno z headlinov či hesiel slovo „praktickosť“. Naši študenti by mali preto preferovať praktický prístup. Nebudeme sa o veciach len rozprávať, budeme konať. Niekedy si aj „vyhrnieme rukávy a zašpiníme sa“, lebo budeme chcieť vylepšiť niečo, na čo máme fyzický dosah. Naši študenti budú pracovať projektovo, v tíme, občas asi aj zájdu do slepej uličky, z ktorej sa budú musieť poučiť a hlavne budú vytvárať niečo, kde predtým nebolo nič. Či už v digitálnom, alebo analógovom svete.
Svetové ekonomické fórum uvádza medzi top 10 zručnosťami nasledujúcich rokov napríklad kritické myslenie, riešenie komplexných problémov, ale aj schopnosť učiť sa nové veci. Ako chcete zohľadniť svetové trendy vo vzdelávaní na vašej škole?
Zohľadnené sú už v hlavných pilieroch nášho lýcea, ktorými sú rozvíjanie podnikavosti, digitálne technológie a rozvoj charakteru.
Podnikavosť nie je iba záležitosťou sveta biznisu
Podľa prieskumu Združenia podnikateľov Slovenska školy chápu rozvoj podnikavosti často inak ako podnikatelia. Ako ju chápete vy?
Kombinácia podnikavosti a digitálnych zručností vychádza práve z toho, že sú identifikované ako tie, bez ktorých sa v budúcnosti nezaobídeme. Podnikavosť zahŕňa nielen schopnosť podnikať. Nie každý absolvent našej školy bude podnikateľ, ale v práci, rodine a kdekoľvek inde iste ocenia jeho podnikavé nastavenie (my ešte radšej používame výraz „entrepreneurship“/ entrepreneurial mindset), ktoré zahŕňa schopnosť vidieť príležitosti, kreativitu, vlastnú víziu, vytrvalosť, poznanie seba, ekonomickú a finančnú gramotnosť, iniciatívu, plánovanie, manažment, prácu s inými ľuďmi, vyrovnanie sa s rizikom a učenie sa zo skúseností.
Podnikavosť teda definujeme ako: „Konať na základe príležitostí a ideí a pretavovať ich do hodnoty pre iných ľudí. Hodnota, ktorú tým vytvárame, môže byť finančná, kultúrna alebo sociálna“. Pri definovaní podnikavosti, ako aj zručností, ktoré ju napĺňajú, sa inšpirujeme Európskym rámcom pre podnikavosť.
Prečo je dôležité rozvíjanie podnikavosti?
Podnikavé nastavenie vieme využiť, či sme podnikatelia, rodičia, učitelia alebo enviro aktivisti. Skrátka všade, vo všetkých aspektoch života. Najdôležitejšia vec je, že podnikavosť búra „status quo“. Skrátka, neprijmem to, že vec je daná a nedá sa s ňou nič urobiť. Dá. Aj s tou škaredou zastávkou, na ktorej každé ráno stojím, aj s tým, že si nemám kde kúpiť desiatu v škole či v práci, s tým, že moji kolegovia netriedia odpad a aj s tým, že podávanie daňového priznania je „otravné“.
Digitálne zručnosti majú význam pre úspešný život doma aj v práci
Ďalším z pilierov sú digitálne technológie a rozvíjanie digitálnych zručností. Čo to znamená?
Uchopenie digitálneho sveta, porozumenie, prečo sa mi zobrazuje tá-ktorá reklama, ako osloviť zákazníka na sociálnych sieťach, ako vysvetliť programátorovi, čo od neho potrebujem, ako myslieť na pohodlie používateľa, keď navrhujem webstránku, ale aj ako zbierať, triediť, interpretovať dáta a vedieť sa na ich základe rozhodovať – to všetko sú základné digitálne zručnosti pre úspešný život.
Je cieľom ich rozvíjania možnosť zamestnať sa v IT sektore?
Náš absolvent nemá byť sieťovým technikom alebo programátorom, aj keď trochu programovania zažije, aby pochopil, ako to funguje a aké rozmýšľanie za ním je. Skôr ale má rozumieť komplexnému digitálnemu svetu, poznať nástroje na uľahčenie svojej práce a nemá sa báť spoznávať nové digitálne nástroje. Absolvent bude mať skúsenosti s prácou s dátami, ktorá sa zdá čoraz užitočnejšou zručnosťou. Najmä, keď žijeme vo svete, kde dáta vieme zbierať o všetkom. Dôležité bude im rozumieť a na ich základe sa vedieť rozhodovať.
Kde všade možno digitálne zručnosti využiť?
Ja si predstavujem naše digitálne kurikulum ako puzzle obrázok. Keď ho poskladám / zažijem, mám prehľad o všetkých možnostiach, ktoré digitálny svet umožňuje. Niečo mi ide ľahšie, niekde to je ťažšie, ale napokon mám prehľad a viem si vybrať, ktorá oblasť bude tá mne sympatická, či to bude spomínané programovanie, sociálne siete alebo skôr dizajn. Zároveň je užitočné mať skúsenosť s celým obrazom, lebo potom viem prepájať svety užívateľa, vývojára, marketingu a byť tak užitočná v akomkoľvek povolaní. Či už pôjdem do herného priemyslu, alebo budem pomáhať vyrábať nové nástroje pre zubárov.
Akou veľkou súčasťou štúdia bude práca s počítačmi a technológiami?
Našou ambíciou je, aby žiaci zmysluplne využívali technológie na všetkých možných predmetoch. Dávajú nám neskutočne veľa možností, ako robiť veci v škole rýchlejšie a užitočnejšie. Zároveň treba povedať, že pero a papier majú tiež svoje benefity, tie nezahodíme.
Charakter je dôležitý – firmy nepotrebujú študovaných ale bezcharakterných zamestnancov
Tretím z pilierov je rozvoj charakteru. Ako ho chcete rozvíjať u žiakov?
Vek teenagera je práve ten, kedy sa (pre neho) rodičia stávajú menej dôležitými a to, na kom záleží sú rovesníci a partia. Je preto veľmi dôležité, aby táto partia bola bezpečná, v bezpečnom prostredí a aby rolové modely, ktoré naše deti stretávajú, boli zdravé. Škola by mala túto stránku života reflektovať a ponúkať študentom príležitosti na hodnotné debaty a dobré rolové modely.
Prečo je to dôležité?
Rozvoj charakteru sa ukazuje ako čím ďalej, tým dôležitejší. Načo nám sú firmy, úrady, či parlament plný študovaných ale bezcharakterných ľudí? Potrebujeme svet robiť lepším, a to sa nedá, ak budeme šikovní, ale bez hodnôt. C. S. Lewis, podľa ktorého sú naše školy aj pomenované, vraj povedal: „Vzdelávanie bez hodnôt, nech je aj akokoľvek užitočné, urobí z človeka len väčšieho diabla.“
Za ostatné roky sme videli nespočetne veľa káuz typu „ukradnutý vysokoškolský titul“, plagiátorstvo, alebo všetky nedostatky, ktoré nás na našich ústavných činiteľoch hnevajú. Darmo môžu byť chytrí, vzdelaní alebo členmi Slovenskej akadémie vied. Ak nie sú ľuďmi s hodnotami, tak budú myslieť len na seba a vlastné dobro na úkor iných. Nás bude oveľa viac tešiť absolvent, ktorý je zdravý, sebavedomý, stará sa o rodinu, pomáha, hoci má nejakú „obyčajnú“ prácu, ktorá ho napĺňa, než šikovný IT-čkár, ktorý svoje danosti použije na hackovanie.
Schopnosť regulovať svoje emócie je dôležitá napríklad pri budovaní dobrých medziľudských vzťahov. Podľa spomínaného prieskumu Združenia podnikateľov Slovenska ju však študenti považujú za svoju slabú stránku a mnohí učitelia za najmenej dôležitú zručnosť. Ako je to u vás?
Na strednej škole pracujeme so študentmi vo veku, ktorý je z vývinového hľadiska stále nabitý emóciami. Mozog dozrieva až okolo 26. roku života, preto očakávať sebakontrolu ako u „dospelákov“, ktorí s ňou tiež často majú problém, je nadľudské. Každopádne, téma mentálneho zdravia a vedenia študentov k vnímaniu seba aj ostatných, je na našich školách dôležitá. V rámci nášho programu rozvoja charakteru majú naši študenti mentoring, hodiny náboženstva a etiky, budujeme vždy silný podporný tím psychológov a špeciálnych pedagógov a napokon študentov vedieme aj k dobročinnosti. Mám za to, že všetky tieto procesy vedú k rozvoju emočnej inteligencie.
Ako si môžu rodičia a žiaci predstaviť výučbu, ktorá bude tieto tri piliere rozvíjať?
Žiaci budú napríklad pracovať na hodinách „student enterprise“ vo svojej „študentskej firme“ 4-krát do týždňa po dobu 6 týždňov. Nájdu problém, ktorý chcú riešiť – napríklad, že deti z vedľajšej ulice nemôžu pre zlé sociálne podmienky ísť do tábora. Tak vymyslia, zorganizujú, zoženú zdroje na takýto tábor a zrealizujú ho. Čiže spôsob práce, téma aj forma môžu zahŕňať všetky tri piliere.
U nás často nenájdete žiakov sedieť v laviciach s učiteľom prednášajúcim pred tabuľou, ale diskutujúcich v menších či väčších skupinách, alebo pracujúcich aj individuálne na zadaniach. Na Lýceu budú študenti pracovať agilným spôsobom, čo prináša tiež netradičnú formu práce.
Zábery zo dňa otvorených dverí. Zdroj: Z. Mikloš Fabrici
Nový typ školy si vyžaduje iné nároky na učiteľov
Nakoľko možno povedať, že ide o nový typ školy, výučba si pravdepodobne bude vyžadovať veľké nároky na učiteľov, ich vedomosti a spôsob vyučovania. Máte už zostavený tím?
Náš tím má zatiaľ päť členov, ktorí budú aj učiť a ďalších, ktorí intenzívne pomáhajú s vývojom školy. Tím teda ešte nie je kompletný. Učitelia zvyknú robiť zmeny v pracovných záväzkoch v jarných mesiacoch, takže nábor nás len čaká.
Čo pri ich výbere budete zohľadňovať?
Čo budeme určite v potenciálnych záujemcoch hľadať, je vysoká miera spolupráce a nastavenia, že ideme niečo nové tvoriť. Nikto tomu učiteľovi nedá do ruky materiál so slovami „toto choď učiť“, ale bude intenzívne spolupracovať s inými kolegami na vývoji toho materiálu. Určite budeme mať očakávanie, že sa učiteľ nebojí technológií a hlavne, že je ochotný sa učiť. Aj z absolventa sa dá „vychovať“ šikovný učiteľ, ak dostane pomoc. My nastavujeme školu tak, aby sa učiteľom venovala metodička, pomáhala im a všetkých nás motivovala hľadať prieniky v tom, čo a ako deti učíme.
Do spolupráce s firmami budú priamo zapojení študenti, cieľom je prepojiť školský a pracovný svet
S firmami či HR odborníkmi konzultujete problémy trhu. Budete spolupracovať s odborníkmi z praxe ešte iným spôsobom?
Áno. Jednou z najdôležitejších tém našej školy je, aby sme prepájali školský a pracovný svet. Lebo to by nemali byť dva oddelené svety a študenti by si nemali myslieť, že „život začne až tam vonku“. Preto často stretnú niekoho z biznisu u nás na škole alebo do firiem sami pôjdu a zažijú pracovnú realitu.
Ako konkrétne bude táto spolupráca vyzerať?
Spôsobov na spoluprácu s firmami máme niekoľko. Chceme napríklad pozývať hostí z firiem a neziskových organizácií či startupov, ktorí majú svoj príbeh alebo nejaké know-how, aby našim študentom robili workshopy, mentorov.
Ďalšia forma spolupráce je intenzívnejšia, kedy naši študenti prichádzajú do firiem a pokúšajú sa tam riešiť rôzne výzvy. Ich práca sa potom deje v škole, ale pravidelne reportujú svoje riešenia a aktivity zadávateľovi – čiže firme.
Súčasťou mnohých stredných škôl je odborná prax. Bude prax súčasťou štúdia na lýceu?
Áno. Každá naša študentka a študent prejdú
v treťom a štvrtom ročníku intenzívnou niekoľkotýždňovou praxou
priamo u zamestnávateľa. Budeme sa snažiť, aby dané prostredie a druh
praxe ladil tomu, akým smerom sa vyvíja študent. Teda niektorí pôjdu k poskytovateľovi
internetových služieb, iní do IT korporácie, no niekto aj do neziskovej
organizácie alebo kaviarne. Všade sa dá so správnym nastavením „som zvedavý/á
a chcem sa učiť“ veľa získať.
