Novela zákona o správe daní (daňového poriadku) od 1. 1. 2015 (návrh)

Novela zákona o správe daní (daňového poriadku) od 1. 1. 2015 (návrh)
Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Návrh zahrňuje nový právny inštitút - čiastkový protokol, spresňuje poradie použitia neoznačených platieb a skracuje časový test pre výmaz z čiernej listiny.

V legislatívnom procese sa nachádza novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z pridanej hodnoty”), ktorou sa nepriamo novelizuje aj zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o správe daní”). Zmeny v zákone o správe daní by mali nadobudnúť účinnosť od roku 2015.

Čiastkový protokol

V zmysle § 79 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a vo výške zistenej daňovým úradom.

Daňovú kontrolu môže daňový úrad vykonávať až 1 rok. Jedným zo spôsobov ukončenia daňovej kontroly je doručením protokolu kontrolovanému daňovému subjektu (v tomto prípade platiteľovi DPH) alebo zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu (napr. daňovému poradcovi).

Aby nemusel kontrolovaný daňový subjekt čakať na vrátenie nadmerného odpočtu až do ukončenia daňovej kontroly, navrhuje sa novelou zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa nepriamo novelizuje aj zákon o správe daní, zaviesť nový právny inštitút - čiastkový protokol. Čiastkový protokol by mohol správca dane (daňový úrad) vyhotoviť v priebehu daňovej kontroly, a tak priznať a vrátiť nadmerný odpočet vzťahujúci sa k overenej časti dokladov. Vyhotovením čiastkového protokolu sa daňová kontrola neukončí.

V zmysle predloženého znenia návrhu správcovi dane (daňovému úradu) vyplýva možnosť vyhotoviť čiastkový protokol, nie povinnosť. Napríklad v prípade, ak by daňový úrad kontroloval zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, nemusel by vyhotoviť čiastkový protokol, aj keď už overil doklady za prvý mesiac.

Predložený návrh obsahuje aj dve situácie, v ktorých správca dane (daňový úrad) čiastkový protokol vyhotoviť nemôže, a síce ak:

  • kontrolovaným daňovým subjektom je platiteľ dane z pridanej hodnoty zverejnený v zozname daňovo rizikových subjektov alebo
  • sa daňová kontrola vykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.

Poznámka: Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.

Spresnenie poradia použitia neoznačených platieb

Povinnosťou daňového subjektu je označiť platbu dane daňovému úradu alebo colnému úradu v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”), a to v súlade s vyhláškou ministerstva č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane (ďalej len “vyhláška”).

Každá platba daňovému úradu alebo colnému úradu musí byť označená variabilným symbolom. Ak ide o platbu dane určenú rozhodnutím, tak sa vo variabilnom symbole uvádza identifikátor určený správcom dane v rozhodnutí. V ostatných prípadoch sa uvádza variabilný symbol vytvorený podľa príloh k vyhláške.

V zmysle predloženej novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa nepriamo novelizuje aj zákon o správe daní, platbu dane, ktorá nie je označená v súlade s vyhláškou, použije daňový úrad alebo colný úrad:

  • na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
  • na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
  • na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
  • na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
  • na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
Článok pokračuje pod reklamou

Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne.

Rozšírenie zverejnených informácií o platiteľovi DPH v tzv. čiernej listine a skrátenie časového testu pre výmaz na polovicu

Ak nastali u platiteľa dane z pridanej hodnoty dôvody na zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty [§ 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o dani z pridanej hodnoty], zverejní sa v zozname daňovo rizikových subjektov na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. O daňovo rizikovom subjekte sa zverejňujú údaje v rozsahu:

  • identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH),
  • dátum zverejnenia v zozname,
  • kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody pre zrušenie registrácie pre DPH,
  • ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
  • ak ide o právnickú osobu, obchodné meno alebo názov a sídlo.

Podľa predloženej novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorým sa nepriamo novelizuje aj zákon o správe daní, sa z dôvodu jednoznačnejšieho a operatívnejšieho overovania platiteľov DPH zverejnených v zozname daňovo rizikových subjektov (tzv. čiernej listine) navrhuje doplniť do tohto zoznamu aj identifikačné číslo osoby (IČO), ak bolo daňovému subjektu pridelené.

Daňový subjekt, ktorý si plní svoje povinnosti, je zo zoznamu vymazaný a zapíše sa do osobitného zoznamu pre daňové subjekty vymazané zo zoznamu daňovo rizikových subjektov. Vymazaniu predchádza splnenie dvoch podmienok súčasne, a síce:

  • odpadli dôvody, na základe ktorých sa vykonal zápis do zoznamu daňovo rizikových subjektov (tzv. čiernej listiny),
  • platiteľ DPH neporušil svoje povinnosti počas 12 kalendárnych mesiacov (tzv. časový test).

Od roku 2015 by sa mal časový test skrátiť na polovicu, teda na 6 kalendárnych mesiacov. Skrátená lehota časového testu by sa mala vzťahovať nielen na platiteľov DPH, ktorí budú v zozname daňovo rizikových subjektov zverejnení po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia, ale aj na platiteľov DPH, ktorí sú, respektíve budú zverejnení v zozname daňovo rizikových subjektov pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny.

Ak by mohol byť platiteľ dane z pridanej hodnoty vymazaný zo zoznamu daňovo rizikových subjektov podľa navrhovaných (nových) podmienok už pred ich účinnosťou (= splnil by novo definované podmienky už v roku 2014), Finančné riaditeľstvo SR ho vymaže do 31. januára 2015. Od navrhovanej zmeny sa očakáva zlepšenie podnikateľského prostredia.

Účinnosť predložených zmien je navrhovaná na 1. januára 2015.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Ján Benko
Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.


„Druhá šanca“ pri ukladaní daňových pokút od roku 2024

Daňovníci dostanú od roku 2024 druhú šancu pri porušení niektorých svojich povinností. Akých správnych deliktov sa druhá šanca týka a kedy daňovníkovi nebude uložená pokuta od 1.1.2024?

Novela zákona o správe daní (daňového poriadku) od roku 2016 (návrh)

Od roku 2016 by malo nastať v správe daní niekoľko zmien, a to najmä v prípade podávania dodatočných daňových priznaní a ukladania pokút.

Novela zákona o správe daní (daňového poriadku) od 1. 1. 2014

V legislatívnom procese sa nachádza novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela daňového poriadku“, resp. „daňový poriadok“), ktorú predložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky z vlastného podnetu. Ambíciou iniciatívneho návrhu novely daňového poriadku je vytvoriť lepšie a atraktívnejšie podnikateľské prostredie, zefektívniť správu daní a pokračovať v procese znižovania administratívnej záťaže podnikateľov. Novela daňového poriadku prináša tieto hlavné zmeny a doplnenia.

Reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov

Vláda Slovenskej republiky 8.6.2011 schválila návrhy troch zákonov, ktoré súvisia s implementáciou projektu UNITAS na Slovensku: návrh zákona o finančnej správe; návrh zákona, ktorým sa mení s dopĺňa daňový poriadok a návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Predložené návrhy  súvisia s realizáciou prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Touto prvou fázou je spojenie daňovej a colnej správy na úrovni riaditeľstiev – vytvorením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Týmto sa zabezpečí inštitucionálna príprava na pripojenie výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013. 
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky