V akej výške je povinný zamestnávateľ tvoriť sociálny fond v roku 2018? A na aké účely ho môže použiť?
Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?
Tvoriť sociálny fond je povinnosťou každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (napr. výkon funkcie sudcu či štátnozamestnanecký pomer). Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý má so zamestnancami uzavretú napríklad len dohodu o pracovnej činnosti, príp. iné typy dohôd, nie je povinný tvoriť sociálny fond z ich miezd.
Na účely zákona č. 152/1994 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zákon o sociálnom fonde neustanovuje, či zamestnávateľom má byť podnikateľ, či nezisková organizácia a pod.
Príklady na povinnosť zamestnávateľa tvoriť sociálny fond:
- Akciová spoločnosť, ktorá bola založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovnú zmluvu. Z hľadiska zákona o sociálnom fonde sa tým pádom považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
- Nadácia, ktorá nebola založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovnú zmluvu. Z hľadiska zákona o sociálnom fonde sa aj táto nadácia považuje za zamestnávateľa a je taktiež povinná tvoriť sociálny fond.
- Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi odmenu za výkon funkcie konateľa a má s ním uzavretú zmluvu (nie pracovnú). Nakoľko vzťah konateľa nie je pracovnoprávnym vzťahom, ale obchodno-právnym vzťahom ku s.r.o., táto spoločnosť nie je povinná tvoriť sociálny fond.
Kto tvorí sociálny fond, aká je jeho výška a ako ho tvoriť v roku 2020 približujeme v článku Sociálny fond v roku 2020.
Z čoho a v akej výške sa tvorí sociálny fond v roku 2018?
Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:
- povinného prídelu,
- ďalšieho prídelu,
- ďalších zdrojov.
Tvorba sociálneho fondu z povinného prídelu
Povinný prídel do sociálneho fondu sa týka všetkých zamestnávateľov.
Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
Minimálny povinný prídel na tvorbu sociálneho fondu je vo výške 0,6 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Zamestnávateľ môže tvoriť sociálny fond vo výške povinného prídelu viac ako 0,6 % až 1 %, ak splnil tieto podmienky:
- za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk,
- za predchádzajúci kalendárny rok splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
- za predchádzajúci rok splnil všetky odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Ak zamestnávateľ nesplní čo i len jednu podmienku, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu povinným prídelom súčasťou daňových výdavkov (nákladov).
Tvorba sociálneho fondu z ďalšieho prídelu
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa týka len niektorých zamestnávateľov.
Ďalší prídel do sociálneho fondu je najviac vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu a zároveň vo výške:
- dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu,
- sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, a to takému zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárske Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok prechádzajúci dva roky kalendárnemu roka, za ktorý sa tvorí fond. Pre rok 2018 nesmie priemerný mesačný zárobok takého zamestnanca presiahnuť sumu 456 Eur.
Poskytovanie príspevku na dopravu zamestnancov nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu.
U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu ďalším prídelom súčasťou daňových výdavkov (nákladov).
Tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov
Zamestnávateľ môže dobrovoľne tvoriť sociálny fond z ďalších zdrojov, ako sú dotácie, dary a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
Zamestnávateľ môže dobrovoľne prispievať do sociálneho fondu aj prídelmi z použiteľného zisku (napríklad zo zisku po zdanení a vytvorení príslušných zákonných fondov).
Tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov nie je daňovým výdavkom (nákladom) účtovnej jednotky.
Musia sa viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte?
Zamestnávateľ nemá povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá pre tento účel zriadený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky osobitný účet, je povinný tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa sleduje napríklad v podvojnom účtovníctve cez analytický účet sociálneho fondu, či v jednoduchom účtovníctve cez knihu sociálneho fondu.
Ak sa vedú prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte, tak zamestnávateľ je povinný previesť finančné prostriedky:
- do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca (napríklad termín na výplatu mzdy za mesiac január je 15. február, zamestnávateľ je povinný previesť finančné prostriedky do 20. februára, alebo do konca februára),
- do 31. decembra (prevod finančných prostriedkov za december vypočítaný z predpokladanej výšky miezd alebo platov).
Aké sú lehoty na tvorbu sociálneho fondu?
Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu (napríklad deň na výplatu mzdy za mesiac január je 15. február, najneskôr v tento deň má zamestnávateľ povinnosť tvoriť sociálny fond). V prípade, že zamestnávateľ má určené viacero termínov na výplatu miezd alebo platov, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za predošlý kalendárny mesiac.
Za mesiac december zamestnávateľ môže tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov.
Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný vykonať najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Zostatok fondu, ktorý sa nevyčerpal, sa prevádza do nasledujúceho roka.
Na aké účely je možné použiť príspevky zo sociálneho fondu v roku 2018?
Použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom, spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom, či tvorbu a výšku fondu dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľ nepôsobí odborová organizácia, upraví podmienky vo vnútornom predpise.
V rámci realizácie sociálnej politiky poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom zo sociálneho fondu napríklad príspevok na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
- dopravu do zamestnania a späť,
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
- zdravotnú starostlivosť,
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
- doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku, ktorý ja zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok z fondu na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ale nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.
Príspevok z fondu je možné poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené deti zamestnanca) a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
Je zamestnanec povinný zaplatiť daň z príjmov a odvody z prijatého príspevku zo sociálneho fondu?
Príspevky, najmä plnenia zo sociálneho fondu sú predmetom dane z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príspevok peňažného alebo nepeňažného charakteru. Pri zdaňovaní príspevku zo sociálneho fondu sa postupuje rovnako ako v prípade zdaňovania mzdy, t. j. zamestnávateľ za zamestnanca odvedie preddavok na daň z príjmov v priebehu kalendárneho roka.
Tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov) sú definované ako príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, nepodliehajú zdaneniu u zamestnanca (napr. príspevok na stravovanie). Zväčša ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo nie. Z pohľadu zamestnávateľa a jeho daňového plánovania je výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom.
Z pohľadu dane z pridanej hodnoty si zamestnávateľ nemôže pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.
Povinnosť zaplatiť odvody na zdravotné poistenie a sociálne poistenie má zamestnávateľ aj zamestnanec, ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov. Je dôležité poznamenať, že z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar), ktorý bol poskytnutý bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu, neplatí sociálne odvody ani zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Ten istý prípad platí aj pre plnenie zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie.
Príklady na určenie, či je potrebné zdaniť príjem zo sociálneho fondu a zaplatiť odvody na zdravotné a sociálne poistenie:
Príklad 1: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu zaplatil preventívne prehliadky svojim zamestnancom. Ide o úhradu preventívnej prehliadky pre zamestnancov, ktorí pracujú na rizikovom pracovisku a zamestnávateľ chce takto predchádzať vzniku chorôb z povolania. Takéto plnenie nie je u zamestnanca predmetom dane z príjmov (§ 5 ods. 5 písm. e), to znamená, že sa nezdaňuje a zamestnávateľ ani zamestnanec nie je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Ak by však zamestnávateľ uhrádzal zdravotnú starostlivosť (napr. celoročný poplatok alebo preventívne prehliadky v súkromných zariadeniach, ktoré nevyplývajú z osobitných predpisov), ide o dobrovoľné poskytovanie v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa. Takáto úhrada sa pre zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a rovnako podlieha odvodovej povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa.
Príklad 2: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpil poukážky na nákup lístkov do kina a poskytol ich zamestnancom. Takéto plnenie nie je u zamestnanca oslobodené od dane z príjmov, a preto mu zamestnávateľ zdaní toto plnenie ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
Príklad 3: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpil nealkoholické nápoje a poskytol ich svojim zamestnancom na spotrebu na pracovisku. Plnenie nie je u zamestnanca predmetom dane z príjmov (§ 5 ods. 7 písm. c), to znamená, že sa nezdaňuje a zamestnávateľ ani zamestnanec nie je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
