Sociálny fond – tvorba a použitie

Kto je povinný tvoriť sociálny fond, v akej výške a na aké účely je možné použiť prostriedky zo sociálneho fondu, sa dočítate v článku.

Sociálny fond ako nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa je upravený najmä zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).

V zmysle zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľ povinný dohodnúť s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo upraviť vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia):

• tvorbu sociálneho fondu,
• výšku sociálneho fondu,
• použitie sociálneho fondu,
• podmienky poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu zamestnancom,
• spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom.

Prostriedky zo sociálneho fondu zamestnávateľ najskôr kumuluje v súlade so zákonom o sociálnom fonde a potom rozdeľuje svojim zamestnancom (resp. ďalším vybraným osobám).  Ako sa tvorí sociálny fond a akým spôsobom môže byť čerpaný, sa dočítate v ďalších častiach článku.

Tvorba sociálneho fondu – koho sa týka

V zmysle zákona o sociálnom fonde tvoria sociálny fond zamestnávatelia (fyzické a právnické osoby). Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa týka tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, a pod.).

Zamestnávateľ netvorí sociálny fond u zamestnancov:

• zamestnaných na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta),
• odmeňovaných ako členov štatutárnych, dozorných a iných orgánov, konateľov a iných osôb na základe mandátnych, príkazných alebo obdobných zmlúv, zmlúv podľa autorského zákona a poslancov.

Tvorba sociálneho fondu – z čoho a v akej výške sa tvorí

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

• povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za kalendárny rok (tzv. základ na určenie ročného prídelu do fondu) alebo kalendárny mesiac (tzv. základ na určenie mesačného prídelu do fondu). Do základu na určenie mesačného a ročného prídelu do fondu sa nezahŕňajú náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, a pod.;
• ďalšieho prídelu najviac vo výške 0,5 % zo základu, a to v sume:

Poznámka: Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur – tzn. priemerný mesačný zárobok v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2). Upozorňujeme, že u zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Uvedené možnosti ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú (tzn. nie je možné ich kombinovať).

Sociálny fond môže byť tvorený aj z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde, zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie, príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu či prídel zamestnávateľa z použiteľného zisku. Prídel do sociálneho fondu z ďalších zdrojov nie je limitovaný ani bližšie legislatívne upravený.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne najneskôr v deň dohodnutý na výplatu miezd (platov). Povinný a ďalší prídel sa tvorí určitým percentom zo základu.

Príklad na povinnosť tvorby sociálneho fondu pri odmene konateľa

Jednoosobová „eseročka“ má uzavretú zmluvu o výkone funkcie konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne. Okrem konateľa nemá iných zamestnancov. Zamestnávateľovi nevzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, nakoľko konateľ nie je v pracovnom pomere ani v obdobnom pracovnom vzťahu.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame, kedy má zamestnávateľ povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške 0,6 % zo základu a aké podmienky musí splniť, aby mohol realizovať prídel vo výške najviac 1 %:

*Splnenie podmienok na povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.

**Sociálny fond sa môže tvoriť až vo výške 1,5 %, pričom 0,5 % je ďalší (nie povinný) prídel do sociálneho fondu.

Príklad na tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu

Spoločnosť bola založená v roku 2023 a zamestnáva 2 zamestnancov na základe pracovnej zmluvy. Vo vnútornom predpise si určila povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 1 %. V zmysle zákona o sociálnom fonde je však povinný prídel vo výške 0,6 %, pretože v predchádzajúcom roku 2022 spoločnosť neexistovala, a teda nie je možné posúdiť podmienky (dosiahnutie zisku, splnenie odvodových a daňových povinností) za prechádzajúci rok. Ak v roku 2023 dosiahne zisk a splní si svoje odvodové a daňové povinnosti, v roku 2024 môže tvoriť sociálny fond vo výške 1 % zo základu (zo súhrnu hrubých miezd).

V zmysle zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu a čerpanie prostriedkov vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte fondu (v sústave podvojného účtovníctvo alebo v sústave jednoduchého účtovníctva v knihe sociálneho fondu) alebo na osobitnom účte fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Ak vedie prostriedky sociálneho fondu na účte v banke, prevod finančných prostriedkov je povinný uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy (platu). Upozorňujeme, že zo zákona o sociálnom fonde nevyplýva povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte.

Použitie sociálneho fondu – komu môžu byť poskytnuté príspevky

Oprávnenou osobou je:

• zamestnanec,
• rodinný príslušník zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené dieťa),
• poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku,
• odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa.

Použitie sociálneho fondu – na aký účel sa príspevky poskytujú

Použitie príspevkov zo sociálneho fondu, podmienky poskytovania i spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom musí zamestnávateľ dohodnúť s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo upraviť vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia. Použitie sociálneho fondu je legislatívne upravené v § 7 zákona o sociálnom fonde.

Prostriedky sociálneho fondu sú určené na realizáciu sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. V zmysle § 7 ods. 8 zákona o sociálnom fonde, zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu. Pri poskytovaní príspevku zo sociálneho fondu oprávneným osobám je zamestnávateľ povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou).

Zamestnávateľ môže príspevky zo sociálneho fondu poskytnúť oprávneným osobám na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený v § 152 Zákonníka práce – zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie v súlade s platným opatrením o sumách stravného. Nad rámec tohto príspevku môže zamestnávateľ poskytnúť na stravovanie aj prostriedky zo sociálneho fondu, pričom tieto nie sú limitované;
• dopravu do zamestnania a späť – nárok vzniká zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR spred 2 rokov,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach – napr. príspevok na vstupenky zamestnanca a jeho manželky do divadla, na futbalový zápas a pod., pričom zákon nevyžaduje, aby zamestnanec predložil doklad o návšteve podujatia;
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily – napr. príspevok na pobyt v kúpeľoch, rehabilitačných zariadeniach, na liečebné procedúry, masérske salóny a pod.;
• rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený v § 152a Zákonníka práce – zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu hradiť časť príspevku na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov;
• zdravotnú starostlivosť – napr. na úhradu výdavkov zamestnanca na odborné vyšetrenia v špecializovanom zdravotníckom zariadení, na kúpu vitamínov, na vykonanie preventívnej, diagnostickej alebo kardiologickej prehliadky, ktoré neuhrádza zdravotná poisťovňa;
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky – zamestnávateľ môže finančne pomôcť zamestnancovi (napr. pri úmrtí rodinného príslušníka, zničení domu v dôsledku povodní, a pod.) poskytnutím peňažnej návratnej pôžičky alebo nenávratnou sociálnou výpomocou;
• doplnkové dôchodkové sporenie (okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť) – zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu financovať príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie s výnimkou doplnkového dôchodkového sporenia za zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 a 4 (rizikové práce) a za zamestnanca, ktorý je tanečník v divadlách a súboroch a za zamestnanca, ktorý je hráč na dychový nástroj;
• servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom (upravuje zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch) – s cieľom podporiť dopyt pre sociálne podniky má zamestnávateľ možnosť použiť sociálny fond na poskytnutie servisných poukážok zamestnancovi, ktorý si za ne môže kúpiť služby (napr. upratovanie bytu, kosenie záhrady) alebo tovar od registrovaného sociálneho podniku;
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov – dôležitou podmienkou je príspevky zo sociálneho fondu použiť v sociálnej oblasti, napr. príspevok pri príležitosti životného jubilea, poskytnutie finančných prostriedkov na splátku hypotekárneho úveru, mikulášske balíčky, a pod.;
• úhradu nákladov (výlučne odborovej organizácie) vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo na služby realizácie kolektívneho vyjednávania, pričom príspevok nesmie prekročiť 0,05 % zo základu (súhrnu hrubých miezd).

O zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu sa dočítate v článku Sociálny fond – zdaňovanie.