Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za voľno?

Zamestnancovi počas trvania pracovného pomeru vzniká nárok na pracovné voľno za rôzne prekážky v práci. Ktoré prekážky vytvárajú nárok na pracovné voľno ale bez náhrady mzdy?

Počas trvania pracovného vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vznikajú na oboch stranách rôzne prekážky, ktoré bránia výkonu práce zamestnanca. Počas prekážok, má zamestnanec v prípadoch uvedených v §136 až §144 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) nárok na pracovné voľno. Tento nárok zamestnancovi vzniká, iba ak ide o dočasnú, nie trvalú prekážku v práci.

Prekážky v práci možno rozdeliť nasledovne:

  1. podľa osoby, na strane ktorej prekážka vznikla
  • prekážky na strane zamestnanca,
  • prekážky na strane zamestnávateľa.
  1. podľa charakteru prekážky
  • všeobecného charakteru,
  • osobného charakteru.
  1. podľa poskytnutia finančnej kompenzácie
  • s nárokom na náhradu mzdy,
  • bez nároku na náhradu mzdy.

V tomto článku sa zameriame na všeobecné a osobné prekážky na strane zamestnanca, za ktoré mu nevzniká nárok na náhradu mzdy.

Ak vznikne prekážka v práci na strane zamestnanca, je povinný:

  • upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci vopred (ak je známa),
  • upovedomiť zamestnávateľa o trvaní prekážky v práci,
  • existenciu prekážky v práci a jej trvanie preukázať dokladom potvrdeným od príslušného zariadenia (napríklad sobášny list).

Prekážky v práci na strane zamestnanca sa delia na:

  • prekážky vo všeobecnom záujme,
  • prekážky spojené s plnením brannej povinnosti a odbornej prípravy v ozbrojených silách,
  • dôležité osobné prekážky,
  • prekážky v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti,
  • prekážky spojené so zvyšovaním kvalifikácie,
  • dočasné prerušenie výkonu práce.

Prekážky v práci všeobecného charakteru bez náhrady mzdy

Medzi prekážky všeobecného charakteru patrí:

  • výkon verejnej funkcie (plnenie povinností z funkcie, ktorá je obmedzená funkčným, resp. časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej alebo nepriamej voľby, prípadne vymenovaním),
  • splnenie občianskej povinnosti (činnosť svedka, tlmočníka, znalca, pri poskytnutí prvej pomoci, pri opatreniach proti prenosným chorobám),
  • iné úkony vo všeobecnom záujme (výkon funkcie v odborovom orgáne, činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka).

Ak tieto činnosti nemôže zamestnanec vykonať mimo pracovný pomer, má nárok na pracovné voľno. Počet dní pracovného voľna v prípade, ak zamestnanec popri plnení pracovných povinností vykonáva verejnú funkciu, je limitovaný na 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku. Za neúčasť v práci z vyššie uvedených dôvodov zamestnancovi náhrada mzdy poskytnutá nebude (okrem vymedzených prípadov).

Príklad

Zamestnankyňa pracuje ako zdravotná sestra. Počas cesty do práce bola účastníkom dopravnej nehody. Na mieste nehody poskytla zraneným osobám prvú pomoc. Z toho dôvodu sa do práce nedostavila včas.

Ide o občiansku povinnosť podľa §137 ods. 4 písm. b) zákonníka práce. Za neúčasť v práci jej zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez finančnej kompenzácie.

Dôležité osobné prekážky bez náhrady mzdy

Zákonník práce ustanovuje, v ktorých prípadoch síce zamestnancovi poskytne pracovné voľno, ale neposkytne mu náhradu mzdy (ak zákonník práce neustanovuje inak). Dôvodom neposkytnutia finančnej kompenzácie je, že zamestnanec je hmotne zabezpečený podľa iného zákona. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi odpracovať zameškaný čas, ak o to sám požiada.

Zákonník práce v §141 ods. 1 uvádza, pri ktorých prekážkach v práci neposkytuje zamestnancovi náhradu mzdy. Konkrétne príklady uvádzame v tabuľke.

Prekážka v práci Prekážka v práci Obdobie poskytovania finančnej kompenzácie
dočasná pracovná neschopnosť (PN) pre chorobu alebo úraz nemocenským, podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od 11. dňa PN do skončenia PN, najneskôr do uplynutia 52 týždňov od vzniku PN
materská dovolenka materským, podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do: 34.týždňa od vzniku nároku, 37.týždňa od vzniku nároku, ak ide o osamelú matku, 43.týždňa od vzniku nároku, ak porodila dve a viac detí
rodičovská dovolenka rodičovským príspevkom, podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku od ukončenia poberania materského, do troch rokov veku dieťaťa (resp. šesť rokov)
karanténa nemocenským, podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od 11. dňa karanténneho opatrenia, najneskôr do 52 týždňov od začatia karanténneho opatrenia
ošetrenie chorého člena rodiny ošetrovným, podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od prvého dňa ošetrenia chorého člena rodiny, do skončenia potreby ošetrenia, najviac však 10 kalendárnych dní
starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti: detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti inak dieťa je, alebo osoba, ktorá sa inak o dieťa stará ochorela, alebo osobe, ktorá sa inak o dieťa stará bola nariadená karanténa, alebo osoba, ktorá sa inak o dieťa stará sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovný čas zamestnanca ošetrovným, podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od prvého dňa potreby ošetrenia do skončenia potreby ošetrenia, najviac však 10 kalendárnych dní

Príklad

Zamestnankyňa má šesť ročnú dcéru, ktorá ochorela. Z toho dôvodu čerpala voľno od 03. 11. 2014 do 07. 11. 2014. Výška mesačnej hrubej mzdy v rozhodujúcom období bola 800 €. Úlohou je vypočítať výšku ošetrovného.

Poznámka: pred riešením príkladu, si uvedieme všeobecný postup výpočtu ošetrovného:

ošetrovné = (55% z denného vymeriavacieho základu) x počet kalendárnych dní trvania prekážky v práci, zaokrúhľuje sa na desať centov nahor,

denný vymeriavací základ = súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (teda hrubá mzda) v rozhodujúcom období (spravidla predchádzajúci kalendárny rok) / počet dní v rozhodujúcom období, zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Riešenie:

  • súčet vymeriavacích základov = 800 x 12 = 9 600 €
  • denný vymeriavací základ = 9600 / 365 = 26,3014 €
  • nárok na ošetrovné = (55% z 26,3014) x 5 = 72, 40 €
Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Kontrola dodržiavania liečebného režimu počas PN

Ako sa dodržiavanie liečebného režimu kontroluje, kedy je akceptované nezdržiavanie sa na adrese a ako rozoznať podvodníkov – falošných kontrolórov?

Kolektívna zmluva a jej náležitosti

Čo je nevyhnutné vedieť o kolektívnej zmluve ešte pred začatím kolektívneho vyjednávania? Aké sú druhy, kto ju (ne)môže uzatvoriť a čo musí obsahovať? Praktické informácie v kocke.

Zmeniť zamestnanie sa mladí neboja, pre firmy je ťažšie udržať ich

Čo sú najčastejšie dôvody zmeny zamestnávateľa, ako často zamestnanci prácu menia, akú rolu v tom hrá vek a aké povinnosti súvisia so skončením pracovného pomeru?

Evidencia pracovného času vs. evidencia dochádzky zamestnanca

Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky? Ktorú z nich má zamestnávateľ povinnosť viesť a ako na to?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky