Ako sa menila výška minimálnej mzdy počas existencie samostatnej Slovenskej republiky? Prehľad rokov 1993 - 2025, aj vývoj inflácie na Slovensku či medziročný rast cien.
Minimálna mzda na Slovensku – právna úprava a mechanizmus určovania
Minimálna mzda má svoje zakotvenie v legislatíve, no jej právna úprava sa v priebehu rokov mení. Aktuálne ju upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. účinný od 1.2.2008, ktorý bol viackrát novelizovaný, pričom sumu minimálnej mzdy niekedy upravoval samotný zákon, inokedy sa určovala nariadením vlády. Od roku 2022 do súčasnosti platí, že minimálnu mzdu každoročne určuje oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Na jej výške sa buď musia dohodnúť zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov do 15.7. daného roka, alebo ju prerokuje Hospodárska a sociálna rada SR do 31.8. Ak sa dohodnú, je minimálna mzda určená ich dohodou (podarilo sa zatiaľ len raz, pre rok 2023). V opačnom prípade sa použije automatický výpočet „minimálky“, ktorý je vo výške 57 % (od roku 2026 to bude 60 %) priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, na ktorý sa mesačná mzda určuje. Výška najnižšej možnej odmeny sa potom líši podľa stupňa náročnosti práce a odvíjajú sa od nej aj príplatky za prácu napríklad cez víkend či za nočnú prácu.
Vývoj minimálnej mzdy v rokoch 1993 - 2025
V priebehu rokov sa suma minimálnej mzdy postupne zvyšovala. V tabuľke prinášame prehľad súm od vzniku samostatnej republiky aj vyjadrenie nárastu v percentách oproti predošlému obdobiu.
| Obdobie | Mesačná minimálna mzda | Nominálny nárast oproti predošlému obdobiu | Nárast v % oproti predošlému obdobiu |
|---|---|---|---|
| 30.10.1993 – 31.3.1997 | 81,33 eur (2 450 Sk)* | - | - |
| 1.4.1996 – 31.12.1997 | 89,62 eur (2 700 Sk)* | 8,29 eur (250 Sk) | 10,20 % |
| 1.1.1998 – 31.3.1999 | 99,58 eur (3 000 Sk)* | 9,92 eur (300 Sk) | 11,11 % |
| 1.4.1999 – 31.12.1999 | 119,50 eur (3 600 Sk)* | 19,92 eur (600 Sk) | 20,00 % |
| 1.1.2000 – 30.9.2000 | 132,78 eur (4 000 Sk)* | 13,28 eur (400 Sk) | 11,11 % |
| 1.10.2000 – 18.10.2001 | 146,05 eur (4 400 Sk)* | 13,27 eur (400 sk) | 10,00 % |
| 19.10.2001 – 30.9.2002 | 163,31 eur (4 920 Sk)* | 17,26 eur (520 Sk) | 11,82 % |
| 1.10.2002 – 30.9.2003 | 184,89 eur (5 570 Sk)* | 21,58 eur (650 Sk) | 13,21 % |
| 1.10.2003 – 30.9.2004 | 201,82 eur (6 080 Sk)* | 16,93 eur (510 Sk) | 9,16 % |
| 1.10.2004 – 30.9.2005 | 215,76 eur (6 500 Sk)* | 13,94 eur (420 Sk) | 6,91 % |
| 1.10.2005 – 30.9.2006 | 229,04 eur (6 900 Sk)* | 13,28 eur (400 Sk) | 6,15 % |
| 1.10.2006 – 30.9.2007 | 252,27 eur (7 600 Sk)* | 23,23 eur (700 Sk) | 10,14 % |
| 1.10.2007 – 31.12.2008 | 268,87 eur (8 100 Sk)* | 16,60 eur (500 Sk) | 6,58 % |
| 1.1.2009 – 31.12.2009 | 295,50 eur | 26,63 eur | 9,90 % |
| 1.1.2010 – 31.12.2010 | 307,70 eur | 12,20 eur | 4,13 % |
| 1.1.2011 – 31.12.2011 | 317,00 eur | 9,30 eur | 3,02 % |
| 1.1.2012 – 31.12.2012 | 327,20 eur | 10,20 eur | 3,21 % |
| 1.1.2013 – 31.12.2013 | 337,70 eur | 10,50 eur | 3,21 % |
| 1.1.2014 – 31.12.2014 | 352,00 eur | 14,30 eur | 4,23 % |
| 1.1.2015 – 31.12.2015 | 380,00 eur | 28,00 eur | 7,95 % |
| 1.1.2016 – 31.12.2016 | 405,00 eur | 25,00 eur | 6,58 % |
| 1.1.2017 – 31.12.2017 | 435,00 eur | 30,00 eur | 7,41 % |
| 1.1.2018 – 31.12.2018 | 480,00 eur | 45,00 eur | 10,34 % |
| 1.1.2019 – 31.12.2019 | 520,00 eur | 40,00 eur | 8,33 % |
| 1.1.2020 – 31.12.2020 | 580,00 eur | 60,00 eur | 11,54 % |
| 1.1.2021 – 31.12.2021 | 623,00 eur | 43,00 eur | 7,41 % |
| 1.1.2022 – 31.12.2022 | 646,00 eur | 23,00 eur | 3,69 % |
| 1.1.2023 – 31.12.2023 | 700,00 eur | 54,00 eur | 8,36 % |
| 1.1.2024 – 31.12.2024 | 750,00 eur | 50,00 eur | 7,14 % |
| 1.1.2025 – 31.12.2025 | 816,00 eur | 66,00 eur | 8,80 % |
Vývoj inflácie a cien potravín, energií či bývania na Slovensku od roku 2000
Ako z údajov vyplýva, v roku 2025 je mesačná minimálna mzda už viac ako 10-násobne vyššia než v období 30.10.1993 – 31.3.1997. Lenže síce minimálna mzda rastie, neznamená to automaticky lepšiu kúpyschopnosť obyvateľstva. Ovplyvňujú ju rôzne faktory, pričom jedným zo zásadných je inflácia a s ňou súvisiaci rast cien tovarov, služieb aj energií.
Prinášame preto prehľad vývoja inflácie v jednotlivých rokoch (od roka 2000, nakoľko obdobia z predošlých rokov Štatistický úrad SR neuvádza).
| Rok | Vývoj spotrebiteľských cien potravín | Vývoj spotrebiteľských cien energií, vody a bývania | Celková inflácia (priemerná medziročná zmena) |
|---|---|---|---|
| 2000 | 5,7 % | 32,5 % | 12,0 % |
| 2001 | 5,9 % | 17,2 % | 7,3 % |
| 2002 | 1,5 % | 3,7 % | 3,3 % |
| 2003 | 3,5 % | 17,4 % | 8,5 % |
| 2004 | 5,0 % | 13,3 % | 7,5 % |
| 2005 | - 1,0 % | 7,9 % | 2,7 % |
| 2006 | 1,5 % | 11,5 % | 4,5 % |
| 2007 | 4,0 % | 6,0 % | 2,8 % |
| 2008 | 8,0 % | 7,2 % | 4,6 % |
| 2009 | - 3,6 % | 6,6 % | 1,6 % |
| 2010 | 1,7 % | 0,1 % | 1,0 % |
| 2011 | 6,2 % | 5,0 % | 3,9 % |
| 2012 | 3,8 % | 4,0 % | 3,6 % |
| 2013 | 3,7 % | 0,4 % | 1,4 % |
| 2014 | - 0,7 % | - 0,6 % | - 0,1 % |
| 2015 | - 0,4 % | - 1,0 % | - 0,3 % |
| 2016 | - 2,9 % | - 1,4 % | - 0,5 % |
| 2017 | 4,2 % | - 1,4 % | 1,3 % |
| 2018 | 4,2 % | 2,1 % | 2,5 % |
| 2019 | 4,4 % | 3,9 % | 2,7 % |
| 2020 | 2,8 % | 2,6 % | 1,9 % |
| 2021 | 1,9 % | 1,3 % | 3,2 % |
| 2022 | 19,3 % | 15,5 % | 12,8 % |
| 2023 | 17,5 % | 9,3 % | 10,5 % |
| 2024 | 2,5 % | 0,5 % | 2,8 % |
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu SR
Produktivita práce nestíha rastu minimálnej mzdy
Ako upozornila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) v Audite podnikateľského prostredia na Slovensku z októbra 2023, minimálna mzda na Slovensku v posledných rokoch rýchlo rastie. Napríklad od roku 2013 do roku 2023 vzrástla o 107 % (a priemerná mzda o 74 %). Slovensko patrí na najvyššie priečky v rámci krajín EÚ a OECD v podiely minimálnej mzdy na priemernej mzde. Avšak, produktivita práce narástla za spomínané obdobie len o 42 %. Autori štúdie uvádzajú, že minimálna mzda má negatívne dôsledky na zamestnancov s nízkou produktivitou práce, ktorými sú najmä mladí ľudia, dlhodobo nezamestnaní a ľudia s nízkou kvalifikáciou a vzdelaním. Vychádzajú pritom z odhadu, že zvýšenie minimálnej mzdy už o 5 % znamená, že na trhu práce ubudne skoro 14-tisíc pracovných miest. „Medzi rokmi 2010 a 2018 vzrástla minimálna mzda o 56 %. Na základe toho je možné odhadovať, že potenciálne bolo zasiahnutých okolo 150-tisíc pracovných miest. Ak si aj polovica z prepustených ľudí našla následne do jedného roka prácu (ako upozorňuje štúdia), znamená tento vplyv minimálnej mzdy sociálnu tragédiu pre chudobné regióny Slovenska,“ vysvetľujú.
Osôb, ktoré pracujú na plný úväzok a zarábajú minimálnu mzdu, však postupne ubúda. Vyplýva to zo štatistického zisťovania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vykonáva za účelom posúdenia stavu a vývoja spoločnosti SR. Na základe údajov zo zisťovania „Štvrťročný výkaz o cene práce“ uvádza, že v roku 2021 pracovalo za minimálnu mzdu 139,1-tisíc osôb, v roku 2022 to bolo 119,2-tisíc ľudí a v roku 2023 už len 112,8-tisíc osôb.
Klesajúci trend zaznamenalo ministerstvo v týchto troch rokoch aj pri počte osôb s plným úväzkom zarábajúcich mzdu na úrovni minimálneho mzdového nároku pre zvýšené stupne náročnosti práce (2 až 6). Podobná situácia je aj pri zamestnancoch na čiastočný úväzok, kedy však z roka 2022 na rok 2023 celkový počet osôb, ktoré majú minimálnu mzdu alebo mzdu na úrovni minimálneho mzdového nároku zostal rovnaký alebo mierne stúpol. To však môže byť zapríčinené medziročnou zmenou počtov čiastočných úväzkov.
Ak sa do úvahy vezme, že na Slovensku v rokoch 2021 - 2023 pracovalo v priemere cez 1,9 milióna zamestnancov, minimálna mzda sa v roku 2021 týkala asi 11 % zamestnancov a v roku 2023 klesol počet zamestnancov, ktorí ju poberali približne na 9 %.
V roku 2020 oproti roku 2019 mierne počet osôb pracujúcich na plný úväzok za minimálnu mzdu či mzdu na úrovni minimálneho mzdového nároku mierne stúpol, čo podľa rezortu môže byť zapríčinené pandémiou aj razantnejším nárastom minimálnej mzdy. Pri osobách pracujúcich na čiastočný úväzok aj v týchto rokoch počet poberajúcich najnižší možný zárobok klesol.
Údaje z predošlých rokov nebolo možné vyčísliť, pretože „Štvrťročný výkaz o cene práce“ v starších verziách nemal rozčlenené doplatky do minimálnej mzdy od príplatkov. „Nakoľko pre identifikáciu osôb zarábajúcich minimálne mzdy je potrebné porovnať ich zárobok bez príplatkov s platnou výškou minimálnej mzdy, nie je možné pre tieto roky identifikovať populáciu zamestnancov s minimálnou mzdou.“
Je však dôležité zdôrazniť, že údaje v analýze vyplývajú z výberového zisťovania, do ktorého sa zapája približne 8 000 subjektov. Ide síce o štandardnú štatistickú metódu, no uvedené čísla sú odvodené len z tejto štatistickej vzorky.
A hoci minimálna mzda v poslednom období rýchlo rastie, čistá mzda na Slovensku je najnižšia spomedzi štátov EÚ a podľa hlavného ekonóma RÚZ, Alexandra Karšaya, je dôvodom práve nesúlad medzi navyšovaním miezd a reálnym rastom produktivity práce. Zdôrazňuje, že rozdiely v mzdách sú obrovské – v západnej Európe sú čisté mzdy v priemere 2 až 2,5-násobne vyššie než na Slovensku. V krajinách ako Írsko, Švédsko, Francúzsko či Belgicko sú platy zamestnancov dvojnásobné v porovnaní s tými slovenskými. V Nemecku, Rakúsku či Holandsku sú mzdy dokonca približne 2,5-násobne vyššie. A platí to aj o okolitých krajinách. „Pri zohľadnení cenových rozdielov sú mzdy v Česku vyššie o 35 %, v Poľsku o 56 %, a v Maďarsku o 22 %,“ dopĺňa.
Čím vyššia produktivita je, tým vyššia je aj efektivita a výkonnosť ekonomiky. Produktivita práce je podľa RÚZ tiež dôležitá pre rast miezd, pretože pokiaľ výroba produkuje za rovnaký čas viac produktov, zamestnávatelia si môžu dovoliť pracovníkom vyplácať vyššie mzdy. K zvýšeniu produktivity môže prispieť množstvo faktorov, ako je technologický pokrok, zvyšovanie kvality vzdelávania a rozvoj zručností pracovníkov, zlepšenie organizačných procesov alebo investície do inovácií. Krajiny, ktoré dosahujú vyššiu produktivitu práce, zvyčajne majú vyššie mzdy a lepšie hospodárske výsledky.
RÚZ ale upozorňuje, že okrem nízkej produktivity je na Slovensku problémom aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie miezd, ktoré je jedno z najvyšších v EÚ a dosahuje v priemere 44 % z celkových mzdových výdavkov na zamestnanca. K tomu sa pridávajú aj ďalšie nepriame dane, ako DPH, spotrebné dane a ďalšie poplatky, ktoré tiež limitujú skutočnú výšku mzdy využiteľnú na náklady občanov. Zvyšujú sa tak náklady firiem a obmedzuje sa ich schopnosť vyplácať vyššie mzdy. rovnako vysoké daňovo-odvodové zaťaženie brzdí investície do nových technológií, inovácií a rozvoj nových pracovných miest, čo je kľúčové pre zvyšovanie produktivity práce, a tým aj miezd.
Napriek výraznému zvyšovaniu minimálnej mzdy v posledných rokoch a ďalším legislatívnym zásahom ako sú plošné rozširovanie kolektívnych zmlúv či zavádzanie rôznych príplatkov zo strany zamestnávateľa, nevedú podľa RÚZ tieto kroky k trvalo udržateľnému zvyšovaniu miezd. Práve naopak - takéto opatrenia vytvárajú negatívny tlak na firemnú konkurencieschopnosť a výkonnosť. „Pri neadekvátnom raste minimálnej mzdy, ktorý je často nad rámec zvyšovania produktivity práce, dochádza k „nákladovému šoku“, ktorý oslabuje pozíciu firiem na trhu a môže mať dlhodobé negatívne dopady na ich schopnosť investovať, inovovať a vyplácať mzdy na primeranej úrovni,“ dopĺňa A. Karšay.
