Za sprostredkovanie práce sa nikdy nikomu neplatí, no podvodníci opäť zneužívajú nevedomosť a dôveru ľudí. Na čo dať pozor a ako nenaletieť?
V týchto dňoch mnohí dostávajú e-maily alebo sms so žiadosťou o zaslanie registračného poplatku alebo finančnej odmeny za sprostredkovanie práce. Zrejme však ide o podvodníkov. Ako upozorňuje Asociácia personálnych agentúr Slovenska, ide o ďalšiu zo sofistikovaných metód phishingu, pretože za sprostredkovanie práce sa nikdy nikomu neplatí.
V hľadáčiku podvodníkov sa ocitli ponuky práce
Každá spoločnosť sprostredkujúca prácu musí vlastniť platné povolenie na sprostredkovanie zamestnania, ktoré vydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto oprávnenie je možné si overiť na stránke www.upsvar.sk v časti Služby zamestnanosti alebo priamo na niektorej z pobočiek ÚPSVaR. Rovnako je štandardom pri hľadaní novej práce alebo sprostredkovaní zamestnania preveriť si webovú stránku personálnej agentúry, jej kontaktné údaje a podobne. Ak však už kandidát komunikuje so zástupcom personálnej agentúry a zrazu mu od neho príde sms alebo e-mail žiadajúci registračný či iný poplatok, nemusí mu napadnúť, že ide o podvod. Ide pritom len o ďalšiu z mnohých sofistikovaných a presvedčivých metód, ktorými podvodníci skúšajú obrať ľudí o peniaze.
S používaním sociálnych sietí unikajú aj dáta užívateľov, podvodníci preto môžu získať profilové ID, korešpondujúce URL adresy, celé mená, e-mailové adresy, telefónne čísla či odkazy na profily sociálnych sietí dotknutých používateľov. Aktuálne sa však zamerali na personálne agentúry.
Po falošných inzerátoch, ktoré boli aktuálne pred pár rokmi a najmä pri sprostredkovaní zahraničných brigád, skúšajú podvodníci ďalšiu možnosť, ako obrať ľudí hľadajúcich si prácu o peniaze. Zasielajú podvodné emaily a sms s ponukou práce, ktorú uchádzač reálne hľadá, avšak obsahujú žiadosť o zaslanie citlivých údajov alebo rovno o úhradu finančných prostriedkov za sprostredkovanie práce či za prihlásenie do registra uchádzačov.
„Iste, personálna agentúra potrebuje od uchádzača pri sprostredkovaní zamestnania základné údaje, ako je meno, priezvisko či adresu trvalého pobytu. A po novom aj - kvôli novele Zákona o službách v zamestnanosti - rodné číslo a pohlavie,“ vysvetľuje prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) Zuzana Rumiz a dodáva: „Rozhodne však zástupca serióznej personálnej agentúry nebude vyžadovať číslo občianskeho preukazu alebo číslo pasu, prípadne ich odfotené kópie. Taktiež ani číslo účtu, bankovej karty alebo akékoľvek heslá, PIN kódy a podobne.“
Ako nenaletieť podvodným e-mailom či smskám
Nemusí ísť len o zneužitie osobných údajov, no tiež o stratu finančných prostriedkov uchádzačov, ktorí majú záujem zmeniť zamestnanie či nájsť si novú pracovnú pozíciu. Phishingové emaily sú dnes veľmi sofistikované, pretože napodobňujú existujúce profily personálnych agentúr.
„Takéto e-maily či sms pripomínajú reálnu HR komunikáciu a vystupujú pod skutočnými menami kontaktných pracovníkov personálnej agentúry. Pri e-maile však doména už nie je firemná, ale napríklad gmail, yahoo alebo má iné mailové konto, pri sms zase nesedí telefónne číslo,“ vysvetľuje Z. Rumiz.
Vo väčšine prípadov môže ísť o ponuky, ktoré sú na prvý pohľad lukratívne, majú minimálne požiadavky na prax, vzdelanie či jazykovú znalosť kandidáta a pracovná pozícia je opisovaná v superlatívoch. Avšak nemusí to platiť vždy, nezriedka môže ísť o reálne inzerovanú pozíciu, za ktorú si však podvodníci nechajú od uchádzača zaplatiť dopredu.
Za sprostredkovanie práce sa nikdy neplatí
Ak príde uchádzačovi e-mail alebo sms týkajúca sa pracovnej pozície, je potrebné dávať pozor na to, čo v e-mailovej alebo sms komunikácii užívateľ otvára, na ktoré odkazy kliká a či je odosielateľ skutočný. Rozhodne by však nemal nikdy nič platiť.
„Za sprostredkovanie akejkoľvek pracovnej pozície alebo zápis do registra uchádzačov si seriózna agentúra nikdy neúčtuje žiadne poplatky, pretože to podľa zákona jednoducho robiť nesmie. Preto vždy uchádzačom o zamestnanie radíme kontaktovať spoľahlivú personálnu agentúru, ktorá je tiež optimálne aj členom našej asociácie. V takomto prípade je zaručené, že budú dodržané všetky zákonné podmienky a uchádzačovi budú poskytnuté len kvalitné služby a HR servis,“ radí Zuzana Rumiz z APAS.
Ako dodáva odborníčka, v každom prípade je dôležité byť obozretný a ak uchádzača kontaktuje niekto cez podvodný e-mail alebo sms, je potrebné okamžite o tom oboznámiť danú personálnu agentúru, no tiež políciu na čísle 158.
Podvodníci využívajú dôveru ľudí a strach z nesplnenia povinností
Podvodníci „nespia“ a trúfajú si aj na ďalšie sofistikované podvody, ktoré majú obete často problém odhaliť. Napodobňujú nielen personálne agentúry, ale často aj Finančnú správu či Sociálnu poisťovňu. V ohrození sú preto firmy či zamestnanci, ktoré môžu veľmi rýchlo prísť o peniaze či citlivé údaje.
Veľmi častým podvodom bývajú falošné registre, ktoré sa ozývajú novozaloženým firmám či živnostníkom. Vyzerajú dôveryhodne, majú údaje daného podnikateľa a za zápis v registri si pýtajú vysoké poplatky. Laik a nováčik v podnikaní môže zostať zmätený, pretože používajú názov, ktorý sa veľmi podobá názvom oficiálnych databáz (Slovenský internetový register, Register obchodných spoločností a podobne). Neoficiálne registre však nekonajú protizákonne, ponúkajú dobrovoľnú možnosť registrácie. No mnohí si myslia, že ide o ich povinnosť a na podvod naletia. Preto, pokiaľ podnikateľ o spoplatnenú registráciu v takej databáze nemá záujem, list môže vyhodiť a na ponuku nereagovať.
Nebezpečné bývajú aj falošné telefonáty, kedy sa na druhej strane podvodník vydáva za serióznu firmu (napríklad prevádzkovateľa internetovej siete) a pod zámienkou napr. technickej opravy vyžiadajú vzdialený prístup do počítača. Potom ho zablokujú a od obete žiadajú, aby zaplatila úhradu cez internet banking, čím však získajú citlivé údaje a dochádza k finančným podvodom.
Začiatkom roka 2023 sa začali šíriť aj informácie o podvodných e-mailoch a sms-kách, ktoré napodobňovali mobilných operátorov a informovali o nezaplatení faktúry. To mnohých vystrašilo a klikli na link v správe. Aj v tomto prípade však ide o phishing a podvodníci sa dostali k citlivým údajom (ak obete zadali napríklad číslo bankomatovej karty a vykonali úhradu „nedoplatku“). Neraz takto ľudia prídu nielen o financie, ktoré zbytočne zaplatia, hoci žiadny nedoplatok nemajú, no môžu ich podvodníci obrať rovno o všetky úspory z ich účtov v priebehu pár minút.
Na čo ďalšie dať pozor a čo podvodníci skúšajú, približujeme v článku Podvody s peniazmi či osobnými údajmi: na čo dať vo firme pozor?
Zdroj: Tlačová správa agentúry 10/10 Communications
