Od roku 2015 sa rozširuje skupina výdavkov, ktoré znižujú základ dane až po zaplatení. Výdavky, ktoré boli daňovými až po zaplatení, budú nedaňové a zahrnovanie niektorých výdavkov po zaplatení môže byť rozložené aj na niekoľko rokov.
Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa s účinnosťou od 1. januára 2015 vykonávajú zmeny aj vo vymedzení výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení, a to:
- zaťažujú sa podmienkou zaplatenia výdavky (náklady), na ktoré sa táto podmienka pred 1. januárom 2015 nevzťahovala,
- menia sa okolnosti zahrnutia do základu dane pri výdavkoch (nákladoch), na ktoré sa podmienka zaplatenia pred 1. januárom 2015 vzťahovala,
- preklasifikujú sa výdavky (náklady), na ktoré sa táto podmienka pred 1. januárom vzťahovala, na výdavky, ktoré daňovými nie sú.
Zároveň dochádza k asymetrii pri zahrňovaní výdavkov (nákladov) a príjmov (výnosov) do základu dane. Podľa doterajšieho zákona o dani z príjmov (do 31.12.2014) platila v prípade výdavkov (nákladov) a príjmov (výnosov), ktorých zahrnutie do základu dane bolo naviazané na zaplatenie, zásada, že sa zahrnovali do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady a u dlžníka po ich zaplatení (§ 17 ods. 19 doterajšieho zákona o dani z príjmov).
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa zákon o dani z príjmov venuje prevažne výdavkom (nákladom), t. j. platbám dlžníkov. Zahrnovanie príjmov (výnosov) do základu dane sa spod podmienky zaplatenia vyníma, okrem príjmov (výnosov) z marketingových a iných štúdií a z prieskumu trhu u veriteľa.
Ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú zahrnovanie výdavkov (nákladov) do základu dane len po zaplatení, sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.
Ktoré výdavky budú pri podávaní daňového priznania za rok 2019 daňovo uznateľné až po zaplatení sa dočítate v článku Daňové výdavky po zaplatení v roku 2019 a zmeny od roku 2020.
Kompenzačné platby a ich daňová uznateľnosť od 1.1.2015
Dlžník (napr. dodávateľ elektrickej energie) zahrnie kompenzačnú platbu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bude vyplatená. U veriteľa (napr. podnikateľ, ktorý je odberateľom elektrickej energie) je kompenzačná platba zdaniteľným príjmov (výnosom) v čase jej vzniku (podvojné účtovníctvo) alebo v čase prijatia úhrady (jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia, paušálne výdavky).
Kompenzačná platba patrí k nástrojom regulácie kvality v sieťových odvetviach. Sieťovými odvetviami sú: elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika, vodné hospodárstvo. Kompenzačnú platbu je povinný uhradiť regulovaný subjekt (dlžník) svojmu odberateľovi (veriteľovi) v prípade, že nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo.
Regulovanými subjektmi sú osoby (podnikateľské subjekty), ktoré vykonávajú regulovanú činnosť (napr. výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a poskytovanie služieb súvisiacich s týmito činnosťami).
Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku a ich daňová uznateľnosť od 1.1.2015
Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku budú s účinnosťou od 1. januára 2015 súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené. Ak tieto výdavky budú zaplatené fyzickej osobe (podnikateľovi, resp. samostatne zárobkovo činnej osobe alebo v prípade hnuteľných vecí aj nepodnikateľovi), daňovo uznaný výdavok (náklad) bude najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
Pokiaľ ide o nájomné zaplatené fyzickej osobe, tak zaplatenie ako podmienka uznania výdavku (nákladu) za daňový a povinnosť časovo rozlišovať výdavky (náklady) na nájomné existovali aj pred 1. januárom 2015. Podstatná zmena v uznávaní výdavkov (nákladov) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorú prinesie právny stav účinný od 1. januára 2015, spočíva v rozšírení pôsobnosti podmienky zaplatenia aj na prípady, ak príjemcom platby za nájomné je právnická osoba.
V súhrne, výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku budú daňovo uznané, až keď budú zaplatené. Naviac, v prípade, ak bude nájomné zaplatené fyzickej osobe, bude sa časovo rozlišovať.
Operatívny prenájom osobných automobilov bude mať podmienky uznávania výdavkov (nákladov) za daňové nastavené ešte prísnejšie. Viac informácií k tejto téme v článku Daňové výdavky a operatívny prenájom (lízing) osobných automobilov od roku 2015.
Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a výdavky (náklady) na prieskum trhu od 1.1. 2015
Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a výdavky (náklady) na prieskum trhu pred 1. januárom 2015 nepatrili k výdavkom (nákladom), ktoré sa zahrnujú do základu dane až po zaplatení.
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa tieto výdavky (náklady) budú zahrnovať do základu dane až po zaplatení. Podmienka zaplatenia sa bude vzťahovať aj na príjmy (výnosy) z marketingových a iných štúdií a príjmy (výnosy) z prieskumu trhu. U veriteľa sa teda zahrnú do základu dane (zdania sa) v zdaňovacom období, v ktorom budú úplne alebo čiastočne inkasované.
Odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby a ich daňová uznateľnosť od 1.1.2015
Odplaty (provízie) za sprostredkovanie , a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv podľa § 642 až 672a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov [ďalej len „odplaty (provízie) za sprostredkovanie] boli súčasťou výdavkov (nákladov), ktoré sa zahrnovali do základu dane až po zaplatení, aj pred 1. januárom 2015. Avšak len v prípade, ak boli uhrádzané fyzickej osobe.
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa:
- podmienka, že musí ísť o úhradu fyzickej osobe ruší,
- zavádza limit pre výšku odplaty (provízie), ktorá sa bude môcť zahrnúť do základu dane,
- taxatívne vypočítavajú subjekty, na ktoré sa limit nevzťahuje.
Odplaty (provízie) za sprostredkovanie budú s účinnosťou od 1. januára 2015 súčasťou základu dane len po zaplatení bez ohľadu na to, či budú uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe a maximálna výška sumy odplaty (provízie), ktorú bude možné zahrnúť do základu dane, bude 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu.
Subjekty (daňovníci), ktorí si budú môcť zahrnúť do základu dane odplatu (províziu) za sprostredkovanie v jej celkovej sume budú napríklad:
- banka a pobočka zahraničnej banky,
- Exportno-importná banka Slovenskej republiky,
- poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne,
- zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne.
Výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov daňovníkovi nezmluvného štátu a ich daňová uznateľnosť od 1.1.2015
Pokiaľ ide o výdavky (náklady), ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu, tieto sa budú môcť zahrnúť do základu dane len po zaplatení. Súčasne s podmienkou zaplatenia bude musieť byť splnená aj druhá podmienka, a to:
- zraziť zrážkovú daň vo výške 35 % a oznámiť príslušnému daňovému úradu, že zrážková daň bola zrazená a suma zrážkovej dane odvedená príslušnému daňovému úradu (ak bola povinnosť daň zraziť), alebo
- zraziť zabezpečenie dane vo výške 35 % a oznámiť príslušnému daňovému úradu, že zabezpečenie dane bolo zrazené a suma na zabezpečenie dane bola odvedená príslušnému daňovému úradu (ak bola povinnosť zabezpečiť daň).
Splnenie povinnosti zraziť a povinnosti oznámiť sa spájali s daňovou uplatniteľnosťou takéhoto výdavku (nákladu) aj pred 1. januárom 2015, avšak nebol naviazaný na úhradu. V prípade nesplnenia uvedených povinností sa výdavok (náklad) inak daňový, považoval za nedaňový.
Výdavky (náklady) na poradenské a právne služby a ich daňová uznateľnosť od 1.1.2015
Výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby budú daňovým výdavkom (nákladom) až v zdaňovacom období, v ktorom budú uhradené.
Príjmy (výnosy) z poskytovania poradenských služieb a právnych služieb budú zdaniteľným príjmov (nákladom) v zdaňovacom období, v ktorom budú poskytnuté (podvojné účtovníctvo) alebo v ktorom budú uhradené (jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia, paušálne výdavky).
Výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov od 1.1.2015
Výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov budú taktiež zaradené k výdavkom (nákladom), ktoré sa zahrnú do základu dane až po zaplatení. Do základu dane sa nebudú zahrnovať po zaplatení ihneď v celkovej sume, ale rovnomerne počas doby ich platnosti. Začiatok zahrnovania do základu dane sa určí na základe kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené. Obdobie zahrnovania týchto výdavkov do základu dane nesmie byť dlhšie ako 36 mesiacov.
Výdavky (náklady), ktoré nie sú od roku 2015 daňovo uznané
Výdavky (náklady), ktoré majú charakter zmluvnej, resp. zákonnej sankcie, a síce:
- zmluvné pokuty,
- poplatky z omeškania,
- paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a
- úroky z omeškania,
už nebudú súčasťou základu dane u dlžníka ani po ich zaplatení. Relevantná už nebude ani výnimka, ktorá sa vzťahovala na úroky z omeškania z úverov platených bankám a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám.
Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania u dlžníka sa nebudú s účinnosťou od 1. januára 2015 považovať za daňovo uznané výdavky (náklady). A to ani v prípade ich zaplatenia. Stavajú sa tak na roveň nezmluvným pokutám, ktoré boli nedaňovými výdavkami (nákladmi) aj pred 1. januárom 2015.
Pokiaľ ide o príjmy (výnosy) z týchto zmluvných, resp. zákonných sankcií, tie veriteľ zahrnie do základu dane v čase ich vzniku (podvojné účtovníctvo) alebo v čase ich zaplatenia, resp. prijatia úhrady (jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia, paušálne výdavky).
