V článku sa podrobne venujeme daňovému priznaniu živnostníka za rok 2024 vrátane spôsobu uplatnenia výdavkov, výpočtu základu dane, lehôt, podania daňového priznania a zaplatenia dane.
Ak daňovník (fyzická osoba) vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, označuje sa ako živnostník. Príjem živnostníka sa podľa zákona o dani z príjmov zaradí ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Rovnaké pravidlá v zdaňovaní u živnostníkov však platia aj pre iné SZČO, ktoré vykonávajú slobodné povolanie (napr. notár, advokát) či poľnohospodársku výrobu (samostatne hospodáriaci roľník). Takéto osoby zdaňujú svoj príjem podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Kedy (nie) je živnostník povinný podať daňové priznanie za rok 2024
Živnostník je povinný podať daňové priznanie za rok 2024, ak:
- jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli 2 823,24 eur (vrátane príjmov zo zahraničia, ak ide o rezidenta SR) alebo
- dosahuje daňovú stratu (bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov), alebo
- ho na podanie daňového priznania vyzval správca dane (a to aj napriek tomu, že mu povinnosť podať daňové priznanie nevznikla).
Náš tip: : KROS Daňové priznania je riešenie pre každého, kto chce podať priznanie rýchlo a bez starostí. Inteligentný sprievodca zabezpečí, že všetky údaje budú správne a nič dôležité nevynecháte. Priznanie vyplníte online za pár minút, odkiaľkoľvek a za najlepšiu cenu. Daňové priznanie odošlete elektronicky alebo si ho stiahnete v PDF. Praktické riešenie pre tých, ktorí ocenia jednoduchosť a efektivitu.
Aké príjmy zahŕňa živnostník do daňového priznania za rok 2024
Živnostník vo svojom daňovom priznaní neuvádza len príjem zo živnosti, ale aj ďalšie druhy príjmov, ak ich dosiahol, napríklad príjmy zo zamestnania alebo z predaja nehnuteľnosti (ak nejde o príjem oslobodený od dane).
Nie každý príjem, ktorý živnostník v roku 2024 dosiahol, však podlieha zdaneniu. Do daňového priznania sa zahŕňajú tzv. zdaniteľné príjmy – teda príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Do základu dane nezahŕňa živnostník ani príjem, pri ktorom je vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov splnená daňová povinnosť.
Ak sa živnostník venuje napríklad predaju tovaru, do daňového priznania zahrnie všetky príjmy z predaja v hotovosti i bezhotovostne. Naopak, do daňového priznania nezahrnie živnostník napríklad príjem získaný dedením, príjem zdanený zrážkou, rodičovský príspevok, nemocenské dávky, materské či príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane a pod.
Ak je živnostník rezidentom SR, zdaňuje v daňovom priznaní nielen príjmy zo Slovenska, ale aj príjmy zo zahraničia – teda tzv. celosvetové príjmy.
Spôsob uplatnenia výdavkov u živnostníka v daňovom priznaní za rok 2024
Živnostník, resp. iná SZČO si môže uplatniť výdavky vo svojom daňovom priznaní dvojakým spôsobom:
- v skutočnej výške – ide o tzv. preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva,
- vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur (plus zaplatené odvody) – ide o tzv. paušálne výdavky.
Zákon o dani z príjmov však limituje výber spôsobu uplatnenia výdavkov u živnostníkov, resp. SZČO, ktorí sú platiteľmi DPH. Aké výdavky si môže uplatniť platiteľ a neplatiteľ DPH sme zhrnuli v nasledujúcej tabuľke:
| Živnostník, resp. SZČO | Spôsob uplatnenia výdavkov |
|---|---|
| Živnostník (SZČO) nie je platiteľom DPH | skutočne preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky |
| Živnostník (SZČO) je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka | |
| Živnostník (SZČO) je platiteľom DPH celý rok | skutočne preukázateľné výdavky |
Živnostník, ktorý nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť roka sa teda môže rozhodnúť pre taký spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý je preňho výhodnejší. Spôsob uplatňovania výdavkov môže každý rok meniť, avšak vždy len k 1.1. príslušného roka (tzn. počas celého roka musí používať jednotný spôsob uplatňovania výdavkov).
Preukázateľné výdavky a účtovníctvo živnostníka za rok 2024
Preukázateľné výdavky sú reálne daňové výdavky, ktoré živnostník vynaložil v súvislosti so svojím podnikaním, pričom musia byť podložené príslušnými dokladmi, ako napríklad faktúry, pokladničné doklady či zmluvy.
Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných) výdavkov daňovník môže:
- viesť daňovú evidenciu,
- účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva,
- účtovať v sústave podvojného účtovníctva.
Aké povinnosti má živnostník pri vedení účtovníctva/daňovej evidencie, sme zhrnuli v nasledujúcej tabuľke:
| Spôsob vedenia účtovníctva u živnostníka | Čo vedenie účtovníctva/evidencie obnáša |
|---|---|
| Vedenie daňovej evidencie | Živnostník je povinný viesť evidenciu o: Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená (zvyčajne sa vedie napríklad v Exceli). Vzhľadom na to, že daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku, nezostavuje účtovnú závierku, ale podáva iba daňové priznanie fyzickej osoby typu B. |
| Jednoduché účtovníctvo | Živnostník je považovaný za účtovnú jednotku a je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve. Účtovnú závierku tvorí výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch. Zostavuje sa z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov inventarizácie. |
| Podvojné účtovníctvo | Je najzriedkavejšou formou vedenia účtovníctva. Živnostník musí zostaviť účtovnú závierku, ktorej súčasťou sú súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. |
Náš tip: Nechajte svoje podnikanie rásť vďaka softvérom od spoločnosti KROS. Riešenie pre živnostníkov a malých podnikateľo vám uľahčí vystavovanie faktúr, pomôže vytvoriť daňové priznanie či spracovať jednoduché účtovníctvo.
Daňové výdavky u živnostníka za rok 2024
To, či výdavok u živnostníka zníži jeho základ dane a daň, je potrebné testovať podľa definície daňového výdavku.
Daňový výdavok je podľa zákona o dani z príjmov výdavok, ktorý:
- slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
- je preukázateľne vynaložený daňovníkom,
- je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo v daňovej evidencii.
Pri majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby (a s ním súvisiace výdavky), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Nie každý výdavok, ktorý živnostník vynaloží, je teda automaticky daňovo uznaný. Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka. V praxi sa môže stať, že rovnaký výdavok je u rôznych živnostníkov posudzovaný rôzne. Napríklad bazén môže byť daňovým výdavkom pre živnostníka prevádzkujúceho penzión, ale nie pre živnostníka poskytujúceho upratovacie služby.
Aké daňové výdavky si môže uplatniť živnostník v rámci daňového priznania:
- výdavky na kúpu materiálu (ktorý je napríklad určený na spotrebu vo výrobnom procese),
- výdavky na kúpu tovaru určeného na predaj,
- výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, hygienické vybavenie pracovísk, príspevky na stravovanie zamestnancov podľa podmienok Zákonníka práce, výdavky na cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách, výdavky zamestnávateľa na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca (ak ide o živnostníka – zamestnávateľa),
- cestovné náhrady živnostníka vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva (napr. výdavky na stravovanie, na ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami),
- výdavky na spotrebované pohonné látky, ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo,
- výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti,
- výdavky na rekreáciu po splnení podmienok v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 eur za kalendárny rok,
- odpisy hmotného a nehmotného majetku, ktorý je používaný na podnikanie,
- zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku pri vyradení z dôvodu predaja alebo likvidácie,
- zaplatené poistné a príspevky do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,
- výdavky na nájomné kancelárie či dielne,
- výdavky na reklamu,
- výdavky na reklamné predmety v zákonom stanovenej výške,
- výdavky na poradenské a právne služby súvisiace s jeho podnikaním a pod.
Paušálne výdavky živnostníka za rok 2024
Paušálne výdavky predstavujú zjednodušený spôsob, ako si živnostníci môžu znížiť svoj základ dane bez potreby evidencie skutočných výdavkov. V praxi to znamená, že namiesto zhromažďovania a uchovávania dokladov o každom jednotlivom výdavku, si podnikateľ odpočíta percentuálnu časť zo svojich príjmov ako výdavky.
Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Výška paušálnych výdavkov je však obmedzená sumou 20 000 eur.
Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške (tzn. nad rámec paušálnych výdavkov).
Živnostník, ktorý má príjem aj z inej samostatnej zárobkovej činnosti, musí použiť rovnaký spôsob uplatnenia výdavkov pri všetkých druhoch príjmov - buď preukázateľné, alebo paušálne výdavky.
Suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov sa neurčuje podľa počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti či inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak napríklad živnostník zruší živnosť k 30.6. a jeho príjem je 50 000 eur, paušálne výdavky si uplatní vo výške 20 000 eur bez krátenia.
Živnostník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, je povinný viesť evidenciu o:
- príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- zásobách a o pohľadávkach.
Tento spôsob je výhodný najmä pre tých, ktorí nemajú vysoké preukázateľné výdavky spojené s podnikaním (napr. právnici, programátori a podobne).
Sadzby dane z príjmov živnostníka za rok 2024
Živnostníci platia z príjmov, ktoré skutočne zinkasovali v období od 1.1.2024 do 31.12.2024, daň s použitím nasledujúcich sadzieb dane:
- 15 %, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú 60 000 eur,
- 19 %, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujú 60 000 eur, ale len z tej časti základu dane, ktorá neprevyšuje 47 537,98 eur,
- 25 %, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujú 60 000 eur, ale len z tej časti základu dane, ktorá prevyšuje 47 537,98 eur.
Daňové zvýhodnenia v daňovom priznaní živnostníka za rok 2024
Daňovník si môže po splnení podmienok znížiť výslednú daň o:
- daňový bonus na dieťa – max. vo výške 50 eur mesačne, ak dieťa dovŕšilo 18 rokov veku alebo max. vo výške 140 eur mesačne, ak dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku,
- daňový bonus na zaplatené úroky z poskytnutého úveru na bývanie – max. 400 eur pri zmluvách do 31.12.2023 alebo max. 1 200 eur pri zmluvách po 31.12.2023.
V prípade, ak živnostníkovi vyšla daň nižšia, ako suma daňového bonusu, daňový úrad mu daňový preplatok vráti.
Živnostník si môže po splnení podmienok znížiť základ dane, resp. čiastkový základ dane z aktívnych príjmov o:
- nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka – max. v sume 5 646,48 eur,
- nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela – max. v sume 5 162,50 eur,
- nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky do 3. piliera – max. v sume 180 eur.
Aké sú podmienky na ich uplatnenie, sa dočítate v článku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2024.
Ako vypočítať daň z príjmov živnostníka za rok 2024
Aby živnostník vypočítal daň z príjmov, je nevyhnutné:
- identifikovať svoje zdaniteľné príjmy,
- určiť spôsob uplatňovania výdavkov (preukázateľné alebo paušálne),
- vypočítať svoj základ dane,
- uplatniť daňové zvýhodnenia,
- použiť správnu sadzbu dane (odvíja sa od výšky základu dane a od výšky zdaniteľných príjmov).
Živnostník v daňovom priznaní vyčísli základ dane alebo daňovú stratu.
Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania sa vychádza:
- u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
- u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
Živnostník môže vykázať daňovú stratu z príjmov zo živnosti iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti uplatňuje preukázateľné výdavky. Pri použití paušálnych výdavkov nie je možné vykázať daňovú stratu. K takejto situácii môže dôjsť vtedy, ak daňovník zaplatil príliš vysoké sociálne a zdravotné odvody.
Živnostníci nie sú povinní platiť minimálnu daň (daňovú licenciu).
Príklad na výpočet dane z príjmov živnostníka pri uplatnení paušálnych výdavkov
Živnostník (neplatiteľ DPH) dosiahol príjem 40 000 eur a uplatňuje si paušálne výdavky. Hoci 60 % z jeho príjmov predstavuje sumu 24 000 eur, podľa zákona si môže uplatniť maximálne paušálne výdavky vo výške 20 000 eur. Od 1.1.2024 do 31.12.2024 zaplatil odvody vo výške 4 000 eur. Okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si neuplatňuje žiadne daňové zvýhodnenie.
Výpočet základu dane: zdaniteľný príjem 40 000 eur – paušálne výdavky 20 000 eur – zaplatené odvody 4 000 eur = 16 000 eur
Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 5 646,48 eur živnostníkovi vyjde daň vo výške 1 553,03 eur (15 % z 10 353,52 eur).
Lehota na podanie daňového priznania živnostníka a zaplatenie dane za rok 2024
Riadna lehota na podanie daňového priznania živnostníka za rok 2024 je stanovená na 31.03.2025 (tzn. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia). V rovnakej lehote je daň z príjmov aj splatná.
Živnostník si môže lehotu predĺžiť podaním oznámenia o predĺžení lehoty. Oznámenie sa podáva na predpísanom tlačive určenom Finančným riaditeľstvom (oznámenie, ktoré by bolo podané napríklad emailom, sa nebude akceptovať). Daňovník uvedie v rámci oznámenia novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie (v novej lehote je daň aj splatná).
Živnostník si lehotu môže predĺžiť:
- najviac o tri celé kalendárne mesiace – tzn. najdlhšie do 30.06.2025,
- najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí – tzn. maximálne do 30.09.2025. Za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí sa považuje napr. príjem zo zamestnania, z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí a pod.
U živnostníka, ktorý počas roka 2024 ukončil živnosť, sa lehota na podanie daňového priznania nemení (tzn. živnostník podá daňové priznanie v lehote do 31.03.2025 za rok 2024). V prípade úmrtia živnostníka podáva daňové priznanie za príslušnú časť roka dedič, a to do troch mesiacov po smrti daňovníka. Daňový úrad môže lehotu predĺžiť na základe žiadosti dediča (žiadosť musí byť podaná najneskôr do 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania).
Živnostník môže daň zaplatiť:
- bezhotovostne na účet štátnej pokladnice - jedinečný IBAN tvorí základné číslo účtu 500208 + osobný účet daňovníka/8180.
- kartou cez platobnú bránu štátnej pokladnice priamo na stránke Finančnej správy po podaní daňového priznania,
- v hotovosti poštovým poukazom (šekom) „RI“.
Aké tlačivo použije živnostník za rok 2024 a akým spôsobom podá daňové priznanie
Živnostník, ktorý v roku 2024 dosiahol zdaniteľné príjmy a má povinnosť podať daňové priznanie, použije tlačivo daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typu B.
Ako vyzerá nové tlačivo daňového priznania pre rok 2024 nájdete v článku Vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2024 (v roku 2025).
Živnostníci sú povinní podať daňové priznanie elektronickými prostriedkami. Po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke Finančnej správy vyberie živnostník elektronický formulár daňového priznania typu B (DPFOBv24_1), vyplní údaje, skontroluje, podpíše kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo elektronickou značkou a podá.
Živnostníci, ktorí počas roka 2024 zrušili živnosť, majú možnosť podať daňové priznanie typu B aj papierovo (listinne), a to osobne na podateľni daňového úradu či poštou. Táto výnimka sa nevzťahuje na živnostníkov, ktorí živnosť len prerušili (títo sú naďalej povinní podať daňové priznanie elektronicky).
Tento článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou KROS a.s.
