V prípade povolaní ako programátor, grafik, editor, dizajnér alebo aj účtovník, resp. ekonomický poradca môže uplatňovanie paušálnych výdavkov priniesť úspory. Nenávratný príspevok na štart podnikania slúži ako začiatočný kapitál, preto by mal byť využitý čo najefektívnejšie v prospech začínajúceho podnikateľa. V prípade menovaných činností ide o povolania, pri ktorých výkone nevznikajú vysoké prevádzkové náklady, ale rozhodujúci podiel na vstupoch tvorí vložená duševná práca (vedomosti, schopnosti, skúsenosti a zručnosti človeka).
Vzhľadom na to, že ide o tvorivú činnosť, do ktorej podnikateľ vnáša svoj kreatívny spôsob myslenia, ide o často o finančne nadštandardne hodnotenú prácu. Príjmy z týchto činností bývajú veľakrát niekoľkonásobne vyššie ako výdavky vynaložené na ich dosiahnutie a udržanie. V tomto prípade je pre daňovníka – podnikateľa výhodná možnosť uplatňovať pre daňové účely výdavky percentom z úhrnu dosiahnutých príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tzv. paušálne výdavky), aj keď od 1. januára 2013 sa táto možnosť obmedzila fixáciou ich maximálnej výšky. Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje na úhradu nákladov. Samostatne zárobkovo činná osoba (podnikateľ) môže použiť príspevok len na úhradu oprávnených výdavkov v súlade so záväznými predpismi a podnikateľským zámerom. Zákon o dani z príjmov v súvislosti s uplatňovaním paušálnych výdavkov neukladá povinnosť viesť evidenciu výdavkov. Ukladá povinnosť viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Je teda možné, aby podnikateľ, ktorý dostane príspevok na SZČ, uplatňoval paušálne výdavky?
V zmysle poskytnutého stanoviska Ministerstva financií SR môže podnikateľ pre daňové účely uplatňovať paušálne výdavky. „Povinnosti SZČO stanovené v čl. II, bod 8) dohody, ako napr. riadne evidovať výdavky na samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré musia byť identifikovateľné a preukázateľné, doložené účtovnými záznamami, neobmedzujú možnosť SZČO uplatňovať si pre daňové účely paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.“ Taktiež podľa vyjadrenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zaslané odporúčanie aby znenie príslušného bodu článku II dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť bolo nasledovné: „Príjemca príspevku sa zaväzuje riadne evidovať výdavky na SZČ, ktoré musia byť identifikovateľné a preukázateľné, doložené účtovnými záznamami, ktoré sú riadne evidované u príjemcu, musia byť vynaložené v súlade s princípmi hospodárnosti, účelnosti, účinnosti, primeranosti a efektívnosti a v súlade s predloženým podnikateľským zámerom a to aj v prípade, ak sa rozhodne uplatňovať tzv. paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v daňovom priznaní v období plnenia podmienok dohody, uzatvorenej podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti. V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení daňovník si musí sám určiť výhodnosť alebo nevýhodnosť uplatnenia preukázateľných daňových výdavkov alebo paušálnych výdavkov, pričom ak si uplatní výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov a súčasne do základu dane zahrnie príjem (príspevok) plynúci z dohody“.
Na základe uvedených stanovísk je možné vyvodiť záver, že samostatne zárobkovo činná osoba (podnikateľ) môže na účely dane z príjmov uplatňovať paušálne výdavky, pričom zároveň musí viesť aj účtovníctvo (príp. daňovú evidenciu), ktoré dokazuje hospodárne, účelné, účinné, primerané a efektívne použitie príspevku. V súvislosti so zahrňovaním vynaložených výdavkov (nákladov) do základu dane musí samostatne zárobkovo činná osoba (podnikateľ, daňovník) postupovať podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje podmienky zahrňovania dotácií, podpôr a príspevkov do základu dane, § 19 ods. 3 písm. m) zákona o dani z príjmov, § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov a § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Akým spôsobom bude samostatne zárobkovo činná osoba (daňovník, podnikateľ) postupovať, uvádzame pre lepšie pochopenie na príklade.
Príklad: Podnikateľovi – samostatne zárobkovo činnej osobe (živnostníkovi) bol poskytnutý príspevok vo výške 3 000 eur. Výdavky v prvom roku podnikania uhrádzal výlučne z príspevku a činili sumu 1 600 eur. Príjmy v prvom roku prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti (podnikania) dosiahol vo výške 9 500 eur. Nakoľko vo svojom podnikateľskom zámere plánoval vyššie príjmy pri relatívne nízkych nákladoch, oslovil účtovnícku firmu pre spracovanie jednoduchého účtovníctva s tým, že pre daňové účely bude uplatňovať výdavky z úhrnu dosiahnutých príjmov (paušálne výdavky).
Jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované a už pri jeho priebežnom vedení počas zdaňovacieho (účtovného) obdobia sa príjmy a výdavky členia na tie, ktoré základ dane ovplyvňujú a neovplyvňujú. Bez ohľadu na to, či sa daňovník rozhodol uplatňovať paušálne výdavky a nie preukázateľné výdavky, a teda výsledný rozdiel príjmov ovplyvňujúcich základ dane a výdavkov ovplyvňujúcich základ dane nebude zohľadňovaný pri zostavovaní daňového priznania, musí účtovať v súlade s postupmi účtovania „ako keby uplatňoval preukázateľné výdavky“. Znamená to, že príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci základ dane a následne ho bude účtovať ako príjem ovplyvňujúci základ dane pri čerpaní príspevku. Dodržia sa tak ustanovenia postupov účtovania § 4 ods. 6 ako aj ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Účtovanie príspevku na začatie podnikania, ako aj spôsob zahrnovania dotácie do základu dane v súvislosti s vynaloženými nákladmi v jednoduchom účtovníctve nájdete tu.
Príklad na účtovanie príspevku na začatie podnikania v podvojnom účtovníctve nájdete tu.
Pri zostavovaní daňového priznania samostatne zárobkovo činná osoba (daňovník, podnikateľ) pri zvolených paušálnych výdavkoch zvýši úhrn dosiahnutých príjmov o sumu celého príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, pretože tento príjem nie je od dane oslobodený a musí sa zahrnúť do základu dane hneď pri prijatí príspevku. Aký to bude mať vplyv na základ dane a následnú daňovú povinnosť daňovníka?
Príjmy zahrňované do základu dane = úhrn príjmov za zdaňovacie obdobie + príspevok = 9 500 + 3 000 = 12 500 eur.
Výdavky zahrňované do základu dane = paušálne výdavky (max. 5 040) + poistné = 12 500 x 0,4 + 600 = 5 000 + 600 = 5 600 eur.
Základ dane z príjmov = príjmy zahrňované do základu dane – výdavky zahrňované do základu dane = 12 500 – 5 600 = 6 900 eur. Ak sa podnikateľ rozhodne na daňové účely uplatňovať paušálne výdavky, jeho základ dane by bol 6 900 a daňová povinnosť 19 % z tejto sumy, t. j. 1 311 eur.
Z dôvodu poskytnutia príspevku na SZČ podnikateľ musí viesť aj účtovníctvo, príp. daňovú evidenciu. Aký vplyv na jeho daňovú povinnosť by mala skutočnosť, že by jeho daňové priznanie bolo zostavené na základe vedeného jednoduchého účtovníctva?
Príjmy zahrňované do základu dane = úhrn príjmov za zdaňovacie obdobie + časť príspevku, ktorá bola v danom roku čerpaná = 9 500 + 1 600 = 11 100 eur.
Výdavky zahrňované do základu dane = 1 600 eur (vrátane poistného)
Základ dane z príjmov = príjmy zahrňované do základu dane – výdavky zahrňované do základu dane = 11 100 – 1 600 = 9 500 eur. V tomto prípade by podnikateľ zaplatil daň 19 % zo sumy 9 500 eur, t. j. 1 805 eur.
Úspora v znížení základu dane v porovnaní uplatnením preukázateľných výdavkov = základ dane v prípade uplatňovania preukázateľných výdavkov – základ dane v prípade uplatňovania paušálnych výdavkov = 9 500 – 6 900 = 2 600 eur (t. j. úspora na dani 494 eur).
Prechod z uplatňovania paušálnych výdavkov na vedenie účtovníctva
V prípade, že by sa samostatne zárobkovo činná osoba (podnikateľ, daňovník) rozhodla v ďalšom zdaňovacom období uplatňovať preukázateľné výdavky vedením jednoduchého účtovníctva, nie je povinná zaúčtovať do zdaniteľných príjmov (zahrnúť do základu dane) zostatkovú časť príspevku, ktorú použila na úhradu nákladov (daňových výdavkov). V čase prijatia boli príjmy z príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť zahrnuté do základu dane a v celej výške preukázateľne zdanené.
Príklad: Ak by sa podnikateľ z príkladu uvedeného vyššie rozhodol v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období uplatňovať preukázateľné výdavky zistené vedením jednoduchého účtovníctva a vyčerpal by zvyšnú časť príspevku v zostatkovej výške 1 400 eur, tento už nemusí zaúčtovať ako príjem ovplyvňujúci základ dane v súvislosti s úhradou daňových výdavkov, pretože bol preukázateľne zdanený v zdaňovacom období, v ktorom príspevok prijal – uplatňoval na daňové účely paušálne výdavky.
Je potrebné vziať do úvahy aj vývoj, že príjmy z prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti (podnikania) nebudú v začiatkoch stúpať z mesiaca na mesiac v násobkoch, resp. vynaložené výdavky (náklady) budú rásť rýchlejšie ako dosiahnuté príjmy. V takomto prípade je na účely zistenia základu dane z príjmov výhodnejšie uplatňovať preukázateľné výdavky vedením jednoduchého účtovníctva hneď v prvom roku začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti a v ďalších rokoch uplatniť paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.
Prechod z uplatňovania preukázateľných výdavkov na základe účtovníctva na paušálne výdavky
Podnikateľ (daňovník), ktorý sa rozhodne v zdaňovacom období, v ktorom prijal príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, uplatňovať preukázateľné výdavky vedením jednoduchého účtovníctva zahrnie príspevok do základu dane postupne tak, ako vznikajú súvisiace výdavky (náklady). V prípade, že sa v nasledujúcom zdaňovacom období rozhodne zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov na paušálne výdavky, dodrží spôsob postupného zahrňovania príspevku do základu dane aj v nasledujúcom zdaňovacom období. Aj keď bude uplatňovať v nasledujúcom zdaňovacom období paušálne výdavky, nezahrnie do základu dane celú nevyčerpanú časť príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť.
Príklad: Ak by podnikateľ z príkladu uvedeného vyššie dosiahol v zdaňovacom období príjmy vo výške 9 500 eur a preukázateľné výdavky na základe jednoduchého účtovníctva vo výške 8 000 eur, pričom z nich by použil 2 500 eur na úhradu výdavkov z poskytnutého príspevku, nebolo by pre neho v tomto prípade výhodné uplatňovať výdavky na účely dane z príjmov v paušálnej výške z úhrnu dosiahnutých príjmov. V zdaňovacom období, v ktorom príspevok prijal by v súlade s § 17 ods. 3 písm. h) zahrnul do zdaniteľných príjmov použitú časť príspevku vo výške 2 500 eur. Ak by sa v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období rozhodol uplatňovať na daňové účely paušálne výdavky, do zdaniteľných príjmov zahrnie len tú časť príspevku, ktorú preukázateľne využije na úhradu daňových výdavkov.
Poznámka: V tomto prípade platí, že aj v nasledujúcich rokoch daňovník pokračuje vo vedení jednoduchého účtovníctva pre potreby preukázania hospodárneho, účelného, účinného, primeraného a efektívneho použitia príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť. Základ dane v tomto prípade nezisťuje ako rozdiel zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov z účtovníctva.
Záver
Pri zvažovaní možnosti začať podnikať a využiť možnosť požiadať o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. je vhodné vypracovať analýzu skutočností pre prípad uplatňovania paušálnych výdavkov a zároveň vedenia napríklad jednoduchého účtovníctva. Výdavky na outsourcing vedenia účtovníctva môžu byť v porovnaní s ušetrenými peniazmi vďaka daňovému plánovaniu podnikateľa vyhodnotené ako vynaložené efektívne. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ide o duplicitnú evidenciu, údaje z jednoduchého účtovníctva sa dajú fakticky využiť aj pre potreby evidencie, ktorú vyžaduje § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, tzn. pre prípad, ak sa daňovník rozhodne uplatňovať paušálne výdavky.
Ako získať príspevkov na štart podnikania od úradu práce, ako aj informácie o jeho výške v roku 2020 nájdete v článku Príspevok (dotácia) na podnikanie (SZČ) od úradu práce v roku 2020.
