Sankcie súvisiace s daňovými kontrolami

Ideálna situácia je, ak sa daňová kontrola skončí bez nálezu. Podnikateľovi ako kontrolovanému subjektu nevzniknú žiadne daňové povinnosti a pozitívne možno tiež chápať informáciu, že povinnosti ukladané právnymi predpismi robí správne. V prípade, ak daňoví kontrolóri zistia rozdiel dane, znamená to, že kontrolovaný subjekt porušil povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov a daňový úrad mu uloží sankcie. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. diferencuje sankcie na pokuty (§ 155) a úrok z omeškania (§156). Sankcie hrozia kontrolovanému subjektu aj za nedodržanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.

Pokuty

Kontrolovaný subjekt má voči správcovi dane (daňovému úradu) povinnosti vyplývajúce mu z daňového poriadku a iných hmotnoprávnych daňových zákonov. K povinnostiam v súvislosti s daňovou kontrolou môžeme zaradiť napríklad:

•  umožniť poverenému zamestnancovi vykonať daňovú kontrolu,
•  zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
•  umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu,
•  predkladať kontrolórovi požadované účtovné doklady a iné záznamy.

Ak kontrolovaný daňový subjekt napríklad nezabezpečí vhodné miesto a podmienky, nevpustí kontrolórov do sídla a podobne, dopustí sa správneho deliktu podľa § 155 ods. 1 písm. j) a daňový úrad mu uloží pokutu od 60 EUR do 3 000 EUR. Daňový úrad pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Ak uloženie pokuty neviedlo k náprave a protiprávny stav naďalej trvá, daňový úrad môže uložiť pokutu v rovnakej výške aj opakovane.

Príklad: Kontrolovaný subjekt – podnikateľ je daňovým úradom vyzvaný, aby do 8 dní od predložil Zmluvu o dodaní služby, ktorá bola fakturovaná a Protokol o riadnom vykonaní a prebraní služby v rozsahu, v akom bola fakturovaná. Podnikateľ prevzal zásielku do vlastných rúk a od nasledujúceho dňa začína plynúť 8 dňová lehota na doručenie požadovanej dokumentácie. V prípade, že podnikateľ túto lehotu prekročí, daňový úrad mu uloží pokutu vo výške 60 až 3 000 EUR a opakovane ho vyzve na predloženie dokumentácie. V prípade, že podnikateľ nebude reagovať na výzvy daňového úradu, pokuta mu môže byť uložená aj viackrát.

Ak podnikateľ podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedol nižšiu daň, ako mala byť zaplatená, daňový úrad na základe vykonanej daňovej kontroly uloží podnikateľovi pokutu. Výška pokuty sa rovná súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dodatočne vyrubenej dane. Výška úrokovej sadzby je minimálne 10 %.

Príklad: V dôsledku nesprávne zahrnutých výdavkov do základu dane bola podnikateľovi dodatočne vyrubená daň z príjmov rozhodnutím vo výške 200 EUR. Podnikateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. e) daňového poriadku a daňový úrad uloží pokutu vo výške minimálne 20 EUR (200 x 10 %).

Ak svojím konaním podnikateľ zapríčiní určenie dane podľa pomôcok, daňový úrad uloží pokutu vo výške súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej daňovým úradom podľa pomôcok. Výška úrokovej sadzby je minimálne 10 %.

Príklad: Podnikateľ neumožní vykonať daňovú kontrolu daňovému úradu. Kontrolovaný subjekt sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h). Daňový úrad mu uloží pokutu vo výške súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej daňovým úradom podľa pomôcok. Minimálne však 10 % zo sumy dane určenej daňovým úradom podľa pomôcok.

Daňový úrad uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčin trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zníži uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty.

Príklad: Podnikateľ si uplatnil nárok na vrátenie DPH za prvý štvrťrok 10 000 EUR. Daňový úrad na základe vykonanej daňovej kontroly zistil, že nárok na vrátenie DPH mal byť len vo výške 8 000 EUR. Uloží podnikateľovi pokutu vo výške minimálne 10 % zo sumy 2 000 EUR, t. j. 200 EUR.

Ak podnikateľ po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania sám zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať dodatočné daňové priznanie. Daňový úrad uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5 násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní. Pokuta sa však uloží minimálne vo výške 5 %. Výška pokuty je len v polovičnej výške oproti situácii, ak by bol rozdiel zistený daňovou kontrolou. Daňový úrad postupuje rovnako, aj pri podaní ďalšieho dodatočného daňového priznania.

Príklad daň z príjmov: Podnikateľ zistil, že suma dane z príjmov za rok 2011 mala byť vo výške 2 000 EUR a nie 1 000 EUR. Podá dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil rozdiel dane z príjmov a v tejto lehote je daň splatná. Správca dane uloží pokutu vo výške najmenej 5 %  x 1 000 EUR = 50 EUR.

Príklad daň z pridanej hodnoty: Podnikateľ v októbri 2012 zistil, že suma dane z pridanej hodnoty, ktorú si odpočítal v marci 2012, má byť nižšia ako uviedol v daňovom priznaní. Do konca novembra (30. 11. 2012) je povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za marec 2012, v ktorom uvedie správnu, nižšiu, sumu nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Dodatočné daňové priznanie podal a rozdiel dane zaplatil 26. novembra 2012. Keďže táto daň mohla byť v máji započítaná na vlastnú daňovú povinnosť alebo v júni vrátená podnikateľovi daňovým úradom, neuplatní sa § 155 ods. 7 písm. a) daňového poriadku. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v deň podania dodatočného daňového priznania (§ 155 ods. 6 daňového poriadku) predstavovala 0,75 %. Vzhľadom k tomu, že 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 5 % (0,75 % x 1,5 = 1,125 %), pri výpočte sa použila minimálna sadzba 5 %.

Výpočet pokuty = (suma odpočtu DPH v riadnom daňovom priznaní – suma odpočtu DPH v dodatočnom daňovom priznaní) x 5 %

Pre podnikateľov je pozitívna informácia, že daňový úrad neuloží pokutu, ak nepresiahne 10 €. Ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 €. Ak vznikne rozdiel dane podaním dodatočného daňového priznania do 200 €, minimálnu pokutu daňový úrad neuloží.

Úrok z omeškania

Ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a) daň alebo rozdiel dane,
b) preddavok na daň,
c) splátku dane,
d) vybraný preddavok na daň,
e) daň vybranú zrážkou,
f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane,
vyrubí správca dane úrok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 daňového poriadku alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak vypočítaná úroková sadzba nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.

Príklad: U podnikateľa bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2011. Daňoví kontrolóri zistili nesprávne určenie základu dane a rozdiel dane 1 500 EUR. Dňa 9. júla 2012 správca dane dorubil daň v rozhodnutí č. 9622301/7/2301006/2012 a odoslal ho kontrolovanému subjektu – podnikateľovi poštou do vlastných rúk. Podnikateľ prebral rozhodnutie 11. júla 2012. Od 12. júla 2012 mu začína plynúť lehota na odvolanie proti rozhodnutiu. Keďže sa neodvolal, uplynutím 15 dňovej lehoty nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť  (26. júla 2012) a do 15 dní, teda do 10. augusta  2012 je podnikateľ povinný uhradiť na účet správcu dane (daňového úradu) daň vyrubenú v rozhodnutí. Keďže daň vyrubenú v rozhodnutí nezaplatil podľa § 156 ods. 2, od dňa nasledujúceho po dni splatnosti, od 11. augusta, sa dostáva do omeškania. Daň zaplatil až 30. augusta 2012, to je 20 dní po lehote splatnosti. Aké dôsledky malo nezodpovedné konanie daňovníka?

Daňovník sa dopustil správneho deliktu neplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím správcu dane (§ 154 ods. 1 písm. d) daňového poriadku) a tým, že sa dostal do omeškania, mu daňový úrad vyrubí úrok z omeškania za čas, v ktorom bol v omeškaní.

Za neplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím správcu dane mu daňový úrad uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) vo výške od 60 eur do 3 000 eur.

Daňový úrad vyrubil daňovému subjektu – podnikateľovi úrok z omeškania v sume 12,30 EUR za nezaplatenie dane z príjmov vyrubenej v rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila úroková sadzba 15 %. Na výpočet úrokovej sadzby sa použije zložené úrokovanie – denné, s ročnou úrokovou sadzbou.
 

Sumy vypočítaných úrokov z omeškania a pokút sa zaokrúhľujú v zmysle § 161 daňového poriadku na desiatky eurocentov nadol.

Pokuty podľa zákona o účtovníctve

Daňový úrad je oprávnený kontrolovať dodržiavanie ustanovení zákona o účtovníctve. Na vykonanie kontroly účtovníctva sa primerane vzťahujú ustanovenia daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v z. n. p.). Za zistené nedostatky (chyby) v účtovníctve daňový úrad uloží pokutu, pričom zákon o účtovníctve nedefinuje fixné sumy pokút. Daňový úrad uloží pokutu v závislosti od závažnosti, miery zavinenia, času trvania, následkov a okolností konkrétnej chyby, pričom prihliada aj na to, či účtovná jednotka vykonala opravu a do začatia kontroly písomne oznámila obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Ak účtovná jednotka zistí pochybenie sama, opraví chybu a včas ju oznámi, je to pre ňu poľahčujúca okolnosť pri určení výšky pokuty.

Daňový úrad uloží pokutu až do výšky 1 000 000 EUR, ak účtovná závierka nie je zostavená v súlade so zákonom o účtovníctve. Môže ísť najmä o pochybenia, ak účtovná jednotka:

• nezostavia účtovnú závierku podľa opatrenia o účtovnej závierke,
• nezostavila účtovnú závierku podľa nadnárodnej právnej úpravy (IFRS),
• nezostavila konsolidovanú účtovnú závierku.

Daňový úrad uloží pokutu do výšky 2 % z netto hodnoty majetku vykázanom v súvahe alebo výkaze o majetku a záväzkoch, maximálne však do výšky 1 000 000 EUR za pochybenia, ak účtovná jednotka:

• neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16 zákona o účtovníctve,
• nedala overiť účtovnú závierku audítorom,
• vykázala nesprávne skutočnosti v účtovnej závierke v dôsledku, že účtovníctvo neviedla:
  • správne – nedodržala právne predpisy,
  • úplne – napr. nezaúčtovala všetky účtovné prípady,
  • preukázateľne – napr. nevykonala inventarizáciu, nevyhotovila inventúrny súpis,
  • zrozumiteľne – napr. účtovné doklady nie sú vyhotovené v štátnom jazyku,
  • spôsobom zabezpečujúcim trvalosť – napr. nevykonala opatrenia proti strate počas obehu účtovných dokladov.

Poznámka: V prípade, že nesprávne vedené účtovníctvo nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke, pokuta sa uloží v maximálnej výške 1 000 EUR.

Daňový úrad uloží pokutu do výšky 2 % z netto hodnoty majetku vykázanom v súvahe alebo výkaze o majetku a záväzkoch, maximálne však do výšky 100 000 EUR za pochybenia, ak účtovná jednotka:

• neúčtovala v správnej sústave účtovníctva,
• nesprávne vyplnila všeobecné náležitosti účtovnej závierky,
• nezohľadnila skutočnosti odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do dňa zostavenia účtovnej závierky,
• nezostavila účtovnú závierku v plnom rozsahu (chýbali napr. poznámky),
• neuviedla v účtovnej závierke významné informácie,
• neuviedla v účtovnej závierke porovnateľné informácie,
• nedodržala spôsoby oceňovania majetku a záväzkov,
• nedodržala ustanovenia o odpisovaní majetku,
• nevykoná opravu účtovného záznamu,
• nearchivuje účtovné doklady v predpísaných lehotách.

Viac o priebehu daňových kontrol sa dočítate tu.