Ako hodnotia možnosť registrovať/evidovať rodinný podnik zástupcovia podnikateľov? Upozorňujú na nedostatky, privítali by skôr riešenia, po ktorých roky volajú.
Novela zákona č. 112/2018 Z. z., ktorá sa týkala rodinných firiem a okrem zavedenia definície rodinného podniku či formalizácie inštitútu rodinnej rady umožnila firmám získať osobitný status evidovaného alebo registrovaného podniku, je už viac ako rok účinná. Od začiatku odborníci aj podnikatelia upozorňovali, že síce vítajú, že sa problematike rodinného podnikania začal štát venovať, no na schválené znenie nazerali väčšinou kriticky. Negatívne bolo napríklad vnímané zahrnutie definície rodinného podnikania do zákona o sociálnej ekonomike, kritizovali, že táto oblasť spadá skôr do agendy ministerstva hospodárstva ako rezortu práce. Varovali pred tým, že sa rodinné podniky bude pozerať skôr z administratívneho pohľadu a budú sa nevhodne miešať so sociálnymi podnikmi namiesto riešenia ich naozajstných problémov. Ani novinka v podobe registrácie a evidencie rodinných podnikov podľa podnikateľov a odborníkov nemá hlbší význam. Aká je situácia rok po tom, čo môžu rodinné firmy tento osobitný status získať?
Registrácia a evidencia rodinných firiem podnikateľom život zatiaľ neuľahčuje
Ako vyplýva z dát Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, od 1.7.2023 do 30.6.2024 nepribudla do registra rodinných firiem ani jediná žiadosť, rovnako je to aj v prípade evidencie rodinných podnikov. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) preto konštatuje, že novelu zákona možno označiť ako najzbytočnejší zákon roka. Novela a táto nová možnosť totiž podľa ZPS nemá pre rodinné firmy reálne žiaden prínos, skôr naopak – ak by sa rozhodli ju využiť, čaká ich ešte viac byrokracie a administratívnej záťaže. Pri registrácii/evidencii je totiž potrebné vyplniť príslušný formulár, ku ktorému treba priložiť viacero rôznych príloh. Okrem toho registrovaným rodinným podnikom hrozí aj kontrola od štátu, či si ako registrované plnia zákonom dané povinnosti, no tiež na čo používajú 12 % zo zisku po zdanení a o čom rokujú na rodinnej rade.
„Rodinné podniky od vlády a zákonodarcov očakávajú niečo iné, ako priniesla vlaňajšia novela. Nepotrebujú novú byrokraciu či to, aby im štát určoval, ako majú použiť časť zisku, no ani výnimky a úľavy. Pre zakladateľov firiem je generačná výmena najväčším obchodom v ich živote a podľa štatistík zvládne odovzdanie vedenia firmy druhej generácii približne jedna tretina rodinných firiem v Európe a iba každú desiatu prevezme úspešne tretia generácia v rodine. Preto rodinné firmy potrebujú, aby im štát pri generačnej výmene, tak ako pri akejkoľvek inej časti podnikania, nezavadzal a nevytváral prekážky, ktoré komplikujú už beztak náročný proces,“ argumentuje ZPS a upozorňuje, že občiansky zákonník, pravidlá dedenia aj obchodný zákonník sú veľmi zastarané, ešte z čias, kedy bolo na našom území podnikanie v „plienkach“. Štát dokonca podľa združenia odovzdanie rodinnej firmy druhej generácii trestá ďalšími daňami. Navyše, často považuje bezplatnú výpomoc príbuzných v rodinnom podniku za nelegálne zamestnávanie. „V slovenskej právnej úprave ani neexistujú nástroje ako zverenecké fondy či rodinné nadačné fondy, ktoré by umožňovali zachovanie majetku v jednom celku,“ dodáva ZPS.
Podobne situáciu vníma Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Ako pre Podnikajte.sk uviedla Petra Podhorcová, hovorkyňa RÚZ, k novele zákona absolvovali s vtedajším vedením rezortu práce konštruktívnu diskusiu, v dôsledku ktorej sa niektoré problematické ustanovenia z právnej úpravy odstránili. „Pokiaľ ale ide o dopady uvedenej novely po jej vyše ročnom pôsobení, neevidujeme zásadné zlepšenie postavenia rodinných firiem. Preto si nemyslíme, že sa plne naplnili ciele, ktoré si od novely jej tvorca sľuboval,“ dodáva.
O evidenciu a registráciu rodinného podniku ešte nikto nepožiadal
Keďže rodinné podniky sú zväčša menšie spoločnosti s menšími vnútornými rezervami, sú podľa RÚZ citlivejšie na šoky z externého prostredia, ako boli napríklad dopady pandémie, inflácie, energetickej krízy a podobne. „O to dôležitejšie je v prípade takýchto firiem dobré nastavenie kvalitného podnikateľského prostredia, napr. v podobe nízkeho daňového a odvodového zaťaženia, flexibilného Zákonníka práce alebo elektronizácie verejnej správy a s tým súvisiacej administratívy. Práve opatrenia v týchto oblastiach by podľa nás najviac prispeli k rozvoju rodinného podnikania na Slovensku,“ vysvetľuje P. Podhorcová.
Ani podľa Andreja Lasza, generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) súčasná legislatíva nepokrýva všetky potreby rodinných podnikov. „Preto navrhujeme spojiť viaceré rezorty, vrátane ministerstva hospodárstva a ministerstva financií, aby v spolupráci s ministerstvom práce posúdili možnosti riešenia kľúčových otázok, ako sú prevody majetkových podielov pri medzigeneračnej výmene, daňovo-odvodové otázky, jednoduchšie zapojenie členov rodiny do práce v podniku a zníženie administratívnej záťaže. Rodinné podniky potrebujú komplexnejší prístup, možno aj vo forme samostatného zákona, ktorý by reflektoval ich rôznorodosť a špecifické potreby,“ dodáva.
Nízka informovanosť o výhodách ako dôvod nízkeho záujmu?
Na druhej strane novelu sčasti obhajuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ). Tlačová hovorkyňa Miriam Filová uviedla, že nevyužívanie registrácie rodinných podnikov môže mať viacero príčin, pričom jednou z nich je nedostatočná informovanosť rodinných podnikov. Často sa podľa asociácie stáva, že podnikatelia nemajú dostatok času ani zdrojov na to, aby sledovali všetky legislatívne zmeny a novinky, ktoré by im mohli pomôcť.
„Ďalším dôvodom môže byť aj zložitosť samotného procesu
registrácie. Ak je proces príliš komplikovaný alebo časovo náročný, mnoho
firiem sa do toho jednoducho nepustí, aj keď by pre nich registrácia mohla byť
prospešná.“ AZZZ má za to, že by pomohla lepšia komunikácia a osvetová
činnosť, ktorá by rodinné firmy informovala o výhodách a možnostiach
registrácie. Tie však odborníci, ktorí sa pre Podnikajte.sk vyjadrili
v článku Registrácia
a evidencia rodinných podnikov očami odborníkov, vidia len v možnom
odlíšení sa od konkurencie alebo pri označovaní produktov, či v rámci boja
proti klamlivej reklame.
„Zvážiť by sa tiež mohlo zjednodušenie administratívnych procesov, aby
boli prístupnejšie aj pre menšie podniky, ktoré často nemajú kapacity na
riešenie zložitej byrokracie,“ dodáva M. Filová.
Na zmeny, ktoré by pomohli rozvoju rodinného podnikania, sa stále čaká
Napriek apelom z podnikateľskej aj odbornej obce sa zásadné zmeny, ktoré by pomohli rozvoju rodinného podnikania na Slovensku, nedejú. Ako uvádza ZPS, na rozdiel od Česka, kde začali regulačný rámec upravovať pred viac ako desiatimi rokmi, u nás sa o pláne opatrení na rozvoj rodinných podnikov začalo hovoriť v roku 2017. O štyri roky neskôr bol návrh predložený na pripomienkovanie a odvtedy sa nič neudialo. „Novelu, ktorá mala dať rodinám uľahčiť prevod majetku prostredníctvom rodinných nadácií zas vlani odmietli poslanci parlamentu. Výsledkom je, že čoraz viac rodinných firiem využíva pri medzigeneračnom transfere zahraničný právny rámec a čím neskôr prídu zmeny v slovenskej legislatíve, tým ťažšie bude dotiahnuť tieto rodinné firmy späť,“ dodáva združenie.
