Ako ušetriť energie bez vysokých nákladov a ako zistiť, aké úsporné opatrenia pre firmu sú najefektívnejšie? Kedy využiť energetický audit? Pre Podnikajte.sk prezradil špecialista na energetiku Rastislav Tvarog.
Slovenské firmy sú už niekoľko mesiacov v neistote z dôvodu energetickej krízy a musia preto prijímať rôzne rozhodnutia. Hoci štát podnikateľom umožnil žiadať o kompenzácie za vysoké ceny elektriny a plynu za august a september minulého roka a schválil aj strop cien energií v roku 2023 pre malé firmy, situácia sa neustále mení a podnikatelia sa preto nemôžu spoliehať len na zákonodarcov. Ako sa dá aspoň čiastočne vyhnúť vysokým faktúram za energie a ako vôbec zistiť, kde je vo firme najväčší potenciál na úsporu, priblížil špecialista na energetiku, Rastislav Tvarog.
Niektoré opatrenia môžu firmy zaviesť hneď – ako zistiť, ktoré budú najefektívnejšie?
Podľa odborníka sú vo všeobecnosti najefektívnejšie práve také opatrenia, ktoré si nevyžadujú veľké investície a je možné zaviesť ich do praxe prakticky okamžite. Môžu ušetriť až 15 - 20 % z celkových nákladov. Patrí sem napríklad vypnutie počítačov, keď sa na nich nepracuje, vypnutie svietidiel pri odchode z miestnosti či zníženie teploty na radiátoroch. Tieto opatrenia sú však spojené najmä so vzdelávaním ľudí. „Niekedy zamestnanci nechajú radiátor pustený naplno a odídu na víkend z pracoviska preč alebo nechajú počítač v uspatom režime. Dôležité je preto jasne si stanoviť pravidlá, ako sa majú ľudia vo firme správať, ako majú narábať so spotrebičmi, ako šetriť energie. Vďaka tomu môžu firmy dosiahnuť úsporu energie bez nákladov navyše,“ uvádza R. Tvarog.
K výraznej úspore energií môže podľa neho prispieť aj automatizácia – napríklad relatívne nízko nákladové sú snímače pohybu, ktoré dokážu automaticky zhasnúť svetlo na chodbách či v skladoch. V prípade, že má firma viac ako 100 zamestnancov je dôležité zamerať sa aj na procesy a písomne stanovené pravidlá. Efektívnym riešením sú smernice, kde je jasne určené, čo je potrebné urobiť, aby došlo k čo najväčšej úspore energie a kto je za konkrétnu činnosť zodpovedný, resp. má ju v náplni práce.
Podstatou šetrenia je však v prvom rade mať prehľad, čo vo firme spotrebúva najviac energie. Možno to zistiť aj prostredníctvom jednoduchej internej analýzy - rozdeliť si spotrebu medzi jednotlivé zariadenia. Najjednoduchším, aj pomerne finančne nenáročným riešením, sú merače spotreby. Ľahko vedia odhaliť, čo spôsobuje najväčší odber energie. „Častokrát veľa zbytočnej energie spotrebúvajú aj tzv. komfortné spotrebiče - sú to napríklad kávovary, chladničky, mikrovlnky a iné. Nie je to úplne populárne riešenie, ale v prípade, že je vo firme týchto zariadení viac, je vhodné ich používanie obmedziť,“ dodáva R. Tvarog. Merače spotreby môžu tiež odhaliť, či je zariadenie stále v dobrej „energetickej kondícii“, alebo je čas na jeho výmenu. Firma by mala následne zvážiť, či zariadenie potrebuje a premyslí si jeho výmenu, alebo ho vylúči z inventáru. V prípade, že chcú firmy vedieť viac detailov o tom, kde ušetriť, dôležité je poznať stav budovy. Tu je na mieste využiť služby odborníkov.
Termovízne meranie je účinný spôsob, ako predísť únikom tepla
Obzvlášť v období zimy firmy riešia efektívny spôsob vykurovania a zároveň stálu úsporu energií. Jeden z najdôležitejších aspektov, ktorý treba skontrolovať, je budova, v ktorej firma sídli. Tepelné straty vo vykurovacom období môžu byť častokrát signálom, že už nespĺňa technické požiadavky. Rastislav Tvarog na zhodnotenie technického stavu budov odporúča termovízne meranie.
Termovízne meranie slúži na:
- zisťovanie tepelných strát,
- detekciu tepelných mostov,
- odhalenie nedostatkov v zateplení, porušenie alebo chýbajúcu tepelnú izoláciu,
- určenie rizikových miest pre vznik plesní,
- netesnosť okien a dverí,
- kontrolu podlahového, stenového a stropného vykurovania,
- sledovanie a kontrolu fotovoltických zariadení,
- kontrolu elektrických rozvádzačov a prehrievanie elektrických spojov a káblov.
Meranie sa vykonáva prostredníctvom snímacieho zariadenia s infračerveným žiarením, tzv. termokamery. Termovízia môže viesť ku kvalifikovanejšiemu rozhodnutiu, že je potrebné budovu zatepliť či vymeniť okná. Navyše, v prípade priaznivých poveternostných a teplotných podmienok je proces termovízneho merania aj veľmi rýchly - dá sa vykonať už za niekoľko hodín, v priebehu jedného dňa. ,,Malo by sa robiť iba v zimnom období, pretože v objekte sa musí kúriť. Pre kvalitne spracované termovízne meranie je ideálny rozdiel teplôt medzi interiérom a exteriérom 20 °C (napr. vonku 0 °C a vnútri vykúrené na 20 °C),“ dodáva Tvarog.
Čo sa týka
nákladov na termovíziu, líšia sa podľa rozsahu merania a veľkosti samotnej
budovy. Pre rodinný dom sa dá urobiť termovízia aj za 200 eur + DPH, pre
väčší objekt je potrebné podľa odborníka počítať so sumou 500 eur
a viac.
Energetický audit pomôže pri zvažovaní nákladnejších opatrení
Ďalším riešením pre efektívne šetrenie energií je energetický audit. Slúži na hodnotenie súčasného stavu objektu a jeho energetickej náročnosti.
Cieľom energetického auditu je:
- definovať najefektívnejšie úspory a navrhnúť opatrenia, ktoré vedú k zníženiu energetickej náročnosti,
- vyčísliť ekonomické prínosy navrhovaných opatrení,
- vyčísliť predpokladané investičné náklady,
- vyčísliť návratnosť investičných nákladov.
,,Pri energetickom audite audítor zozbiera potrebné vstupné údaje o firme a jej spotrebe energie. Ideálne je, ak ide o spotrebu aspoň za tri a viac rokov, pretože niektorý rok je teplejší, niektorý chladnejší. To znamená, že keď sa bude analyzovať a porovnávať jeden chladnejší rok, kedy sa minulo viac energie, s druhým, teplejším, tak bez toho, aby firma čokoľvek spravila, vo výsledku dosiahne úsporu. Nebude to však žiadnym opatrením firmy, ale tým, že jeden rok bola dlhšia a druhý rok kratšia vykurovacia sezóna,“ vysvetľuje odborník. Audítor teda zhodnotí spotrebu za jednotlivé obdobia, rozdelí ju medzi jednotlivé spotrebiče a zariadenia. Následne dostane firma odporúčania a návrhy na zlepšenia, ktoré sa dajú vo firme zaviesť a zabezpečia relevantné energetické úspory. Audit vyhodnotí aj to, akým spôsobom čo zrealizovať a čo sa ekonomicky oplatí. Dokument s výsledkom energetického auditu sa môže medzi rôznymi audítormi čiastočne odlišovať, no hlavný obsah by mal byť podobný. Ako uvádza R. Tvarog, je rámcovo stanovený zákonom č. 321/2014 a vyhláškou č. 179/2015. Pri výbere energetického audítora je podľa neho dobré zamerať sa na odporúčania a referencie.
„Cena auditu sa pohybuje v stovkách až v tisíckach eur. V prípade menších firiem či domácností by sa z hľadiska návratnosti neoplatil,“ dodáva expert na energetiku. Je teda vhodnejším riešením pre väčšie spoločnosti. Navyše, pre veľké podniky, ktoré zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov alebo je ich ročný obrat vyšší ako 50 miliónov eur, je energetický audit od roku 2015 povinný. Musia ho zabezpečiť každé 4 roky. Rovnako je energetický audit podmienkou aj pre získanie dotácií z programov zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
Energetický audit môže byť dobrým pomocníkom aj v prípade, že firma má predstavu o tom, čo chce vylepšiť. V prípade, že chce vymeniť napríklad vykurovacie kotle, bežné žiarovky za LED svietidlá alebo zaobstarať fotovoltické panely, audítor zhodnotí aktuálny stav, ktorý porovná so zvažovanými opatreniami a firme vypočíta predpokladanú úsporu energie.
Koľko chce firma do opatrení investovať? Stanoviť si rozpočet je dôležité
Rastislav Tvarog na záver odporúča, aby si firmy určili výšku rozpočtu, ktorý môžu použiť na jednotlivé opatrenia. Určiť si, čo je nízko nákladové, čo vysoko nákladové, čo sa z dlhodobého hľadiska danej firme najviac oplatí. Zdôrazňuje však, že je ideálne začať zavedením preventívnych opatrení, ktoré sú menej nákladné a je možné aplikovať ich do praxe prakticky okamžite (zhasínať svetlo pri odchode z miestnosti, vypínanie PC po skončení práce...).
Technologicky náročnejšie opatrenia (fotovoltika, rekuperácia, zateplenie budovy) môžu byť aj finančne náročné. Vtedy je vhodné uvažovať nad energetickým auditom alebo termovíznym meraním, ktoré pomôžu zistiť, či je zvažované opatrenie naozaj opodstatnené. Väčšou investíciou môže byť tiež výmena výrobných strojov. Ak nejaký starší kus vo výrobe spotrebuje viac energie, kúpa nového môže, ale nemusí byť výhodným riešením. Modernejší stroj totiž môže spotrebovať menej elektriny, no v pomere k obstarávacej cene sa firme návratnosť nevyplatí.
V neposlednom rade treba brať do úvahy aj to, či ide o budovu vo vlastníctve podnikateľa, alebo o prenajatý priestor (a mesačné platby zníženie teploty kúrenia či minutej vody nijak neovplyvní), alebo charakter budovy - či ide o výrobnú halu, sklad, hotel, reštauráciu, kancelársku budovu a podobne, nakoľko každá má svoje špecifiká aj limity.
Pri konečnom rozhodnutí o opatreniach na šetrenie energií je teda vhodné zvažovať veľkosť investícií do opatrení (pozná cenovku) v porovnaní s reálnou spotrebou (ktorú si môže zmerať) a očakávanou cenou energií (ktorú možno len predpokladať a na základe toho možno predpokladať aj návratnosť).
