Má zmysel vymeniť všetky žiarovky vo firme za LED-ky? Ako pomáhajú udržať optimálnu teplotu v miestnosti žalúzie a rolety a kedy (ne)má zmysel inštalovať rekuperáciu či fotovoltiku?
Energetická kríza núti nielen domácnosti, ale aj podnikateľov uvažovať, kde a akým spôsobom ušetriť. Hoci parlament v novembri schválil zastropovanie cien elektriny a plynu pre firmy, podnikatelia hľadajú možnosti, ako znížiť účty za energie.
Odborníci z praxe preto pre Podnikajte.sk prezradili niekoľko tipov:
- ako ušetriť na faktúrach za elektrinu – ako efektívne svietiť, aký typ žiaroviek/svietidiel je najúspornejší či kedy (ne)majú pre firmu význam fotovoltické panely a na čo myslieť pri ich inštalácii,
- ako ušetriť na faktúrach za kúrenie – prečo žalúzie a rolety nie sú len tienenia, ale majú svoj význam aj z hľadiska teploty v priestoroch, ako pomáha udržať teplo a zároveň vetrať rekuperácia a pre koho (nie)je vhodným riešením,
- ako ušetriť na faktúrach za vodu – podrobnosti o alternatíve, ktorá pomáha riešiť spotrebu vody napríklad pri splachovaní WC či zavlažovaní zelenej strechy,
- prečo sa oplatí uvažovať nad smart zariadeniami a inteligentnými modulmi a ako pomáhajú pri šetrení energií,
- s akými nákladmi pri zavádzaní jednotlivých opatrení rátať a aká je ich predpokladaná návratnosť.
Aké opatrenia na šetrenie energií vo firme urobiť? Prvým krokom je analýza
Ak sa firma rozhodne zaviesť opatrenia na šetrenie energií, jedným z prvých krokov je zistiť, čo pre ňu bude mať najväčší efekt. Pomerne jednoduchým a menej nákladným spôsobom je interná analýza. Odborník na energetiku Rastislav Tvarog odporúča zhodnotiť si priemernú spotrebu v dlhšom časovom období - aspoň troch rokov. Čo spotrebúva najviac energie môžu podnikatelia zistiť aj pomocou jednoduchých meračov spotreby, ktoré možno kúpiť za jednotky/desiatky eur. Pomôcť môže aj komunikácia so zamestnancami – opýtať sa na ich názor, kde by firma mohla ušetriť alebo spoločne s nimi analyzovať ich správanie (ako často využívajú kávovar, rýchlovarnú kanvicu, či nechávajú zasvietené v miestnosti, kde nik nie je a podobne). Od veľkosti spoločnosti závisí, či internou analýzou bude poverená zodpovedná osoba, alebo je možné takéto zistenia urobiť spoločne v rámci menšieho kolektívu.
Ďalším spôsobom, ako zistiť, kde firme zbytočne unikajú financie za energie, je termovízne meranie. Vďaka nemu možno zistiť, kde sú najväčšie tepelné straty, prípadnú netesnosť okien či dverí, ako funguje podlahové, stenové alebo stropné vykurovanie, no tiež slúži na sledovanie a kontrolu fovoltických zariadení.
Pre komplexnú energetickú analýzu možno osloviť profesionálov a nechať si vypracovať energetický audit. Firma vďaka nemu získa prehľad spotreby energií, návrhy efektívnych opatrení či vyčíslenie predpokladaných investičných nákladov a ich návratnosti. Viac podrobností o priebehu či nákladoch týchto meraní približujeme v článku Šetrenie energií vo firme očami odborníka: základom je prehľad o spotrebe.
Ešte skôr ako sa vedenie firmy rozhodne, aký spôsob analýzy spotreby využije a aké opatrenia prijme, je dôležité si uvedomiť veľkosť spoločnosti, ale tiež, či sídli vo vlastnej budove, má vlastné výrobné haly/sklady/kancelárie a podobne, alebo svoju činnosť vykonáva v prenajatom priestore. Aj pri prenájme sa však možnosti úsporných opatrení môžu líšiť podľa toho, či ide o jednu veľkú prenajatú budovu, alebo len o malý priestor v rámci budovy (napríklad kancelárie vo veľkej administratívnej budove, obchodík v nákupnom centre atď.). Treba totiž zvážiť, aký vplyv na celkovú spotrebu energie či na náklady, ktoré podnikateľ vynaloží, budú opatrenia mať, a tiež čo je vôbec možné urobiť. Dôležité sú tiež finančné možnosti firmy. Následne sa môže podnikateľ zamerať na menej nákladné opatrenia, ktoré možno urobiť v podstate hneď a bez väčších zásahov do budovy, alebo také, ktoré už budú vyžadovať väčšie investície a výraznejší zásah a budú mať efekt z dlhodobého hľadiska.
Šetrenie energií vo firme – svetlo a svietidlá
Keď sa povie šetrenie energií, mnohí sa možno zamerajú na osvetlenie. Čo je pre šetrenie vo firme možné urobiť a nevyžaduje si to v zásade žiadne investície, len možno osvetu medzi zamestnancami, je zhasnutie v miestnosti pri odchode z nej, ak v nej nik nie je.
Ďalšou možnosťou sú šetrnejšie LED žiarovky, ktoré čoraz častejšie striedajú tie klasické. „V súčasnej dobe môžeme hovoriť o dominancii LED žiaroviek, ktoré sú z hľadiska šetrenia energie efektívnejším riešením. Oproti klasickým sa vyznačujú až o 80 % nižšou spotrebou, vynikajú aj v porovnaní s halogénovými žiarovkami. Okrem úspory energií spočíva výhoda LED žiaroviek aj v ich životnosti, ktorá je násobne prekonávaná a dosahuje až 25 000 hodín svietenia,“ vysvetľuje Monika Dobešová, head of e-commerce department spoločnosti Svet-svietidiel.sk a dodáva, že postupom času technologický vývoj dospel aj k ďalším, ešte efektívnejším variantom žiaroviek (LED ultra efficient), ktoré v porovnaní s bežnými LED-kami dokážu usporiť ďalších 60 % energie (z 20 %, ktoré bežné LED-ky nedokážu usporiť).
M. Dobešová uvádza rozdiel medzi jednotlivými typmi žiaroviek nasledovne:
| Typ žiarovky | Úspora oproti klasickej wolfrámovej žiarovke |
|---|---|
| Halogénová žiarovka | 30 % |
| LED žiarovka | 80 % |
| Ultra efficient | 92 % |
Možnosťou, ako šetriť energie na osvetlení, sú aj solárne svietidlá. Svoje uplatnenie môžu nájsť najmä v exteriéri, teda všade tam, kde svieti slnko. Nakoľko nie sú pripojené k sieti a fungujú na základe batérie, ktorá sa nabíja zo solárneho panelu umiestneného na tele svietidla, ich energetická spotreba je nulová.
Úspora energie však nie je jediný faktor, ktorý treba pri rozhodovaní o zdroji svetla zvažovať. Odborníčka zo spoločnosti Svet-svietidiel.sk odporúča zamerať sa aj na ďalšie rozdiely medzi jednotlivými typmi žiaroviek, ako obstarávacia cena alebo životnosť. „Platí, že kvalitnejšia žiarovka sa vyplatí aj finančne, pretože sa jej vyššia cena kompenzuje násobne dlhšou životnosťou.“
Ak sa podnikateľ rozhodne zmeniť svoje aktuálne svietidlá z dôvodu energetickej krízy alebo vo všeobecnosti potrebuje kúpiť nové žiarovky, lebo napríklad zariaďuje novú prevádzku, pri výbere svietidla do firmy podľa odborníčky treba ešte zvažovať, či bude svietidlo v interiéri, alebo exteriéri. V prípade exteriéru hrá dôležitú rolu ochrana proti vonkajším vplyvom (najmä počasiu). Ide o tzv. IP krytie, ktoré by malo byť v prípade exteriérového osvetlenia v hodnote aspoň 44 a ktoré je dôležité aj pri žiarovkách a svietidlách napríklad v kúpeľniach, teda nachádzajúcich sa blízko vody. „Pri všetkých typoch svietidiel a žiaroviek je veľmi dôležitým atribútom svietivosť (intenzita) a farba svetla, ktoré zásadne určujú atmosféru v jeho okolí. V neposlednom rade treba spomenúť dizajn a celkové zasadenie osvetlenia do prostredia,“ vysvetľuje M. Dobešová a upozorňuje, že pri administratívnych budovách, reštauráciách, hoteloch či výrobných halách taktiež netreba zabúdať na špecifické normy týkajúce sa osvetlenia, ktoré musia byť dodržané (napríklad norma STN EN 12464-1 o osvetlení vnútorných pracovísk, norma STN EN 12464-2 zameraná na osvetlenie vonkajších pracovných priestorov).
V niektorých prípadoch však netreba okamžite meniť všetky svietidlá a žiarovky vo firme, efektívnym opatrením môže byť len malá zmena osvietenia. Rastislav Tvarog uvádza, že napríklad v hoteli netreba mať osvetlenú celú vstupnú halu, ale len niektoré miesta. „Závisí od situácie, kreatívneho nápadu dizajnéra, ako to vie vylepšiť, aby zmeny neboli nákladné a aby boli zároveň efektívne,“ vysvetľuje R. Tvarog. Ako ďalší príklad uvádza hotelovú reštauráciu, ktorá má jednotlivé stoly osvetlené stropnými svetlami, ktoré ak nesvietia všetky, je v miestnosti šero, čo nepriaznivo pôsobí na atmosféru a zákazníkov. „Stačilo by, aby mali svietidlá nižšie nad stolmi,“ odporúča.
Šetrenie energií vo firme – tieniaca technika, žalúzie a rolety
Na tom, ako je osvietená miestnosť, majú nemalú zásluhu aj žalúzie. Jedným zo spôsobov, ako neplatiť vysoké faktúry za elektrinu, je nesvietiť zbytočne cez deň, pokiaľ do miestnosti prúdi denné svetlo. Zároveň, pokiaľ je to možné, je vhodné pustiť čo najviac slnka do miestnosti (najmä v zimných mesiacoch), pretože zabezpečí nielen dostatok svetla, ale podieľa sa aj na vykúrení miestnosti. V lete je zasa vhodné okná dostatočne zatieniť a zabrániť tak prehrievaniu miestnosti, vďaka čomu možno klimatizáciu využívať v menšej miere.
Svoj význam preto majú žalúzie či iná tieniaca technika. Na trhu je množstvo riešení, tak interiérových, ako aj exteriérových. „Najefektívnejším riešením na zimu je vonkajšia hliníková/plastová roleta. Po zrolovaní lamely do seba zapadnú a vytvorí sa súvislá vrstva – takmer nepriepustná, niečo ako garážová brána, ktorá chráni okno pred chladom, medzi roletou a oknom sa vytvorí vzduchová medzera, ktorá je dodatočným izolantom,“ vysvetľuje Andrej Lehota zo spoločnosti Profirol. V zime odporúča používať roletu tak, že cez deň, keď svieti slnko, sa roleta vytiahne. Po západe slnka je vhodné roletu spustiť a zatiahnuť, aby sa okno neochladzovalo a aby bolo možné vytvoriť pred ním dostatočnú izoláciu. „Na termokamerách je dobre viditeľné, že iná je teplota okna pri zatiahnutej a pri vytiahnutej rolete. Vonkajšie žalúzie majú v zime tiež efekt, no je o polovicu nižší ako pri vonkajšej rolete.“
Aj v lete majú vonkajšie rolety a žalúzie svoj význam. Ako uvádza Lehota, prax ukazuje, že po ich nainštalovaní sa môže teplota v interiéri znížiť až o 4 °C bez dodatočnej klimatizácie. Tento údaj si overili vo vlastných priestoroch – ak majú vo firme vytiahnuté vonkajšie žalúzie, teplota vnútri je cca 28 °C, keď sú stiahnuté, tak 24 °C. „Musím podotknúť, že máme v priestore pomerne vysoké okná, cez ktoré sa daný priestor v lete prehrieva. V zime zasa vyťahujeme žalúzie pravidelne kvôli lepšej svetelnej pohode a príjmu tepla zo slnka cez presklenia.“ Ak sa podnikatelia obávajú príliš veľkého zatienenia po zatiahnutí vonkajších roliet a žalúzií, využiť môžu aj vonkajšiu látkovú roletu - screenovú roletu, ktorá síce zadrží teplo zvonku, no prepúšťa svetlo do miestnosti. Čo sa týka tepelnoizolačných vlastností, nejde však o výrazný rozdiel oproti hliníkovej. Ako uvádza A. Lehota, hliníková roleta sa na slnku nahreje viac ako látková, čiže jediná situácia, kedy je toto možné pocítiť je, že sa v lete otvorí okno a teplo by z tejto nahriatej rolety sálalo viac. Cez zatvorené okno je však daný údaj zanedbateľný.
Pri výbere riešenia treba zohľadniť, aký efekt má pre konkrétnu firmu v zime a aký v lete (pravdepodobne podnikateľ nebude meniť žalúzie a rolety každú sezónu), dôležitá je aj orientácia miestnosti - okná na sever v lete nemusia byť veľkým problémom, opačný prípad je orientácia na juh či západ. No treba, pochopiteľne, počítať aj s istými nákladmi. Pri inštalácii takýchto vonkajších roliet a žalúzií ide o stovky až tisícky eur (napríklad vonkajšia žalúzia pri rozmere 2x2 metre môže stáť 600 eur, screenová látková vonkajšia roleta 800 eur). Andrej Lehota však vysvetľuje, že vonkajšie tienenie je výrazne lacnejšie ako klimatizácia. Pre rovnaký priestor môže klimatizácia stáť 12 000 eur, no vonkajšie žalúzie 6 000 eur. Navyše, klimatizácia zvyšuje riziko prechladnutia a na nákladoch sa odrazí aj spotreba energií. „Podotýkam, že dodatočná montáž vonkajšieho tienenia je možná u 95 % stavieb. Pri novostavbách býva často automaticky súčasťou projektu a zakomponovaná do fasády.“
Čo sa týka porovnania interiérového a exteriérového tienenia, vonkajšie má v lete podľa odborníka účinnosť 88 – 98 %, zatiaľ čo vnútorné maximálne 50 %. Dôvodom je skleníkový efekt, ktorý vzniká automaticky hneď ako prejde slnečné teplo cez okno do vnútra. Nevie sa dostať naspäť von, a tak zostáva uväznené medzi oknom a tienením. Podľa odborníka má preto väčší zmysel uvažovať nad tým vonkajším tienením.
Pri výbere riešenia podľa Lehotu často zaváži aj dizajn tieniacej techniky. „Hotely často požadujú, aby riešenie bolo nielen funkčné, ale aj estetické. Reštaurácie si u nás objednávajú prevažne pergoly na terasy, aby ju zatienili v lete, no robili sme aj uzatvorenie pergol posuvnými sklami a ohrievačmi, vďaka čomu sa zvýšila kapacita sedení na terase až do zimy.“
Riešiť výmenu alebo inštaláciu tieniacej techniky len pre aktuálnu energetickú krízu však nemusí mať z hľadiska návratnosti veľký význam. Uvažovať nad tým môžu firmy skôr ako nad investíciou, ktorá bude mať zmysel z dlhodobého hľadiska alebo pri rekonštrukcii priestorov. Ak podnikatelia hľadajú rýchle a menej nákladné riešenie, pre zimné obdobie môže postačovať znížiť kúrenie v miestnostiach o niekoľko stupňov (s ohľadom na platnú legislatívu), prípadne vypínať kúrenie počas víkendov a dní, kedy sa v priestoroch firmy nikto nevyskytuje.
Fotovoltika vo firme – má zmysel?
Záujem o fotovoltické panely v posledných rokoch rastie a dopyt ešte výraznejšie vzrástol po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Obavy z nedostatku plynu a drahých energií prinútili mnohých podnikateľov uvažovať nad energetickou nezávislosťou. „Fotovoltický systém umiestnený napríklad na streche budovy, pri správne zvolenej orientácii a sklone, je schopný pokryť 60 – 70 % spotreby domácnosti (rezidenčnej jednotky). Pri priemyselných (komerčných) budovách sa však všetko odvíja od špecifikácie využívania budovy,“ uvádza Michal Hriň, CEO spoločnosti LH Energy Group. Fotovoltika je podľa neho najvhodnejším riešením pre spoločnosti s denným pracovným/výrobným režimom, ktoré si systémom dokážu pokryť časť dennej spotreby elektrickej energie a priamo ju míňať. „Firma si musí dobre zvážiť, či sa jej inštalácia fotovoltiky oplatí. Ak ide o prevádzku, ktorá funguje cez deň, ide o nejakú kanceláriu alebo administratívnu budovu, ktorá nemá veľké okamžité spotreby, ale skôr zariadenia s nižším odberom, je to dobre uplatniteľné,“ vysvetľuje R. Tvarog. Prípadné prebytky energie (vyrobenej napr. cez víkend, keď sa nepracuje), môže uschovať v batériách (náklady navyše) alebo posielať do siete, vďaka čomu by mali byť podnikateľove faktúry za elektrinu nižšie.
Náklady na inštaláciu fotovoltických panelov sa pohybujú orientačne 1 000 až 1 500 eur/kWp, konečná suma sa však odvíja od druhu použitých komponentov (napr. meniče) a špecifikácie klienta. Podľa odborníka treba pri zvažovaní inštalácie fotovoltiky poznať ročnú spotrebu a vedieť, koľko chce firma ušetriť – teda akú návratnosť očakáva.
Rekuperácia namiesto vetrania
Za jeden zo spôsobov, ako predchádzať tepelným stratám, sa považuje rekuperácia. Ide o riadené vetranie s rekuperáciou tepla. „To znamená, že do budovy je privádzaný čerstvý vzduch a odvádzaný je ten použitý. Vzduch, ktorý je odvádzaný, odovzdáva vo výmenníku tepla svoju energiu (teplo) čerstvému. Pri obyčajnom otvorení okien by energia odišla bez ďalšieho využitia von oknom. Čerstvý vzduch vie vďaka rekuperácii získať až 90 % energie,“ vysvetľuje Ľuboš Kolesár, zakladateľ spoločnosti Zelená stavba. Ďalej uvádza, že vetranie je dôležité pre životnosť a kvalitu vnútorného prostredia každej stavby. Zatiaľ čo v minulosti bolo vetranie zabezpečené aj netesnosťami v budove, dnes sú stavby zateplené, utesnené, a preto ich treba poriadne vetrať. „V novostavbe je dobré počítať s rekuperáciou už pri návrhu, aby bol napríklad v strope ponechaný dostatočný priestor na vedenie rozvodov vzduchu. Už postavené budovy nepočítali s vedením rozvodov, preto je potrebné nájsť riešenie, kadiaľ budú vedené,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že existujú aj decentrálne rekuperácie, ktoré nepotrebujú rozvody, avšak majú menšiu účinnosť. Napriek tomu ide o dobré riešenie pre už postavené budovy.
Rekuperácie sú využívané tak v domácnostiach, ako aj vo firmách v rôznych odvetviach. Kolesár objasňuje, že najčastejšie ich montujú do kancelárskych priestorov alebo do ambulancií lekárov. „Okrem šetrenia energií zabezpečujú prísun kyslíka, odvetranie škodlivín, a tým sú aj zamestnanci produktívnejší a menej unavení.“ Pri rekuperácii je dôležité, aby boli okná zavreté, o čom by mali podnikatelia informovať a poučiť svojich zamestnancov. Vetrá totiž rekuperácia. Typ sa najčastejšie vyberá podľa objemu vzduchu, ktorý dokáže za hodinu prevetrať, teda podľa veľkosti budovy, prípadne aj počtu ľudí v miestnostiach. „V prípade výrobnej haly je dôležité vedieť, či je budova dostatočne utesnená. Ak má takáto budova neustále otvorené brány, napríklad pre vjazd kamiónov, nemusí byť rekuperácia účinná a vhodná,“ dodáva Kolesár.
Čo sa týka nákladovosti, pri rekuperácii ide o dve časti – prvou sú rozvody vzduchu, ktorých cena závisí od veľkosti budovy. Druhou je rekuperačná jednotka, kde sa ceny líšia od objemu vzduchu, ktorý dokáže prevetrať. Bližšie informácie o finančnej náročnosti približuje Rastislav Tvarog. Podľa neho môžu kvalitnejšie zariadenia pre rodinné domy či malé kancelárie vychádzať od 1 500 eur bez DPH a viac. Vo výrobných halách to môže byť aj vysoko cez 10 000 eur, závisí od rozvodov, kde treba jednotky umiestniť, koľko ich bude a aká veľká bude rekuperačná jednotka. Treba však podľa odborníka myslieť aj na charakter a veľkosť budovy, do ktorej by mala byť rekuperácia inštalovaná. „Vo výrobných halách býva veľký objem vzduchu a čím väčší objem vzduchu, tým menšia potreba vetrenia, lebo sa menej znehodnotí. Navyše, ak ide o výrobu, ktorá produkuje škodliviny, je potrebné odsávanie, ktoré zabráni, aby zamestnanci boli v zdravotne závadnom prostredí.“
Návratnosť rekuperácie spočíva podľa Ľuboša Kolesára v tom, že netreba dokurovať studený vzduch, ktorý príde otvorením okien. Ohreje sa odpadovým vzduchom, čím sa šetria desiatky percent energie. „Pravidelným prevetrávaním sa predĺži životnosť budovy, minimalizuje sa riziko vzniku plesní a zlepšuje sa vnútorné prostredie.“
Voda je vzácnejšia a drahšia – pomôcť môže vodozádržný systém
Kríza sa netýka iba zdražovania energií. Vyššiu cenovku dostáva aj voda a najmä častejšie suchá v lete sa podieľajú na tom, že bude, pravdepodobne, čoraz vzácnejšia. Preto môžu podnikatelia uvažovať aj nad zadržiavaním tej dažďovej (záleží, samozrejme, od možností budovy, v ktorej podnikateľ sídli, a tiež od jeho potrieb). Či už ide o klasický sud, do ktorého steká voda, no existujú aj sofistikovanejšie riešenia. Napríklad spoločnosť Waterio ponúka také, ktoré nie je vidieť – sú zakopané pod zemou. Ide o betónové, železné či plastové nádrže na vodu. „Nádrž do zeme je možné pri správnom projekte osadiť pre rodinné domy, bytové domy či kancelárske objekty, napríklad na polievanie záhrady, zelenej strechy či splachovanie WC. V priemysle je dažďová voda po úprave vhodná aj na využitie vo výrobe (chladenie procesov počas obrábania kovov, alebo chladenie foriem a strojov),“ vysvetľuje Pavol Tkáč, zakladateľ firmy Waterio. Zatiaľ čo domácnosti môžu zachytávaním dažďovej vody ušetriť 40 – 50 % na účtoch za vodu, vo firmách je percentuálny podiel šetrenia závislý od typu využitia vody, ako aj od veľkosti prevádzky.
Pri inštalácii vodozádržného systému je potrebné samotný objekt na proces pripraviť. „Klient musí vedieť, akú veľkú zbernú plochu bude mať na to, aby sme mu vedeli odporučiť veľkosť nádrže. Taktiež je potrebné vyšpecifikovať použitie a doplniť napríklad biofilter do celého systému. Dôležité je dbať aj na typ podložia a spodnú vodu. V istých prípadoch je vhodné plastové nádrže obetónovať, aby sa predišlo komplikáciám v budúcnosti,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že je podstatné ujasniť si, na čo bude dažďová voda využívaná a na základe toho sú odporúčané nutné prvky systému na zachytávanie, ako aj následnú distribúciu dažďovej vody.
Inteligentné/smart zariadenia pomáhajú šetriť energie a zvyšujú komfort
Keďže ľudia často bývajú zábudliví, no tiež pohodlní, môže byť užitočné uvažovať nad možnosťami inteligentných zariadení. Napríklad do tradičnej elektroinštalácie je možné vložiť inteligentné moduly, ktoré vedia zapínať/vypínať svietidlá a zásuvky, ovládať žalúzie či zautomatizovať daný proces podľa predstáv používateľa (napríklad scény osvetlenia – pri príchode zamestnanca do kancelárie sa osvetlí len cesta k miestnosti a samotná miestnosť, nie celá chodba, budova). Ako vysvetľuje Radovan Dujčák, konateľ spoločnosti RDcomp-SK, ktorá je zameraná na inteligentnú/smart inštaláciu a automatizáciu systémov elektroinštalácií, takéto zariadenia možno ovládať cez mobilný telefón, tablet, notebook či cez fyzické tlačidlá, senzory pohybu a podobne, čo je pre používateľov komfortné.
Práve senzory pohybu bývajú často využívané pri svietení. Pomáhajú šetriť energie v prípadoch, kedy niekto zabudne v miestnosti zhasnúť (svetlo sa vypne automaticky po pár sekundách / minútach, keď detektor neeviduje pohyb), no tiež ide o pohodlný spôsob zasvietenia (netreba hľadať fyzický vypínač). Taktiež napríklad umožňujú spustiť osvetlenie podľa nastaveného režimu a zásuvkové okruhy na ohrev teplej vody v sociálnych zariadeniach.
Smart inštalácia taktiež umožňuje regulovať kúrenie vďaka súhre prvkov – termostat, žalúzie, magnetický kontakt na oknách a meteostanica. „Vďaka magnetickému kontaktu sa pri otvorenom okne automaticky vypne kúrenie (vhodné najmä pre hotely, domy, administratívne budovy). Alebo meteostanica dá systému informáciu, že nad objektom svieti slnko. Ak je cieľom kúriť, žalúzie sa naklonia tak, aby čo najviac slnečných lúčov prenikalo do miestnosti a pomáhali ju vykurovať,“ vysvetľuje R. Dujčák. Smart zariadenia vedia reagovať taktiež na fotovoltické panely – ak sa vyrába elektrina, zapne sa automaticky výhrevné teleso.
Pri inteligentných systémoch sa podľa neho nedá hovoriť o konkrétnej cene a nákladoch, každý projekt je iný a jedinečný, nie sú zakaždým využívané rovnaké komponenty. „Pri rozsiahlejšej rekonštrukcii tradičnej elektroinštalácie na inteligentnú je to časovo a finančne náročnejšie ako keď je v projekte požadovaná iba zmena v niektorých krokoch. Dnes máme aj smart komponenty, ktoré si nevyžadujú zásah do budovy a ide o plnohodnotnú smart inštaláciu. Nakoľko sa ale v dnešnej dobe hovorí o inteligentných systémoch takmer ako o bežnej inštalácii, cena nemusí byť vždy odstrašujúca,“ uzatvára Dujčák.
