Nové pravidlá pre novostavby aj rekonštrukcie starších budov - ako sa zmení spôsob vykurovania, odkedy nebude možné používať plynové kotly a čo budú musieť spĺňať parkoviská?
Stavebný sektor a budovy v Európskej únii čakajú výzvy v súvislosti s klimatickými ambíciami EÚ. Členské štáty sa musia pripraviť na transformáciu svojho stavebného sektora a zaviesť opatrenia na zlepšenie energetického výkonu budov. Okrem výziev v oblasti financií a infraštruktúry, sa pred nami otvárajú aj otázky týkajúce sa spoločenských dôsledkov a regulačnej záťaže, ktoré môžu mať kľúčový vplyv na budúcnosť budov v Európe.
Budovy v EÚ sú staré, energeticky náročné a ich obnova je veľmi pomalá
85 % budov v EÚ bolo postavených pred rokom 2000, približne 36 % je starších ako 50 rokov a 75 % z nich má nízku energetickú hospodárnosť. Európske budovy sú zodpovedné za približne 40 % spotreby energie v Únii a viac ako polovicu spotreby plynu v EÚ (najmä prostredníctvom vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody). V súčasnosti sú budovy zodpovedné za 36 % priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov. Tempo energetickej obnovy budov je ale približne na úrovni 1 % ročne.
Tieto dáta naznačujú, že bez zásadnej zmeny v sektore budov EÚ nedosiahne svoju klimatickú ambíciu stať sa uhlíkovo neutrálnym kontinentom do roku 2050, čo je hlavný cieľ Zelenej dohody (Green deal). Hnacím motorom Zelenej dohody sa stal environmentálny balíček „Fit for 55“, ktorý tvorí 13 nariadení a smerníc s konkrétnymi opatreniami na naplnenie záväzkov Green dealu. Jednou z nich je aj smernica o energetickej hospodárnosti budov, ktorú Komisia predstavila koncom roka 2021 a Európsky parlament ju definitívne schválil v marci 2024. Čo čaká segment stavebníctva, na čo sa pripraviť pri plánovaných rekonštrukciách a ako sa zmení spôsob vykurovania?
Prvotný návrh smernice o energetickej hospodárnosti budov
Smernica o energetickej hospodárnosti budov nie je žiadna novinka a v EÚ je v platnosti od roku 2010. Táto smernica stanovila napríklad systém energetických certifikátov a kategórií od A po G (pre lepšiu predstavu, ide o podobný spôsob, ako sa energetickými štítkami označujú elektrospotrebiče). Smernica ale neurčovala konkrétnejšie, akú hospodárnosť a kedy majú budovy dosiahnuť. Inými slovami, ako rýchlo treba znižovať energetickú náročnosť budov.
Európska komisia sa domnievala, že tempo znižovania energetickej náročnosti budov je príliš pomalé a nebude stačiť na dosiahnutie klimatických cieľov. Práve preto sa rozhodla prepracovať smernicu tak, aby pre jednotlivé členské štáty zavádzala záväzné ciele, akú energetickú hospodárnosť majú dosahovať budovy (podľa typu) v jednotlivých rokoch, čím sa nepriamo určuje rýchlosť renovácií. V roku 2021 Komisia navrhovala napríklad, aby všetky nové budovy vlastnené alebo využívané verejnou správou boli povinne bezemisné od roku 2027 a ostatné nové budovy (t. j. obytné, priemyselné) boli bez emisií od roku 2030.
Návrh zavádzal konkrétne energetické triedy, ktoré museli jednotlivé typy budov spĺňať do konkrétneho roku. Napríklad: „Obytné budovy musia mať energetický certifikát aspoň F od roku 2030 a aspoň E od roku 2033.“ Výnimky dostalo niekoľko budov ako napríklad kostoly, družstvá či rekreačné chaty.
Okrem týchto opatrení Komisia navrhla aj niekoľko technologických požiadaviek, ktoré priamo nesúviseli s emisiami z budov. Ide o nasledovné:
- Ak má budova aspoň päť parkovacích miest, pri renovácii sa musí zabezpečiť aspoň jedna nabíjacia stanica pre elektromobily/plug-in hybridy, predpríprava na nabíjanie pre každé parkovacie miesto a minimálne v rovnakom počte ako je parkovacích miest pre autá aj parkovacie miesta pre bicykle (napríklad, ak je v podzemnej garáži 50 parkovacích miest pre automobily, musí byť vytvorených aspoň 50 státí pre bicykle).
- Ak sa renovuje obytná budova s aspoň tromi parkovacími miestami, musí sa zabezpečiť predpríprava na nabíjanie pre každé parkovacie miesto a aspoň dve bicyklové parkovacie miesta pre každý byt.
Európsky parlament dostal návrh Komisie na prerokovanie v marci 2023 a europoslanci pravidlá sprísnili:
- Skrátili takmer všetky lehoty v priemere o jeden až tri roky a sprísnili úrovne certifikátov, ktoré budovy musia dosiahnuť. V skratke, budovy budú musieť byť ešte ekologickejšie a za ešte kratší čas.
- Bol zavedený nový energetický certifikát A+ pre budovy, ktoré vyrábajú dostatočné množstvo energie z obnoviteľných zdrojov priamo na mieste a zároveň majú negatívne emisie.
- Pridali nové požiadavky, ktoré sa týkajú inštalácie solárnych a fotovoltických panelov. Členské štáty majú zabezpečiť, aby tie budovy, kde je to technicky a ekonomicky možné, mali povinnosť inštalovať zariadenia na výrobu energie zo slnečného žiarenia.
Aké je však finálne znenie dohody, ktoré vzišlo z trialógov medzi Europarlamentom (tvoria ho europoslanci volení občanmi EÚ), Komisiou (ktorá pozostáva z eurokomisárov za každú krajinu) a Radou (ktorú tvoria ministri/veľvyslanci jednotlivých štátov)?
Finálne znenie smernice je miernejšie
Dohoda z trialógov nenechala v pôvodnom návrhu Komisie „kameň na kameni“. Zostal len celkový cieľ transformovať všetky obytné budovy na budovy s nulovými emisiami do roku 2050. Kompromisná dohoda úplne prepracovala základný element návrhu - že by určité typy budov museli dosahovať konkrétne energetické triedy do istého roku. Finálne znenie nestanovuje túto povinnosť. Namiesto toho sa v dohode z trialógov uvádza, že:
- nové budovy vo verejnom sektore alebo v jeho vlastníctve budú povinné mať nulové emisie od roku 2028,
- všetky nové budovy budú musieť mať od roku 2030 nulové emisie.
Okrem toho sa inštitúcie dohodli, že členské štáty musia do roku 2030 zabezpečiť zníženie priemernej spotreby primárnej energie v obytných budovách aspoň o 16 % a do roku 2035 v rozmedzí 20 % až 22 %. V snahe zabezpečiť dostatočnú flexibilitu a zohľadniť vnútroštátne podmienky bude mať každý členský štát možnosť prijať vlastnú národnú stratégiu znižovania priemernej spotreby primárnej energie. Členské štáty si môžu vybrať budovy, na ktoré sa zamerajú, a opatrenia, ktoré prijmú, pod podmienkou, že 55 % zníženia spotreby energie sa dosiahne obnovou budov s najhoršími parametrami.
Do dohody z trialógov sa dostal návrh Europarlamentu zaviesť energetickú triedu A+ pre budovy, ktoré budú mať maximálnu hraničnú hodnotou spotreby energie nižšiu ako je hraničná hodnota budov s nulovými emisiami, a ktoré budú na mieste vyrábať viac energie z obnoviteľných zdrojov ako potrebujú.
Pokiaľ ide o minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, v dohode sa predpokladá, že členské štáty do roku 2030 obnovia 16 % a do roku 2033 až 26 % nebytových budov (hotely, motely, priemyselné budovy a sklady, nemocnice atď.) s najhoršími parametrami.
Zásadným bodom na ktorom sa predstavitelia dohodli v trialógoch je, že členské štáty budú musieť do roku 2030 zaviesť solárnu energiu vo všetkých nových obytných budovách a postupne aj vo verejných a existujúcich nebytových budovách, ktorých obnova si vyžaduje povolenie.
Dohoda definitívne pochová kotly na fosílne palivá, ktoré sa využívajú na vykurovanie či chladenie budov. Dotácie na tieto kotly by sa mali ukončiť do konca roka 2025, s výnimkou finančných stimulov pre hybridné vykurovacie systémy s významným podielom energie z obnoviteľných zdrojov (napr. kotly v kombinácii so solárnou energiou alebo s tepelným čerpadlom). Okrem ukončenia dotácií je v návrhu naplánované aj úplne ukončenie využívania kotlov na fosílne palivá do roku 2040.
Dohoda z trialógov mierne zjemnila rôzne technologické požiadavky, ktoré priamo nesúvisia s emisiami z budov. Pokiaľ ide o nové nebytové budovy s viac ako piatimi parkovacími miestami pre autá a nebytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, s viac než piatimi parkovacími miestami pre autá, členské štáty musia zabezpečiť:
- inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu na každých päť parkovacích miest pre autá (toto ostalo nezmenené oproti pôvodnému návrhu Komisie),
- inštaláciu predprípravy na nabíjačky pre aspoň 50 % parkovacích miest s cieľom umožniť neskôr inštaláciu nabíjacích bodov pre elektromobily, elektrobicykle a iné typy vozidiel (Komisia pôvodne navrhovala predprípravu ku každému miestu);
- poskytnutie parkovacieho miesta pre bicykle predstavujúce aspoň 15 % priemernej alebo 10 % celkovej užívateľskej kapacity nebytových budov, pričom sa zohľadňuje priestor potrebný aj pre bicykle s väčšími rozmermi ako štandardné bicykle (Komisia chcela, aby bol v budove totožný počet parkovacích miest pre bicykle a autá).
Dohoda z trialógov rozširuje zoznam výnimiek, a tak okrem kostolov, fariem či rekreačných víkendových chát sa táto smernica nebude vzťahovať ani na budovy vo vlastníctve ozbrojených síl alebo ústrednej štátnej správy, ktoré slúžia na obranné účely.
To, čo z pôvodného návrhu ostalo vo finálnej dohode, je podmienka, že každý členský štát musí zaviesť národný plán renovácie budov. Členské štáty majú tento plán aktualizovať každých 5 rokov a prvý majú zaslať Komisii do 31. decembra 2026. Keďže ide o smernicu a nie nariadenie, národné plány zostavované členskými štátmi budú kľúčové pre určenie rozsahu dôsledkov tejto smernice pre spoločnosť.
Finálne znenie dohody podporilo 370 europoslancov. 199 hlasovalo proti a 46 sa zdržalo. V tabuľke približujeme, ako hlasovali slovenskí poslanci Europarlamentu:
| Poslanci za | Poslanci proti |
|---|---|
| M. Hojsík (PS) | E. Jurzyca (SAS) |
| M. Wiezik (PS) | M. Uhrík (Republika) |
| L. Ďuriš Nicholsonová (Nezávislá, z kandidátky SAS) | M. Radačovský (Patriot) |
| V. Bilčík (Nezávislý, z kandidátky PS) | M. Beňová (SMER-SD) |
| R. Hajšel (Nezávislý, z kandidátky SMER-SD) | K. Roth Neveďalová (SMER-SD) |
| I. Štefanec (KDH) | |
| P. Pollák (Slovensko) | |
| M. Lexmann (KDH) | |
| J. Mihál (Nezávislý, z kandidátky PS) |
Dôsledky smernice pre slovenských podnikateľov a domácnosti
Kľúčom k vyhodnoteniu dôsledkov tejto smernice na podnikateľské prostredie a spoločnosť bude to, akým spôsobom ju uchopí Slovensko – bude to závisieť od nastavenia národných plánov renovácie budov. Bude dôležité, či sa napríklad začne s renováciou obytných, alebo neobytných budov, či budú prvé na rade verejné, alebo súkromné budovy alebo, či sa budeme najprv venovať energeticky najhorším budovám, alebo pôjdeme skôr cestou vylepšovania stavieb, ktoré síce nie sú energeticky neefektívne, ale ešte nespĺňajú normy tejto smernice. To všetko sú otázky na ktoré zatiaľ nepoznáme odpovede, avšak mohli by byť známe v najbližších mesiacoch.
Niekoľko dôsledkov smernice je však možné predpokladať už dnes. Je takmer isté, že krajiny s významným podielom vlastníkov domov z nízkopríjmových skupín budú mať náročnejšie zvyšovanie národnej miery renovácií, keďže prístup k financiám je pre túto časť populácie zložitejší. Finančné inštitúcie, teda banky, budú vlnou renovácií priamo zasiahnuté, keďže väčšina domácností bude pravdepodobne potrebovať úver na uskutočnenie potrebných zmien. To isté sa bude týkať aj podnikateľov, ktorí vlastnia budovy s nevyhovujúcimi energetickými podmienkami.
Na druhej strane, táto revízia vytvára značný (reguláciou vynútený) priestor pre rozvoj sektora stavebníctva, po ktorého službách takmer určite vzrastie dopyt (otázne je, či aktuálny stav sektora stavebníctva dokáže uspokojiť budúci dopyt). S určitosťou sa poteší aj sektor, ktorý sa venuje tepelným čerpadlám, ktoré postupne nahradia kotly na fosílne palivá. Podľa experta v oblasti energetickej certifikácie Rastislava Tvaroga je najväčším problémom to, že na Slovensku aktuálne nevieme, aké energetické štandardy budovy majú, pretože veľká časť nebola zatiaľ certifikovaná. A to aj napriek tomu, že to vyžaduje zákon pri predaji nehnuteľnosti.
Výsledok teda je, že aktuálne nedokážeme určiť ako veľmi vypuklý je tento problém v SR. A to aspoň, kým nebude existovať zoznam všetkých nehnuteľností vlastnených štátom, resp. verejným sektorom, a zároveň, kým nezistíme certifikáciu všetkých verejných a súkromných budov na Slovensku. Dá sa však predpokladať, že priemerný certifikát nebude najvyšší, o čom svedčí to, že Slovensko sa pred trialógmi v Rade postavilo proti tejto smernici a pri hlasovaní o dohode z trialógov sa zdržalo. Môže ísť o jednu z indícií, že stav našich stavieb nie je najlepší.
Čo ale možno s určitosťou očakávať je, že nová legislatíva so sebou prinesie množstvo byrokracie a jej pridaná hodnota a ekonomická efektívnosť je otázna. Návrh dostatočne neodôvodňuje, prečo sa musia so striktnými termínmi renovovať rôzne typy budov v EÚ a či by nebolo vhodné zvoliť inú cestu znižovania emisií, ktorá by mohla byť lacnejšia a zároveň by predstavovala menšie dopady na spoločnosť.
