Požiar fotovoltiky na firme alebo dome: ako mu predísť?

Ako požiarnu ochranu fotovoltických panelov rieši legislatíva, na čo treba dbať pri inštalácii a ako postupovať v prípade vzniku požiaru? Tipy a rady odborníkov z praxe.

O inštaláciu fotovoltických a solárnych panelov rastie záujem zo strany domácností, samospráv aj firiem. Keďže ide o elektrické zariadenia, vzniká riziko vznietenia a požiaru a treba to mať na pamäti už pri samotnej inštalácii. Ako protipožiarnu bezpečnosť fotovoltiky (FVE) rieši legislatíva, na aké opatrenia myslieť a čo robiť pri vzniku požiaru, pre Podnikajte.sk priblížili odborníci z praxe.

S nárastom inštalácií fotovoltiky rastú aj prípady požiarov

Nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ je o výrobu elektrickej energie zo slnečného žiarenia veľký záujem. S nárastom záujmu o fotovoltické inštalácie však narástol aj počet prípadov požiarov týchto zariadení. Ako informuje Františiek Gilian, generálny sekretár Asociácie pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR), odvolávajúc sa na informácie z portálu energieportal.sk, kde napr. v priebehu prvého polroka 2023 v ČR zaznamenali 45 prípadov požiaru fotovoltických inštalácií. V predchádzajúcich rokoch pritom nastalo asi 15 takýchto udalostí ročne, čiže nárast je značný. „Dôvodom tohto nárastu je jednoznačne neodborná inštalácia fotovoltiky a použitie nevhodných komponentov, čo potvrdzujú aj naši partneri zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI),“ vysvetľuje Gilian.

Čo sa týka požiarov FVE evidovaných na Slovensku, Juraj Klátik, vedúci oddelenia operatívneho riadenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru SR pre Podnikajte.sk uvádza, že síce takéto prípady evidované boli, no v ich databáze sa nenachádzajú fotovoltické systémy inštalované v malých subjektoch (napr. domy). Preto nevedia poskytnúť presné štatistické údaje. „V minulosti sme si spracovali, ale len orientačnú, štatistiku požiarovosti súvisiacu s fotovoltikou pre vlastné potreby za roky 2021 - 2022, čiastočne rok 2023. V roku 2021 bolo evidovaných 8 prípadov, v roku 2022 6 prípadov a v roku 2023 bolo 23 prípadov požiarov súvisiacich s fotovoltikou (prípady za rok 2023 boli sčítané do septembra),“ dodáva.

Oficiálnu štatistiku hasičský zbor ale vedie v prípade „solárnych fotovoltických napájacích systémov“ v rámci požiarov v budovách energetiky a vodného hospodárstva. Evidujú ich nasledovne:

Protipožiarna bezpečnosť fotovoltických panelov v legislatíve chýba

Napriek tomu, že téma obnoviteľných zdrojov energií je na vzostupe, F. Gilian konštatuje, že v tejto oblasti v súčasnosti neexistuje žiadna národná legislatíva, ktorá by regulovala, napríklad požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii fotovoltických zariadení (FVE) umiestnených na stavbách.

„Naša asociácia už v roku 2014 mala snahu o odbornú diskusiu so zodpovednými orgánmi v oblasti stanovenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti fotovoltických inštalácií, pretože táto problematika nie je otázkou len súčasného vzostupu počtu FVE, ale táto problematika je tu už mnoho rokov,“ spomína generálny sekretár APPO SR a dodáva, že odborníci z asociácie v roku 2015, v snahe technicky vyriešiť aspoň niektoré požiarnobezpečnostné aspekty fotovoltických inštalácií na stavbách, vypracovali revíziu pôvodnej normy STN 34 3085 s názvom Pravidlá na zaobchádzanie s elektrickým zariadením pri požiaroch alebo zátopách, ktorá bola vydaná 1. januára 2016. „V tejto norme sú okrem iného stanovené aj technické požiadavky na spôsob vypínania dodávky elektrickej energie dodávanej z FVE v prípade požiaru stavby, v záujme ochrany zasahujúcich hasičov pred úrazom elektrickým prúdom. Je totiž zrejmé, že fotovoltické panely sú pod napätím, keď na ne svieti slnko a nie je možné ich jednoducho vypnúť,“ dodáva Gilian.

Nakoľko túto oblasť nereguluje žiadna národná legislatíva, APPO SR v rámci medzinárodnej spolupráce so slovinskými odborníkmi, ktorí majú bohaté skúsenosti v protipožiarnej bezpečnosti stavieb s FVE, v roku 2021 spracovala a vydala pre oblasť protipožiarnej bezpečnosti FVE rozsiahly technický dokument ATN® 011. Stalo sa tak na základe súhlasu Slovinského združenia požiarnej ochrany (SZPV) s použitím obsahu Smernice SZPV 512 – Smernice o požiarnej bezpečnosti fotovoltických elektrární. „Mimochodom, toto slovinské združenie vytvára bezpečnostné smernice, ktoré sa používajú a sú rešpektované aj príslušnými slovinskými štátnymi orgánmi,“ podotýka Gilian a ďalej uvádza, že ATN® 011 je bezplatne prístupná na stiahnutie na webovom sídle appo.sk. „Použitie tejto normy odporúčajú aj poisťovacie spoločnosti v rámci zmluvných poisťovacích podmienok pri stanovení rizika požiaru stavby s FVE.“

Vladimír Mózer z katedry konstrukcí pozemních staveb fakulty stavební ČVUT v Prahe, ktorý sa venuje problematike požiarneho inžinierstva a požiarnej bezpečnosti stavieb, pre Podnikajte.sk uvádza, že fotovoltické zariadenia nie sú výhradne kompetenciou projektantov požiarnej bezpečnosti stavieb (špecialistov požiarnej ochrany). „Veľká časť požiarnej bezpečnosti je aj v rukách projektantov a realizačných firiem, ktoré sa dodávkou fotovoltických systémov zaoberajú. Požiarna bezpečnosť stavieb, v rozsahu, v akom ju realizuje projektant požiarnej bezpečnosti stavieb, predstavuje jednu z vrstiev funkčného a bezpečného systému. Zjednodušene by sa dalo hovoriť o akejsi „záchrannej sieti“ pre prípad, že dôjde k zlyhaniu niektorého z komponentov fotovoltického systému a jeho zahoreniu,“ vysvetľuje a dodáva, že jednotlivé prvky požiarnobezpečnostného riešenia stavby by potom mali zaistiť, aby sa toto zahorenie nešírilo ďalej po povrchu a vnútrom konštrukcií a aby bol umožnený rýchly, efektívny a bezpečný zásah hasičov.

Požiadavky inštalácie z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti FVE

Dôvodov pre vznik požiaru súvisiaci s fotovoltickou inštaláciou je podľa Mózera niekoľko. Podľa štatistík z Nemecka sa v prevažnej väčšine (viac ako 80 %) viažu na nedostatky spojené s chybnou inštaláciou a kvalitou komponentov. „Tu je naozaj potrebné verejnosť dôsledne informovať tom, že kvalita komponentov a realizácie fotovoltického systému je extrémne dôležitá. Keď už k požiaru dôjde, veľmi záleží na mieste vzniku, celkovom usporiadaní fotovoltickej inštalácie a konštrukčnom riešení stavby,“ upozorňuje odborník. Samotný systém podľa neho totiž nemusí byť z hľadiska šírenia požiaru až taký významný ako konštrukcia strešného a obvodového plášťa. „Kombinácia horľavých materiálov, s ktorou sa často stretávame najmä u plochých striech, spoločne s požiarne neutesnenými prestupmi káblov a ďalších inštalácií je z hľadiska šírenia sa požiaru veľmi nebezpečná. Často sme však svedkami toho, že fotovoltické systémy sú inštalované práve na takéto konštrukcie, bez akýchkoľvek dodatočných opatrení, čo vytvára veľmi nepriaznivé podmienky, ako z pohľadu možnosti vzniku, tak šírenia požiaru.“

V technickom dokumente ATN® 011 sa uvádza, že poškodenie káblov, spojov či iných komponentov elektrickej inštalácie FVE môže zapríčiniť vznietenie. „Poškodené časti pod napätím sú nebezpečné pre pracovníkov údržby a hasičov. Správna inštalácia elektrických zariadení môže znížiť možnosť poškodenia počas inštalácie a počas životnosti zariadenia. Ak káble prechádzajú cez hranice požiarneho úseku (požiarne steny, stropy atď.), prestupy inštalácií nesmú znížiť požiarnu odolnosť týchto požiarnych konštrukcií. Zvýšenú pozornosť treba venovať mechanickej ochrane jednosmerného FV vedenia cez prestupy v streche ako aj obvodovom plášti budovy.“

Okrem iného je pri inštalácii dôležité dodržiavať podmienky stanovené výrobcom. Ako sa uvádza v dokumente, v súvislosti nielen so správnou funkciou, ale aj s ochranou pred požiarmi, je potrebné dodržiavať najmä vzájomné vzdialenosti jednotlivých súčastí FVE určené ich výrobcom a prevádzkovú teplotu vo vnútornom priestore. „Ak sa vo vnútornom priestore pre udržiavanie prevádzkovej teploty použije klimatizačná jednotka umiestnená na strope, je vhodné, aby sa táto klimatizačná jednotka nenachádzala nad súčasťami elektrickej inštalácie (napr. rozvodné skrine, striedače). Pri inštalácii súčastí FVE je potrebné dodržať požiadavky STN 33 2312.“

Ďalej materiál opisuje podrobnejšie, na čo dbať pri inštalácii FVE – čo sa týka potiahnutia kabeláže, umiestnenia vypínača elektrického prúdu a podobne. Taktiež sa ale odporúča označiť budovu a upozorniť, že je FVE na nej nainštalovaná. Dôležité je to najmä pre osoby, ktoré budú konať v prípade požiaru. „Mali by poznať umiestnenie alebo trasy jednotlivých základných komponentov FVE: moduly, jednosmerné oddeľovacie spínače, striedače, jednosmerné vedenia, rozvodné skrine, ističe atď. Na viditeľných miestach sa umiestnia výrazné označenia. Veľkosť štítku alebo nálepky na vhodnom podklade musí byť taká, aby značka s červeným okrajom nebola menšia ako formát A6,“ odporúčajú odborníci v materiáli.

Ako predísť požiaru fotovoltickej elektrárne?

Spôsob, ako predísť požiaru FVE, má súvis aj s tým, o aký typ fotovoltickej elektrárne ide. Môžu totiž byť:

• voľne stojace na zemi,
• na streche požiarne oddelenej od zvyšku budovy, so strešnými striedačmi,
• na streche požiarne oddelenej od zvyšku budovy, so striedačmi na fasáde,
• na streche požiarne oddelenej od zvyšku budovy, so striedačmi na budove,
• BIFV moduly v streche alebo vo fasáde so striedačmi v budove alebo na fasáde,
• na streche bez požiarneho oddelenia od zvyšku budovy, so striedačmi na fasáde alebo v budove.

Aké sú špecifické požiadavky na predchádzanie požiaru FVE, je zhrnuté v tabuľke:

Odborníci v dokumente zdôrazňujú, že okrem odstupov fotovoltických modulov od okraja strechy musí byť zabezpečený prístup k modulom na údržbu a kontrolu v súlade s predpismi BOZP. A tiež uvádzajú, že FVE ani žiadne jej prvky nesmú brániť, znižovať alebo inak obmedzovať činnosť zariadení na prirodzený odvod tepla a splodín horenia (ZOTSH) v budove pri požiari. „Návrh FVE a jej komponentov je potrebné riešiť v spolupráci s projektantom ZOTSH a projektantom protipožiarnej bezpečnosti stavby (PBS), aby sa zabezpečili odstupy od jednotlivých komponentov týchto systémov. Systém ZOTSH by mal byť navrhnutý tak, aby pri vzniku požiaru v budove odvádzal splodiny horenia, ktoré neohrozujú FVE a jej komponenty.“

V. Mózer uvádza, že okrem využitia nehorľavých materiálov, požiarneho utesňovania prestupov inštalácií, odstupových vzdialeností a ďalších opatrení, je v oblasti prevencie vzniku požiaru nevyhnutná projektová dokumentácia fotovoltického systému vypracovaná oprávnenou osobu. Taktiež je to použitie kvalitných a certifikovaných komponentov s požadovanými parametrami a zodpovedne prevedená inštalácia. „To sa nevyhnutne premietne do nákladov takejto inštalácie. Nemenej dôležitá je potom aj údržba systému počas jeho prevádzky, to znamená aj pravidelné kontroly a revízie, nakoľko mnoho komponentov je priamo vystavených vonkajším vplyvom, ktoré môžu spôsobovať ich degradáciu. Ostatne, toto opäť platí pre akékoľvek technologické zariadenie. Myslím si, že aspekty kvality a údržby nie sú u nás až toľko propagované, a najmä pri inštaláciách na rodinných domoch sa im nedostáva dostatok pozornosti,“ dodáva odborník.

Ďalej upozorňuje na často prehliadaný aspekt – že je veľkým rizikom práve kombinácia obálky budovy s horľavými materiálmi a nekvalitnej fotovoltickej inštalácie, ktorá vedie k rozsiahlym požiarom a veľkým škodám. „Je teda dôležité sa poradiť s kvalifikovaným špecialistom požiarnej ochrany ako aj projektantom fotovoltických systémov, či je možná priama inštalácia, alebo budú potrebné dodatočné opatrenia, napr. vrstva nehorľavého materiálu na strešný plášť. V niektorých prípadoch nebude, z hľadiska požiarnej bezpečnosti a nevyhovujúcej skladby obálky budovy možné fotovoltickú inštaláciu realizovať.“

Napokon treba dodať, že je rozdiel medzi tým, či ide o inštaláciu na veľkej budove (firme) a rodinnom dome. Rozsah systému je určujúci pre požiadavky konštrukcie obálky budovy, rozmiestnenie panelov, prístup a zásahové uličky pre hasičov či odstupové vzdialenosti panelov. Avšak, v oboch prípadoch je kvalita a prevedenie systému či zohľadnenie konštrukčného riešenia stavby nevyhnutnosťou. Podľa Mózera je totiž nesprávne vnímať menší rozsah a výkon charakteristický pre rodinné domy ako indikátory „bezpečnejšieho“ systému. Nedodržanie zásad vedie k požiarom, ktoré môžu mať ničivé následky. Odvoláva sa pritom na niekoľko príkladov z praxe, napríklad minulý rok požiar strechy rodinného domu s tromi bytovými jednotkami v časti Smiřice – Rodov. Pri príjazde hasičov bola nielenže strecha v plameňoch, ale dokonca niekoľko panelov sa prepadlo dovnútra budovy. Hasiči taktiež pomocou termokamery zistili, že požiar sa šíri v sadrokartónových stenách v elektrických rozvodoch. Škoda bola vyčíslená na asi 10 miliónov korún (vyše 400-tisíc eur).

Hasenie nie je jednoduché, komplikuje ho prítomnosť elektrického napätia

Majitelia budovy/domu majú výrazne náročnejšie zasiahnuť a svojpomocne hasiť požiar oproti napríklad inému „bežnému“ požiaru. Hasenie fotovoltických panelov a inštalácií je totiž špecifické, nakoľko fotovoltické panely sú pod napätím a v prípade, že nie je fotovoltická inštalácia navrhnutá a realizovaná tak, aby sa pri požiari dala vypnúť podľa STN 34 3085, je prakticky neodpojiteľná. V. Mózer vysvetľuje, že toto v kombinácii s horšou prístupnosťou panelov (strecha/obvodový plášť) značne obmedzuje možnosti hasenia týchto požiarov netrénovanou osobou. „Pri nevhodnom použití hasiacej látky, napr. vody z hasiaceho prístroja alebo hydrantu, tiež hrozí zásah elektrickým prúdom. Preto si myslím, že majiteľ či užívateľ budovy má v prípade požiarov týchto systémov prakticky minimálne možnosti ich hasenia. Naopak, je potrebné čo najskôr volať hasičov a informovať ich o tom, že pravdepodobne ide o požiar fotovoltického systému a poskytnúť im všetky relevantné informácie, ktoré urýchlia a zefektívnia ich zásah.“ To znamená:

• informovať o type systému,
• umiestnení vypínacích prvkov,
• prípadné napojenie na batériové úložisko,
• o konštrukčnom riešení budovy atď.

Hasiči následne v spôsobe, prostriedkoch hasenia a taktiky zásahu postupujú podľa svojich interných metodických listov, ktoré majú spracované pre všetky druhy zásahov. „Hasičský a záchranný zbor má vo svojej výbave technické a hasiace zariadenia na všetky triedy požiarov,“ dodáva vedúci oddelenia operatívneho riadenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru.

Aj keď inštalácií fotovoltických zariadení pribúda rovnako ako pribúda ich požiarov, podľa Mózera nie je ich absolútny počet jediným dôležitým ukazovateľom. Za veľmi dôležité považuje znižovanie počtu požiarov na počet realizovaných inštalácií, čo sa dá považovať za indikátor kvality a bezpečnosti týchto systémov. „V tomto ohľade je potrebné realizovať hlbšiu analýzu, aby sme zistili, na ktorý sektor sa bude potrebné z pohľadu požiarnej bezpečnosti fotovoltických inštalácií zamerať najviac,“ dodáva.