Návrh novely zákona, ktorý má zabraňovať „praniu špinavých peňazí“ a financovaniu terorizmu, obsahuje zásadné zmeny a má skoro reformný charakter.
Novelou sa navrhujú zásadné zmeny a je možné ich označiť za malú reformu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“), je v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania. V ňom bolo proti nemu vznesené veľké množstvo pripomienok. Je to dané aj tým, že navrhované zmeny v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a súvisiacich zákonoch sú také zásadné, že tento návrh možno pokojne nazvať akousi malou reformou.
Zmeny by mohli byť účinné od 1. júna 2017.
Dôvodom zmien v súvislosti s ochranou pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti je implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Taktiež sú v nich zohľadnené aj odporúčania výboru Moneyval Rady Európy a Finančného akčného výboru skupiny G7. Zásadných zmien je hneď niekoľko, ale predovšetkým majú zámer zvýšiť kontrolu klienta, zaviesť povinnosť firiem vždy identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej podobe evidovať jeho aktuálne identifikačné údaje a zapisovať ich do registrov. Účinnosť všetkých zmien sa navrhuje od 1. júna 2017.
V tomto článku sa ďalej zameriame na to, aké konkrétne zmeny sa v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti chystajú. Ak sa chcete dozvedieť bližšie o tom, čo je zmyslom tohto zákona a ktorým podnikateľom ukladá povinnosti, prečítajte si článok Ochrana proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.
Aké zmeny priniesla novela od 1.11.2020 v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti nájdete v článku Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon) - povinnosti v roku 2021.
Rozšírenie okruhu povinných osôb
Advokát alebo notár, ako jedna z povinných osôb podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, je povinnou osobou, ak poskytne klientovi právne služby. V súčasnosti platí, že advokát a notár je povinnou osobu napríklad vtedy, ak tieto právne služby spočívajú v kúpe a predaji nehnuteľností alebo obchodnej spoločnosti, správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov, v založení účtu v banke alebo účtu cenných papierov, v založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti a podobne. Navrhuje sa, aby advokát alebo notár bol povinnou osobou aj v prípade poskytnutia právnej služby klientovi, ktorá spočíva v akejkoľvek finančnej operácii alebo inom konaní, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá. Takéto vymedzenie povinnej osoby bude mať pre advokátov a notárov veľmi široký rozsah pôsobnosti a vzniknú im nové povinnosti.
Jednou z povinných osôb je už v súčasnosti aj bežný podnikateľ, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 15 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené. Navrhuje sa zníženie tohto limitu na sumu obchodu v hotovosti najmenej 10 000 eur.
Rozšírenie povinností, ktoré má podnikateľ pri základnej starostlivosti
Povinná osoba, teda niektorí z presne vymedzených podnikateľov, musí vo vzťahu k svojmu klientovi vykonať niekoľko úkonov (označujú sa ako tzv. „starostlivosť o klienta“), ktoré majú za cieľ odhaliť prípadnú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. V závislosti od rizika, ktoré pri danom obchode a klientovi existuje, sa rozlišujú tri úrovne starostlivosti o klienta – zjednodušená starostlivosť, základná starostlivosť a zvýšená starostlivosť o klienta.
Návrh novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti predpokladá pri základnej starostlivosti rozšírenie povinností povinných osôb. Základná starostlivosť povinnej osoby by mala po novom vždy povinne, nielen v závislosti od rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti ako doteraz, zahŕňať aj identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho totožnosti, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou.
Rozšírenie okruhu osôb, pri ktorých sa vyžaduje zvýšená starostlivosť
Zvýšená starostlivosť pri tých, ktorí nebudú osobne prítomní.
Najvyšší rozsah starostlivosti sa navrhuje vyžadovať od povinných osôb nielen vtedy, keď predstavuje niektorý z jej klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu. Zvýšenú starostlivosť by povinná osoba mala vykonať vždy pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu medzi bankami, pri obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou alebo s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú. Rovnako sa bude zvýšená starostlivosť vyžadovať vždy v prípadoch, ak klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie (napríklad pri zisťovaní mena, priezviska, rodného čísla, a ak nebolo pridelené, dátumu narodenia, pohlavia, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, druhu a čísla dokladu totožnosti fyzickej osoby).
Cezhraničným korešpondenčným vzťahom sa bude rozumieť poskytovanie bankových služieb jednou bankou ako korešpondenčnou bankou inej banke ako partnerskej banke, vrátane poskytovania bežného účtu alebo iného účtu a súvisiacich služieb, ako je riadenie hotovosti, zahraničné prevody finančných prostriedkov, zúčtovanie šekov, korešpondenčné účty a zmenárenské služby. Rozsah politicky exponovaných osôb je veľmi široký. Politicky exponovanými osobami sú osoby, ktorým sú zverené významné verejné funkcie (napríklad predseda vlády, minister, poslanec parlamentu, štatutár štátneho podniku a podobne).
Firemná smernica o boji proti praniu špinavých peňazí musí byť konkrétnejšia
Smernica musí obsahovať konkrétne neobvyklé transakcie.
Aj v súčasnosti sú povinné osoby povinné písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Podľa návrhu novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti bude musieť tento program schvaľovať štatutárny orgán povinnej osoby. Ďalej sa bude vyžadovať konkrétnejší obsah tohto programu, aby s ohľadom na vlastnú organizačnú štruktúru a predmet činnosti umožňoval povinnej osobe a jej zamestnancom plniť povinnosti zamerané proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Aktualizácia tohto program by sa mala uskutočniť predovšetkým v súvislosti so zmenou predmetu činnosti povinnej osoby alebo pred začatím poskytovania nových produktov. Vyslovene sa však navrhuje, že musí obsahovať prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti.
Hodnotenie rizík musí zohľadňovať množstvo kritérií aj podľa prílohy zákona
Navrhovanou novelou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa navrhuje vložiť do tohto zákona osobitný paragraf o hodnotení rizík naznačujúcich legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Povinná osoba musí zohľadňovať jednak vlastné rizikové faktory a rizikové faktory uvedené v navrhovanej novej prílohe zákona. Vlastné rizikové faktory je povinná osoba povinná určiť najmä podľa typu klienta, účelu, pravidelnosti a dĺžky trvania obchodného vzťahu, typu produktu, hodnoty a spôsobu uskutočnenia obchodu a rizikovosti krajiny, ku ktorej sa obchody vzťahujú. Rizikovými faktormi podľa navrhovanej novej prílohy zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sú napríklad, že klient pri svojej podnikateľskej činnosti intenzívne využíva hotovosť, vlastnícka štruktúra klienta sa javí ako nadmerne zložitá, produkty alebo obchody by mohli byť priaznivé pre anonymitu, ide o krajiny s významnou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti.
Povinné zisťovanie údajov o konečnom užívateľovi výhod pre firmy
Firmy musia evidovať svojich konečných užívateľov výhod.
Pre podnikateľské subjekty (napríklad firmy) a iné právnické osoby (napríklad neziskové organizácie) sa navrhuje úplne nová povinnosť. Podľa návrhu novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti by tieto osoby mali byť povinné identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe viesť a priebežne aktualizovať rozsiahle údaje o ňom. Tieto údaje, ktoré budú musieť podnikatelia uchovávať, budú spočívať v osobných údajoch konečného užívateľa výhod (napríklad meno, priezvisko, adresa pobytu, číslo dokladu totožnosti), údajoch, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod (napríklad udaj o tom, že má podiel v obchodnej spoločnosti). Spomínané údaje o konečnom užívateľovi výhod budú musieť podnikatelia uchovávať po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia.
Konečný užívateľ výhod každej firmy bude zapísaný v obchodnom registri
Jednou z najzásadnejších zmien, ktorá súvisí s predchádzajúcou, je aj to, že právnické osoby budú musieť povinne zapísať do príslušného registra údaje o tom, kto je ich konečným užívateľom výhod. Táto povinnosť sa bude týkať predovšetkým všetkých obchodných spoločností, nadácií, neinvestičných fondov, neziskových organizácií. Informácie o konečných užívateľoch výhod právnických osôb však nebudú verejnými údajmi.
V prípade firiem sa budú identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod zapisovať do obchodného registra v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, a ak nebolo pridelené, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod. Tieto údaje nebude potrebné pri podaní návrhu na ich zápis do obchodného registra dokladovať, pretože doklady o tom bude musieť mať táto firma už zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Podľa prechodných ustanovení by existujúce firmy zapísané v obchodnom registri mali byť povinné podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra do 31. mája 2019.
Návrh na zápis alebo zmenu zápisu konečného užívateľa výhod do príslušného registra však nikdy nebude podliehať poplatku.
