Ministerstvo zdravotníctva SR plánuje zmeniť roky kritizovanú pracovnú zdravotnú službu (PZS). Po novom by mala byť jednoduchšia pre tých, ktorí zamestnávajú bezrizikových zamestnancov. Novelu zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia schválila vláda a čaká ju legislatívny proces v parlamente.
Ambícia zmeniť PZS v prospech podnikateľov bola zakotvená už v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 – 2020, následne vláda schválila 5. októbra 2016 návrh riešenia zabezpečenia PZS zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika. Súčasná podoba novely predpovedá najmä zúženie PZS zabezpečovanej zamestnávateľom voči zamestnancom 1. kategórie prác, t. j. tým úplne bez rizika (napr. administratívni pracovníci) a 2. kategórie prác, t. j. tým s min. rizikom (napr. manuálne práce bez prekročenia stanovených limitov), s cieľom zosúladiť slovenský zákon č 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len zákon) s minimálnymi požiadavkami smernice EÚ č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“).
Súčasná právna úprava totiž vykazuje významné znaky gold-platingu, t. j. legislatívneho javu, kedy ide vnútroštátny právny poriadok nad rámec požiadaviek kladených európskou právnou úpravou.
Zdravotné riziká sa v rámci pracovnej zdravotnej služby u 1. kategórie prác už nebudú vyhodnocovať pravidelne, ale jednorazovo
Zamestnávatelia bezrizikových zamestnancov (t. j. 1 kategórie prác) budú v rámci PZS oslobodení od povinnosti jedenkrát ročne hodnotiť zdravotné riziko a kategorizáciu prác na pracovisku u svojich zamestnancov. Táto povinnosť sa mení na jednorazovú, resp. opätovnú len pri podstatnej zmene zdravotného rizika (napr. ak pribudne úplne nová náplň práce doteraz nevyhodnotená či nastane preradenie zamestnancov v rámci kategórií prác). U zamestnancov 2. kategórie sa frekvencia predlžuje z každoročne na každých 18 mesiacov, u zamestnancov 3. a 4. kategórie prác sa napokon zachováva súčasná frekvencia 1-krát ročne (§ 30 ods. 1 nové písm. d).
Čo to v praxi bude znamenať? Tí zamestnávatelia zamestnancov 1. kategórie prác, ktorí už majú riziko vyhodnotené podľa starých pravidiel (týka sa to všetkých, ktorí dodržiavali zákonné ustanovenia o PZS), môžu považovať túto povinnosť za splnenú, kým nedôjde k prípadnej podstatnej zmene na ich pracovisku.
Pôvodný návrh rátal s tým, že uzná vyhodnotenie rizika len zamestnávateľovi, ktorému ho vykonala oprávnená osoba už podľa nových pravidiel, ktoré sa tiež menia, a pre ostatných navrhovala prechodné obdobie na dodatočné splnenie si povinnosti. Avšak po vznesení pripomienky v rámci konzultácií s podnikateľským prostredím, ktorá argumentovala tzv. priamou retroaktivitou takéhoto riešenia, novela napokon uznáva aj vykonanie oprávnenou osobou podľa pravidiel platných v čase výkonu tohto úkonu (§ 63i ods. 1 návrhu) (t. j. napr. posudok o vyhodnotení rizika a kategorizácii prác vyhotovený bezpečnostnotechnickou službou či bezpečnostným technikom, pričom títo po novom už nebudú viacej oprávnení na výkon PZS). Najmä noví zamestnávatelia by si mali dať pozor na dodatok, podľa ktorého sú povinní zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pri práci už pri začatí svojej činnosti , resp. pri uvedení pracovných priestorov do prevádzky.
Pracovnú zdravotnú službu už nebude možné od 1. 12. 2017 zabezpečiť bezpečnostným technikom
Kým v súčasnosti môže zamestnávateľ zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom vlastných zamestnancov, ktorými môžu byť lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik (resp. externe podnikateľmi zastúpenými týmito osobami či pracovnými zdravotnými službami s osobitným oprávnením), po novom sa bude rušiť oprávnenie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika či bezpečnostnotechnickej služby na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, čo zdôvodnil predkladateľ ich nedostatočnou odbornou zdatnosťou v tejto oblasti (§ 30a ods. 3 návrhu).
Koho sa zmena reálne dotkne? Keďže sa mení obsahová náplň PZS pri zamestnávaní zamestnancov 1. a 2. kategórie prác, tak sa táto zmena dotkne zamestnávateľov, ktorým v prípade podstatných zmien bude môcť vyhotoviť zdravotné riziká už len:
- verejný zdravotník s praxou na pracovisku orgánu verejného zdravotníctva alebo pracovnej zdravotnej služby v trvaní najmenej dva roky,
- oprávnené pracovné zdravotné služby dodávateľským spôsobom,
- lekára so špecializácie.
Čo sa týka skupiny zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú v 3. a 4. kategórii prác, u týchto je vyňatie bezpečnostného technika či autorizovaného bezpečnostného technika bezpredmetné, nakoľko sú aj v súčasnosti povinní zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu tzv. minimálnym tímom PZS (tvoreným lekárom a verejným zdravotníkom), resp. externými pracovnými zdravotnými službami s osobitným oprávnením.
Navyše, ak sa zamestnávateľ rozhodne zabezpečovať vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami, po novom mu odpadá jedna z administratívnych povinností - už nebude povinný písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva túto skutočnosť (vypustenie § 30a ods. 2 súčasného znenia).
Minimálna náplň pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov 1. a 2. kategórie prác
Kým v súčasnosti je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností PZS, novela ruší povinnú dokumentáciu v rámci PZS u zamestnávateľa zamestnancov 1. a 2. kategórie (úprava pôvodného znenia § 30a ods. 3 písm. c) a významne zužuje samotnú náplň jej činnosti pre týchto zamestnancov (§ 30aa návrhu).
Zamestnávatelia budú aj naďalej potrebovať posudky o vyhodnotení rizika a kategorizácii prác, no odpadnú v súčasnosti povinné činnosti v rámci PZS pre zamestnancov 1. a 2. kategórie prác ako hodnotenie faktorov práce a pracovného prostredia či spôsobu vykonávania práce, účasť na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zisťovaní expozície zamestnancov faktorom práce či organizovaní systému prvej pomoci.
Čo bude po zmene od 1. 12. 2017 predmetom kontroly výkonu PZS?
Prioritou kontroly pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku zamestnávateľa budú posudky o vyhodnotení rizika a kategorizácii prác vypracované zamestnávateľom v spolupráci s PZS, pričom dokumentáciu ohľadom posudkov ako aj ďalších činností PZS vedie poskytovať PZS (§ 30c písm. d) a § 30d písm. f) návrhu). Náplň činnosti PZS bude po novom diferencovaná podľa miery zdravotného rizika pri práci, pričom vo vzťahu k zamestnancom v 3. a 4. kategórii prác sa nemení.
Navyše sa oslobodzuje zamestnávateľ spod povinnosti viesť evidenciu voči zamestnancom 1. kategórie prác a uchovávať ju vzhľadom na expozíciu faktorom práce (§ 30 ods. 1 písm. j) návrhu).
Koniec kontinuálnym zmluvám s dodávateľmi PZS pre zamestnancov 1. a 2. kategórie prác
Od 1. 12. 2017 už v prípade schválenia predloženej novely parlamentom zamestnávateľ nebude povinný kontinuálne zmluvne zabezpečovať PZS (vypustenie slova "zmluvne" z § 30a ods. 4 súčasného znenia). Novela zákona vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie PZS dodávateľským spôsobom, ale zároveň v rámci náplne PZS určuje len jednu povinnosť dokladovať v písomnej forme – posudok o vyhodnotení rizika a kategorizácii prác, ktorá je povahou jednorazovým úkonom u zamestnancov 1. kategórie, s potrebou jeho revízie len v prípade, ak nastanú už spomínané podstatné zmeny a úkonom s frekvenciou raz za 18 mesiacov u zamestnancov 2. kategórie.
Čo to v praxi bude znamenať? Pre všetkých zamestnávateľov, ktorých zamestnanci spadajú do 1. a 2. kategórie prác nebude už ďalej povinná PZS nepretržite zmluvne zabezpečená dodávateľským spôsobom. Zmluvy môžu v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami ukončiť bez potreby ďalších činností zo strany externého poskytovateľa pracovnej zdravotnej služby, ak spĺňajú povinnosť mať písomne vypracovaný posudok o vyhodnotení rizika s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík v spolupráci s PZS, ktorý bude potrebné aktualizovať v súlade s horeuvedenými podmienkami.
Nová povinnosť pre zamestnávateľa zamestnancov 2. kategórie prác
Zamestnávateľov zamestnancov vykonávajúcich 2. kategóriu prác bude po novom povinný oznámiť elektronickou formou (cez služby e-government) údaje o týchto zamestnancoch (názov pracoviska, názov profesií s uvedením faktorov práce a prac. prostredia, počet zamestnancov pracoviska) (§ 30 ods. 1 písm. k návrhu). Účinnosť tohto opatrenia bude o pol roka odložená (1. júl 2018).
Nová povinnosť pre zamestnávateľa zamestnancov 2. až 4. kategórie prác
Zamestnávateľovi zamestnancov 2. až 4. kategórie prác pribudne povinnosť poskytnúť posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík zástupcom zamestnancov (§ 30 ods. 1 nové písm. d návrhu).
Koniec minimálneho časového rozsahu PZS
Novelou sa od 1. 12. 2017 vypúšťa aj príloha zákona 3b, ktorá dnes určuje minimálny rozsah výkonu PZS.
TIP: PZS je téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie PZS od overeného poskytovateľa PZS.
Upresnenie niektorých povinností zamestnávateľa vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe
Nakoľko podľa predkladateľa v praxi dochádza niekedy k situáciám, kedy sa zamestnávateľ vyhováral na nekvalitné služby poskytované externou PZS a naopak, dodávateľ PZS argumentoval nesúčinnosťou zo strany zamestnávateľa, novela zavádza výslovnú povinnosť zamestnávateľa umožniť vstup PZS na pracovisko a poskytnúť jej potrebné informácie (§ 30 ods. 6 písm. a) a b) návrhu).
Z problémov identifikovaných v aplikačnej praxi zároveň pochádza dôvod exaktnej právnej úpravy povinnosti zamestnávateľa poskytnúť súčinnosť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania (§ 30 ods. 1 písm. n) návrhu).
A do tretice sa ustanovuje výslovná povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, ak je to potrebné, v súlade so záverom lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, nakoľko dnes na účely preradenia nie je záver lekárskeho posudku pre zamestnávateľa výslovne záväzný (§ 30 ods. 1 písm. h) návrhu).
Tieto dve posledné povinnosti nie sú de facto novo ustanovenými povinnosťami zamestnávateľa, nakoľko vyplývajú z už existujúcich ustanovení § 30f (lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu) a § 31a (uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania) zákona a Ministerstvo zdravotníctva SR zdôvodňuje ich doplnenie do časti zhŕňajúcej povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci z dôvodu komplexnosti a prehľadnosti.
Zmeny, ktoré ministerstvo chystalo, no nakoniec sa neudejú
Práve v rámci predprípravnej fázy novely zákona o PZS sa ukázala dôležitosť procesov konzultácií s podnikateľským prostredím, posudzovania a kvantifikácie vplyvov už existujúcich a navrhovaných právnych predpisov či hodnotenia efektu gold-platingu, t. j. presahu národnej právnej úpravy nad európske minimálne požiadavky, ktoré upravuje zákon č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania. Výsledky týchto procesov boli zachytené v Analýze nákladov a prínosov pracovnej zdravotnej služby pre malé a stredné podniky, ktorá zhodnotila súčasnú právnu úpravu a následne v Teste vplyvu na malé a stredné podniky (ďalej len „Test MSP“), ktorý zhodnotil a finančne vyčíslil vplyvy navrhovanej novely. Z týchto hodnotení možno v závere dodať, že ak by sa neuskutočnili a neprijali predložené návrhy opatrení, pôvodný návrh novely rátal aj s ďalšími zmenami, ktoré by boli výrazne v neprospech podnikateľov. Obsahoval napr. zavedenie povinnosti preventívnych lekárskych prehliadok raz za tri roky vo vzťahu k práci u zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov 2. kategórie prác. Ďalej neumožňoval výslovnú možnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, vykonávať si činnosť PZS osobne, či zavádzal absolútnu povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť ambulanciu na výkon lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci voči zamestnancom v 3. alebo 4. kategórii prác bez ohľadu na skutočnosť, či je to potrebné.
V nasledujúcich mesiacoch čaká novelu legislatívny proces, pričom by sa mala stať účinnou 1. decembra 2017.
PZS – odborne, komplexne a na kľúč, kontaktujte nás
Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa PZS.
