Choroby z povolania – ako im predchádzať?

Ako chrániť zdravie svojich zamestnancov, tak aby ste nielen splnili zákonné požiadavky, ale aj efektívne predchádzali práceneschopnosti a chorobám z povolania?

Každý pracujúci človek sa v práci stretáva s rôznymi faktormi, ktoré môžu negatívne pôsobiť na psychické, či fyzické zdravie. Často sa toto negatívne pôsobenie prejaví zníženým pracovným výkonom, častou práceneschopnosťou, pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvádza, že človek, ktorý je v práci vystavený dlhodobému stresu a tlaku na pracovný výkon má 5-krát vyššie riziko pracovného úrazu.

Čo v práci ovplyvňuje zdravie a pomáha predchádzať chorobám z povolania?

Faktory, ktoré v práci ovplyvňujú zdravie zamestnancov možno rozdeliť do niekoľkých skupín:

1. Prvým aspektom je používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP), ktoré zamestnancom poskytuje zamestnávateľ na základe vnútorného predpisu.
2. Druhým z nich je vytvorenie vhodného pracoviska, v ktorom sa zamestnanci cítia dobre, je bezpečné, ale najmä minimalizuje negatívne vplyvy na zdravie zamestnancov,
3. Tretím aspektom je správanie samotných zamestnancov – či dodržiavajú bezpečnostné predpisy (správna manipulácia s bremenami, správna manipulácia s chemickými látkami a.i.).

Predchádzanie chorobám z povolania používaním osobných ochranných pracovných prostriedkov

Osobné ochranné pracovné prostriedky sú prostriedky poskytované zamestnávateľom pre zamestnancov, ktoré zamestnanec musí používať pri vykonávanej práci. Slúžia na ochranu pred pracovnými úrazmi alebo ochranu zdravia pred chorobami z povolania.

Jedna vec sú zákonné požiadavky, iná reálny život. Nie všetky regulácie zodpovedajú dobe. Preto by zamestnávatelia, ktorým skutočne záleží na zdraví svojich zamestnancov nemali pozerať iba na minimálne požiadavky, ktoré stanovujú právne predpisy. Zamestnávateľ má možnosť vybrať si z rôznych typov, či modelov OOPP, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

• Osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré prikazujú používať právne predpisy,
• Odporúčané osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré síce právne predpisy neprikazujú, no zabezpečujú efektívnejšiu ochranu zdravia zamestnancov.

Príklad na efektívnu ochranu zdravia a predchádzanie chorobám z povolania pomocou osobných ochranných pracovných prostriedkov

Zvárač má pridelené OOPP na ochranu zraku, tváre, dýchacích orgánov, sluchu, rúk, trupu a nôh. Zameriame sa na ochranu zraku. Legislatíva prikazuje používať zváračskú kuklu, štít a okuliare. Bežne používané zváračské kukly majú tmavý priezor (tmavý filter, cez ktorý sa pozerá. Používanie takejto kukly je postačujúce z hľadiska splnenia legislatívnych požiadaviek. ). Zvárač však pred zváraním nevidí cez túto kuklu nič až kým nezačne zvárať. Ak nič nevidí, ovplyvňuje to nielen jeho pracovný komfort, ale zvyšuje sa aj nebezpečenstvo pracovného úrazu.

Alternatívou je zváracia kukla s automatickým filtrom na zváranie, nazývaná aj samostmievacia kukla. Pred zváraním sa môže zvárač bezpečne pozerať na miesto bodu zvaru. Počas zvárania sa automaticky zapne tmavší mód filtra. Po zváraní sa opäť pracovník môže bez problémov pozerať cez priezor. Ešte lepšou alternatívou je zváracia kukla s odsávaním vzduchu. Okrem ochrany zraku pomáha efektívne predchádzať chorobám dýchacích orgánov, pretože zvárač prichádza v minimálnej miere do kontaktu so zváračským aerosólom. Je to najdrahšia alternatíva, no z hľadiska ochrany zdravia najefektívnejšia.

Pracovisko a pracovné podmienky, ktoré eliminujú choroby z povolania

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje zdravie v práci je to, v akom prostredí zamestnanci pracujú Z tohto dôvodu je v legislatíve upravené, čo sú to zdravé pracovné podmienky a ako musí zamestnávateľ aj zamestnanec dbať na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Každé pracovisko a každý pracovný priestor, kde sa zamestnanci zdržiavajú musí spĺňať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko. Tieto požiadavky sú stanovené Nariadení vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

Podľa neho je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pracovisko tak, aby:

• únikové východy boli trvalo voľné a priechodné,
• sa vykonávala údržba pracoviska, pracovných prostriedkov a zariadení,
• sa každá zistená porucha s vplyvom na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov rýchlo odstránila,
• sa pracovisko, pracovné prostriedky a používané zariadenia pravidelne čistili,
• bezpečnostné prostriedky a zariadenia určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev, sa pravidelne udržiavali a kontrolovali s cieľom zabezpečiť ich funkčnosť.

Tieto body musia byť vždy zabezpečené, aby sa predišlo úrazu na pracovisku, či dokonca usmrteniu.

Zamestnávateľ je ďalej povinný zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo určené požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Ide o zoznam požiadaviek, ktoré pri hygienickej obhliadke kontrolujú zamestnanci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Tieto body zabezpečujú bezpečné pracovné podmienky, ktoré chránia zdravie zamestnancov pred úrazom, haváriou a chorobou z povolania. V nich sú zahrnuté požiadavky aj na:

• vetranie, teplotu, osvetlenie,
• podlahy, steny, stropy miestností a strechy,
• oddychové miestnosti,
• miestnosť na upratovanie,
• miestnosti na poskytnutie prvej pomoci,
• zariadenia na osobnú hygienu (šatne, sprchy, záchody a umývadlá) a
• prácu vo vonkajších priestoroch.

Príklad na zdravé pracovisko, ktoré pomáha predchádzať chorobám z povolania

Predstavme si administratívneho pracovníka, ktorý pracuje 8 hodín denne v sede, s očami upretými na obrazovku počítača a s rukami na stole. Na prvý pohľad je to práca bez zdravotných rizík. V praxi to však vyzerá inak. Kancelárska práca sa často spája s bolesťami krížovej, driekovej chrbtice, chorobou končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia (bolesti zápästia – dôsledkom býva syndróm karpálneho tunela).

V prílohe č. 1 Nariadenia vlády č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (napr. obrazovka počítača) sú preto určené povinnosti, ktoré má zamestnávateľ zabezpečiť pre kancelárskych pracovníkov. Napríklad klávesnica:

1. musí byť od počítača oddelená a musí zodpovedať ergonomickým zásadám (výška, sklon, tvarovanie).
2. priestor pred klávesnicou musí byť dostatočne veľký, aby poskytol oporu pre ruky a predlaktia.

Legislatíva hovorí o priestore pred klávesnicou. Nehovorí však o opierke rúk. Existujú opierky pred klávesnicu, ktoré poskytujú väčší komfort pri písaní na klávesnici. Zároveň je vhodné zabezpečiť ergonomickú vertikálnu myš, ktorú nariadenie vlády taktiež nespomína. Je to myš, ktorá znižuje dlhodobú záťaž na ruku a tým aj riziko vzniku syndrómu karpaného tunela, ktorý patrí k najčastejším chorobám z povolania. Takáto ergonomická myš vás vôbec nemusí stáť veľa peňazí – ceny sa pohybujú už od 15 €.

Prevenciou proti bolestiam chrbtice môže poslúžiť ergonomická opierka, ktorá sa ľahko pripevní na stoličku. Taktiež je to veľmi lacná pomôcka pre ochranu zdravia kancelárskeho pracovníka.

Okrem spomínaných povinností má zamestnávateľ povinnosť posudzovať pracovisko a pracovné podmienky. Túto činnosť musí zabezpečiť pracovnou zdravotnou službou. Pracovná zdravotná služba posúdi riziká, ktoré sa vyskytujú na pracovisku. Zhodnotí stav pracovných podmienok a pracovnú činnosť pracovníkov. V závere vypracuje dokumentáciu s názvom posúdenie zdravotných rizík, ktorý obsahuje okrem iného aj kategorizáciu zamestnancov z hľadiska ochrany zdravia.

Choroby z povolania ovplyvňuje aj správanie zamestnancov

Správanie zamestnancov vo veľkej miere ovplyvňuje to, ako budú riziká v práci pôsobiť na ich zdravie. Túto oblasť môžeme rozdeliť na dve oblasti:

1. správanie v práci,
2. správanie mimo práce.

Je častým javom, že zamestnanci v práci nedbajú na správnu polohu tela, ak musia pracovať vo vynútenej polohe alebo nepoužívajú OOPP a tým si poškodzujú zdravie. Zároveň celkový zdravotný stav ovplyvňuje aj to, ako si zamestnanec chráni zdravie mimo práce. Šport, obmedzenie fajčenia, či dostatok relaxu sú dôležité pre zregenerovanie a načerpanie nových síl.

Syndrómu karpálneho tunela, ktorý hrozí pri práci s PC, ale aj u predavačiek, krajčírok, či operátorov vo výrobe, možno predchádzať aj svojim správaním. Ruky by sme nemali preťažovať a najlepšie je uvoľniť ich skôr, ako vás k tomu donúti bolesť. Keď cítite bolesť v oblasti zápästia, dajte si prestávku a urobte zopár krúživých pohybov na uvoľnenie bolesti. Potom si ešte nechajte ruky trošku oddýchnuť, aby sa útlak na nerv v karpálnom tuneli zmiernil.

Pri práci v sede za PC je zas dôležité dávať pozor na vystretý chrbát, neprekrižovať nohy a nastaviť si výšku stoličky, aby v lakti, ktorý je voľne položený na stole bol pravý uhol. Pri sedavej práci sa odporúčajú jednoduché cviky – naťahovanie nôh, rúk, prejdenie sa po kancelárii.

Suchým a unaveným očiam z pozerania do obrazovky zas pomáha aspoň raz za 1 hodinu práce s obrazovkou zdvihnúť zrak a zapozerať sa na pár minút do diaľky, napr. z okna. To prispieva k uvoľneniu očných svalov, ktoré sa pri práci s PC sústredili na krátku vzdialenosť, preto im treba dopriať aj pozeranie do diaľky.

Príklad z praxe: pilčík, ktorý fajčí

Pilčík pracujúci v drevospracujúcom priemysle už 20 rokov je každý pracovný deň vystavený vibráciam a prachu z dreva. Vibrácie poškodzujú drobné cievy na prstoch rúk a postupne dochádza k slabšiemu prekrveniu. Tento pracovník je zároveň fajčiar a každý deň vyfajčí krabičku cigariet. Fajčenie zhoršuje okysličenie krvi a ak k tomu prirátame vibrácie, choroba z povolania je reálnym rizikom. Fajčením sa miera vplyvu vibrácií na ruky znásobuje. Najlepším preventívnym opatrením je skoncovať s týmto zlozvykom.

Záver

Neexistuje iba jedno rýchle riešenie ako splniť požiadavky na zdravé pracovisko, aby sa na 100% predišlo chorobám z povolania. Mnohé riešenia sú však jednoduché a sú finančne nenáročné, dôležité však je, aby zdravie zamestnancov bolo súčasťou firemných hodnôt a firemnej kultúry.

V rámci prevencie chorôb z povolania je dobré nielen dodržiavať požiadavky, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, ale aj komunikovať so zamestnancami o ich problémoch v práci a alternatívach pre zlepšenie. Pomôcť môže aj spolupráca s pracovnou zdravotnou službou, ktorá sa nemusí obmedziť iba na formálne plnenie zákonných povinností, ale môže reálne pomôcť zlepšiť kvalitu pracovného prostredia.