Každý podnikateľ pôsobí na nejakej adrese. Kedy možno hovoriť o sídle, mieste podnikania alebo prevádzkarni?
Aký je rozdiel medzi sídlom a miestom podnikania?
Pojmy sídlo a miesto podnikania upravuje zákon č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník (ďalej len „obchodný zákonník“). Podľa tohto zákona sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Táto adresa pozostáva z názvu obce s uvedením jej PSČ, názvu ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačného čísla, prípade súpisného čísla, ak sa obec nečlení na ulice.
Z uvedeného teda vyplýva, že sídlo má právnická osoba, napríklad s. r. o. alebo a. s. O mieste podnikania sa zase hovorí pri fyzickej osobe, napríklad živnostníkovi. Ide vlastne o dva rôzne názvy pre jednu adresu, ktorá je zapísaná v obchodnom registri (pri právnických osobách) alebo v živnostenskom registri (pri fyzických osobách), alebo v inej podobnej evidencii.
Sídlo, resp. miesto podnikania, predstavuje oficiálnu adresu, ktorá je používaná pri komunikácii s orgánmi verejnej správy, napríklad s daňovým úradom, a podľa tejto adresy sa určuje napríklad miestne príslušný daňový alebo colný úrad. Táto adresa sa bude uvádzať na faktúrach alebo na zmluvách a iných obchodných dokumentoch.
Adresa sídla alebo miesta podnikania však nemusí slúžiť iba ako oficiálna adresa na komunikáciu so štátnymi orgánmi, ale môže byť na nej realizovaná aj podnikateľská činnosť, napríklad poskytovanie reštauračných služieb alebo prevádzkovanie kaderníctva.
Táto adresa však nemôže byť zvolená bez toho, aby k nej podnikateľ nemal žiaden vzťah. Podľa obchodného zákonníka musí podnikateľ preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje. Ak by podnikateľ nemal vlastnícke alebo užívacie právo, musí získať súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do príslušného registra.
Príklad na miesto podnikania:
Ivan si zakladá živnosť. Keďže bude živnostník a bude sa zapisovať do živnostenského registra, musí si určiť miesto podnikania. Miesto podnikania živnostníkov je spravidla zhodné s ich miestom trvalého bydliska. Ivan ešte stále býva v dome, ktorý vlastnia jeho rodičia. Keďže nemá vlastnícke ani užívacie právo, musí získať súhlas rodičov so zápisom nehnuteľnosti ako miesto podnikania do živnostenského registra.
V súčasnosti sú často využívané aj tzv. virtuálne sídla spoločností. Ide vlastne o prenájom adresy sídla, resp. miesta podnikania spoločnosti, za účelom úspory nákladov za prenájom samostatných priestorov alebo za účelom získania „lukratívnej“ adresy miesta firmy. Prenájom môže byť spojený s rôznymi doplnkovými službami, napríklad preberaním pošty, jej skenovaním alebo možnosťou prenájmu zasadačky. Medzi najčastejších využívateľov služieb virtuálneho sídla patria začínajúci podnikatelia, malí podnikatelia alebo zahraničné spoločnosti.
Čo je to prevádzkareň?
Pojem prevádzkareň upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o živnostenskom podnikaní“). Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.
Za prevádzkareň sa nepovažuje priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti, a tak zákon o živnostenskom podnikaní určuje, čo sa za priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti považuje:
- priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa,
- stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel,
- miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby,
- výstavné priestory a vzorkové predajne,
- priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie,
- predajné miesto, zriadené, určené alebo slúžiace na účely vykonávania podnikateľskej činnosti, umožňujúce uzatvorenie zmluvy bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán.
Často však môže prísť k situácii, keď sa v jednom priestore budú súbežne vykonávať viaceré podnikateľské činnosti. Ak sa čo i len jedna z týchto činností považuje za výkon živnosti, ide o prevádzkareň. Príkladom môže byť napríklad kvetinárstvo, kde si môžu ľudia nakúpiť kytice a rôzny doplnkový tovar – táto činnosť sa považuje za prevádzkareň – a zároveň si v ňom môžu kytice objednať a vyzdvihnúť – táto činnosť sa nepovažuje za prevádzkareň.
Za prevádzkareň sa taktiež nepovažuje ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti, a tak zákon o živnostenskom podnikaní určuje, čo sa za toto technické a technologické zariadenie považuje:
- stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného predpisu,
- zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy; ľudovou technickou zábavou sa rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných a technických prostriedkov na hromadnú zábavu,
- vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti,
- pojazdné predajne,
- zariadenia na poskytovanie reklamy,
- predajné automaty.
Definícia prevádzkarne je určená nepriamo prostredníctvom toho, čo sa za prevádzkareň považovať nemôže. Ak má podnikateľ nejaký priestor, v ktorom chce realizovať svoje podnikanie a chce zistiť, či ide alebo nejde o prevádzkareň, a po prečítaní vyššie uvedených definícií dôjde k záveru, že daný priestor nie je priestorom súvisiacim s prevádzkovaním živnosti a ani technickým alebo technologickým zariadením určeným na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiacim s prevádzkovaním živnosti, je pravdepodobné, že pôjde o prevádzkareň v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní.
Z nepriamej definície prevádzkarne môžeme taktiež dedukovať, že za prevádzkareň sa považuje priestor, ku ktorého stavbe je potrebné získať stavebné povolenie, napríklad reštaurácia, cukráreň, účtovná kancelária alebo kaderníctvo, ak zároveň nejde o sídlo spoločnosti alebo miesto podnikania živnostníka. Za prevádzkareň sa nepovažujú pojazdné predajne, ktorými môžu byť napríklad tzv. food trucky na predaj jedla alebo zmrzliny, a teda ktorých adresa vie byť premenlivá.
Okrem definície prevádzkarne možno nájsť v živnostenskom zákone pojem združená prevádzkareň. Združenou prevádzkarňou sa rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účely výroby finálneho produktu. Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa vzťahujú aj na tieto združené prevádzkarne a taktiež na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.
Príklad na rozdiel medzi miestom podnikania a prevádzkarňou:
Živnostník Martin má štyri kaderníctva. Adresa, ktorú má uvedenú ako miesto podnikania je zároveň aj adresou, na ktorej má zriadené jedno kaderníctvo. Ostatné tri kaderníctva sídlia na inej adrese. Znamená to, že Martin má miesto podnikania a tri prevádzkarne. Ak by mal Martin miesto podnikania iné ako je adresa jedného z kaderníctiev, mal by miesto podnikania a štyri prevádzkarne.
Aký je rozdiel medzi prevádzkarňou a stálou prevádzkarňou?
Okrem pojmov prevádzkareň a združená prevádzkareň, existuje ešte pojem stála prevádzkareň. Stálu prevádzkareň, na rozdiel od prevádzkarne alebo združenej prevádzkarne, ktoré upravuje živnostenský zákon, upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Stálou prevádzkarňou sa podľa tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zriadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky. Ide zväčša o miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.
O stálej prevádzkarni sa teda hovorí v súvislosti s daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. s daňovníkom, ktorým je fyzická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia.
Pojmy stála prevádzkareň a prevádzkareň teda nemožno zamieňať, pretože predstavujú dva rozličné pojmy.
