Musí mať s. r. o.-čka zriadený podnikateľský účet? Môže používať na podnikanie osobný účet svojho majiteľa? Odpovede na časté otázky z praxe.
Musí alebo nemusí mať s. r. o. bankový účet?
Žiadny všeobecne záväzný predpis priamo neprikazuje právnickým
osobám a ani fyzickým osobám mať zriadený bankový účet. Preto ani s.
r. o. nie je automaticky povinná mať bankový účet. Môže sa rozhodnúť, že všetky svoje
peňažné prostriedky bude mať vo forme hotovosti. Existujú ale predpisy, ktoré
transakcie uskutočňované v hotovosti obmedzujú a práve to môže byť
dôvod, kvôli ktorému možno povedať, že legislatíva nepriamo núti firmy si bankové účty zriaďovať.
Takýmto predpisom je napríklad zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov. Podľa neho sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak aspoň jednou zo strán zúčastňujúcej sa tejto platby je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. Čiže ak bude s. r. o. vykonávať platbu v hotovosti v hodnote prevyšujúcej 5 000 eur, tak sa povinnosti zriadiť si bankový účet nevyhne. Ďalšie obmedzenie pre s. r. o. vyplýva napríklad z Obchodného zákonníka. Spoločník s. r. o. môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. To znamená, že ak by chcel spoločník poskytnúť pôžičku s. r. o., nemôže jej tieto peniaze odovzdať v hotovosti, ale buď jej ich vloží alebo pošle na jej bankový účet alebo pošle poštovou poukážkou.
Okrem týchto legislatívnych dôvodov je tým najdôležitejším dôvodom, že v praxi si fungovanie firmy bez účtu len ťažko predstaviť a bolo by veľmi komplikované.
Osobný bankový účet na podnikanie zakazujú obchodné podmienky banky
Banky majú obvykle dvoje všeobecné obchodné podmienky podľa toho, do akej skupiny klientov patrí osoba, pre ktorú bude bankový účet vedený. Do prvej skupiny klientov patria fyzické osoby – nepodnikatelia a do druhej skupiny klientov patria fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby. V každom type všeobecných obchodných podmienok je jasne definované to, kto sa na ich účely považuje za klienta. Vo všeobecných obchodných podmienkach pre osobné bankové účty býva uvedené to, že klientom je fyzická osoba, ktorá má postavenie spotrebiteľa a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Takýmto spôsobom všeobecné obchodné podmienky vylučujú to, aby si osobný bankový účet zriadila právnická osoba (napríklad s. r. o.).
Vo všeobecných obchodných podmienkach bánk pre osobné bankové účty môže byť navyše uvedená napríklad aj takáto podmienka (príklad konkrétnej banky): „Bežný účet, pri zriaďovaní ktorého sa klient neidentifikoval ako podnikateľ, slúži pre osobné účely klienta a nie je možné ho využívať na podnikateľský účel.“ A keďže s. r. o. je obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania, tak si podľa všeobecných obchodných podmienok banky nemôže založiť osobný bankový účet, ale je pre ňu určený len podnikateľský účet.
Ak by mala s.r.o. peniaze na účte spoločníka, prinieslo by to viaceré komplikácie
V diskusiách na internete sa objavujú otázky, či
je možné, aby s. r. o. mala svoje peniaze na osobnom bankovom účte, ktorého
majiteľom bude jej spoločník. Ten by v prípade potreby vykonával
všetky potrebné transakcie na tomto účte. Je potrebné si ale uvedomiť, že s. r.
o. a jej spoločník sú dva samostatné a od seba odlišné právne subjekty.
Dôvod, kvôli ktorému nie je možné to, aby mala s. r. o. uložené peňažné prostriedky na bankovom účte jej spoločníka, súvisí predovšetkým so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Aby banky zabezpečili povinnosti, ktoré im z týchto zákonov vyplývajú, tak vo všeobecných obchodných podmienkach stanovujú povinnosť klienta písomne vopred oznámiť banke transakciu, ktorú vykonáva s cudzími prostriedkami a v cudzí prospech. Zároveň je klient povinný túto osobu identifikovať a priložiť banke jej písomný súhlas s vykonaním transakcie. V závislosti od podmienok konkrétnej banky sa táto povinnosť môže vzťahovať na všetky transakcie s cudzími prostriedkami alebo len na tie s hodnotou nad 15 000 eur.
Táto povinnosť býva zvyčajne uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach banky a častokrát aj v samotných zmluvách o bežných účtoch napríklad takto (príklad konkrétnej banky): „Klient vyhlasuje, že každý bankový obchod vykonáva na vlastný účet a s vlastnými peňažnými prostriedkami. V opačnom prípade klient predloží banke písomné vyhlásenie s identifikáciou osoby, ktorá vlastní peňažné prostriedky a na ktorej účet sa bankový obchod vykonáva. Zároveň odovzdá písomný súhlas danej osoby na použitie peňažných prostriedkov a na vykonanie bankového obchodu na jej účet.“
Ak by teda napríklad s. r. o. chcela „obísť“ založenie si podnikateľského účtu tak, že by svoje peňažné prostriedky uložila na osobný bankový účet svojho spoločníka a prostredníctvom neho s nimi uskutočňovala transakcie, spôsobovalo by jej to mnohé komplikácie. Spoločník by napríklad musel transakcie vykonávané v prospech s. r. o. písomne oznamovať banke a pripájať k nim súhlasy s. r. o., čo by bolo časovo a administratívne veľmi náročné.
Ďalšie problémy by boli v účtovníctve, keďže jednotlivé pohyby na bankovom účte by boli v skutočnosti zobrazené na výpise z cudzieho bankového účtu. Pri každom bankovom pohybe by bolo potrebné zisťovať to, či sa príslušná transakcia týka prostriedkov spoločníka alebo prostriedkov s. r. o. Z hľadiska uplatnenia si daňových výdavkov súvisiacich s bezhotovostnými peňažnými prostriedkami s. r. o. na bankovom účte jej spoločníka by sa muselo vychádzať z toho, či by spoločník za svoje služby s. r. o. účtoval nejaký poplatok, alebo nie. Poplatky, ktoré by účtovala banka spoločníkovi ako majiteľovi účtu by nemohli byť priamo daňovým výdavkom s. r. o.
Okrem toho by v súvislosti s plánovaným zavedením povinnosti platiteľov DPH oznámiť daňovému úradu každý vlastný bankový účet spomínané riešenie túto s. r. o. výrazne znevýhodňovalo. Napríklad by kvôli tomu jej odberateľom vždy vznikalo ručenie za DPH, ktorú by mala táto s. r. o. z dodaných tovarov a služieb odviesť. Ďalej by tejto s. r. o. nemohol byť vôbec vrátený nadmerný odpočet DPH. Dôvodom je to, že pre vyhnutie sa týmto nevýhodám alebo obmedzeniam je potrebné daňovému úradu oznámiť vlastný bankový účet a bankový účet spoločníka s. r. o. takto oznámený byť nemôže, pretože z pohľadu tejto obchodnej spoločnosti nie je vlastným, ale je cudzím bankovým účtom.
