Ak živnostník alebo iná SZČO ochorejú alebo utrpia úraz, majú od Sociálnej poisťovne nárok na vyplatenie PN-ky (nemocenského).
Živnostníci alebo iné SZČO zvyčajne nemusia byť v Sociálnej poisťovni poistení ihneď od začiatku podnikania alebo vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tak im nevzniká ani povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne, ktoré je v roku 2017 minimálne 146,35 eura za jeden kalendárny mesiac. Keďže nárok na PN živnostníka alebo inej SZČO (napr. umelca) má rovnaké podmienky, pre prehľadnosť sa ďalej budeme venovať len živnostníkom.
Neplatením poistného do Sociálnej poisťovne ušetrí živnostník nemalé finančné prostriedky. Ak však čase vzniku dočasnej práceneschopnosti nebude poistený v Sociálnej poisťovni, spravidla nemá nárok na vyplácanie PN (nemocenského).
Slovenský systém sociálneho zabezpečenia má niekoľko výnimiek a špecifických postupov, v ktorých sa sám živnostník veľmi ťažko orientuje. V niektorých prípadoch vzniká nárok na PN-ku (nemocenské) aj vtedy, keď živnostníkovi už poistenie v Sociálnej poisťovni zaniklo.
Aké podmienky musí splniť živnostník, aby mu bola priznaná nemocenská dávka počas PN a ako vypočíťať jeho výšku v roku 2020 nájdete v článku Práceneschopnosť (PN) živnostníka v roku 2020.
Podmienky vzniku nároku na vyplácanie PN (nemocenské) u živnostníka v roku 2017
Aby mal živnostník nárok na vyplácanie PN (nemocenského), musí spĺňať všeobecné podmienky na poskytnutie nemocenskej dávky a osobitné podmienky pre poskytnutie nemocenského. A to aj v prípade, ak v minulosti do Sociálnej poisťovne povinné poistné platil. Ak nedôjde k súbehu poistenia a vzniku práceneschopnosti, živnostník alebo iná SZČO nemá na PN (nemocenské) nárok.
Výnimkou je ochranná lehota, ktorej základná dĺžka je 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Ak dočasná práceneschopnosť vznikne v ochrannej lehote a zároveň sú splnené ďalšie podmienky (poistné bolo uhradené), vzniká nárok na PN (nemocenské), aj keď nie je v tom čase živnostník nemocensky poistený.
Základnou podmienkou je, aby živnostník bol v čase uznania za dočasne práceneschopného poistený v Sociálnej poisťovni. Živnostníkovi tak vzniká nárok na PN (nemocenské) prvým dňom dočasnej práceneschopnosti. Nárok na PN (nemocenské) zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Existujú aj iné dôvody zániku nároku na PN (nemocenské), napríklad zaniká nástupom na materskú dovolenku.
Nárok na PN (nemocenské) zaniká najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak by bola dočasná práceneschopnosť dlhšia ako 52 týždňom, živnostník je povinný do 8 dní túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Sociálnej poisťovni musí živnostník predložiť doklad o tom, že bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon živnosti. Dokladom je Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a živnostníkovi alebo inej SZČO ho vydá ošetrujúci lekár.
Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti má päť dielov, pričom pre živnostníka sú dôležité II. diel (Žiadosť o nemocenské) a IV. diel (Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti).
Tieto doklady živnostník musí podpísané predložiť Sociálnej poisťovni, ktorá na ich základe vyplatí PN (nemocenské). V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá aj po skončení kalendárneho mesiaca, ošetrujúci lekár vystavuje tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Aj tento doklad je potrebné podpísať a predložiť ho pobočke Sociálnej poisťovne. Nepredloženie alebo predloženie podpísaných dokladov oddiali vyplatenie PN (nemocenského).
Výška PN (nemocenského) živnostníka v roku 2017
Suma, ktorú bude Sociálna poisťovňa živnostníkovi počas PN vyplácať závisí od niekoľkých faktorov, a to toho:
- kedy vzniklo povinné nemocenské poistenie a ako dlho trvalo,
- v akej výške bolo platené poistné do Sociálnej poisťovne,
- kedy vznikol nárok na nemocenské.
Živnostník má v období od
- prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Suma PN (nemocenského) sa zaokrúhľuje na jedno desatinné miesto nahor.
Základom na výpočet PN (nemocenského) je denný vymeriavací základ. Jeho výška sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad: Živnostníkovi vznikla povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne od 1.7.2016 v minimálnej výške. Mesačne platil sumu 142,20 eura.
V januári 2017 bol dočasne práceneschopným 10 dní. Jeho rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016, ktoré trvalo 184 dní. Keďže živnostník platil minimálne poistné do Sociálnej poisťovne, úhrn jeho vymeriavacích základov za druhý polrok kalendárneho roka 2016 bude šesťnásobok minimálneho vymeriavacieho základu (6 x 429 eur = 2 574 eur). Denný vymeriavací základ bude vo výške 13,9892 eura.
PN (nemocenské) živnostníka za január 2017 bude vo výške 64,40 eura, a to:
- 10,50 eura za prvý až tretí deň a
- 53,90 eura za štvrtý až desiaty deň.
