Má živnostník alebo iná SZČO nárok na PN (nemocenskú dávku)? Aké podmienky musí splniť pre jej získanie a aká je výška PN (nemocenskej dávky) v roku 2018?
Kedy má živnostník alebo iná SZČO nárok na PN (nemocenskú dávku) v roku 2018?
Živnostníkovi alebo inej SZČO sa poskytuje nemocenská dávka, ak pre chorobu alebo úraz bol uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Aké podmienky musí živnostník alebo iná SZČO splniť, aby mala nárok na PN (nemocenskú dávku) v roku 2018?
Živnostník alebo iná SZČO musí splniť tieto podmienky nároku na PN (nemocenskú dávku):
- Živnostník alebo iná SZČO má nárok na nemocenskú dávku, ak sa stal dočasne práceneschopným a táto dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo vznikla v ochrannej lehote.
Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti v ochrannej lehote sa rozumie v lehote sedem dní po skončení nemocenského poistenia (v prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie). V prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je ochranná lehota osem mesiacov.
- Živnostník alebo iná SZČO má nárok na nemocenskú dávku, ak má zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od začiatku platenia nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Zaplatené poistné na nemocenské poistenie sa sleduje za obdobie posledných piatich rokov. V prípade posudzovania podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa neberie do úvahy dlžná suma poistného v sume nižšej ako je 5 eur.,
Aké podmienky musí splniť živnostník, aby mu bola priznaná nemocenská dávka počas PN a ako vypočíťať jeho výšku v roku 2020 nájdete v článku Práceneschopnosť (PN) živnostníka v roku 2020.
Aká je výška PN (nemocenskej dávky) v roku 2018?
Výška PN (nemocenskej dávky) je:
- od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu,
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Základom pre výpočet PN (nemocenskej dávky) je teda denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník alebo iná SZČO zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Maximálny denný vymeriavací základ je pre rok 2018 stanovený vo výške 59,9672 eura.
Ak si živnostník alebo iná SZČO chce vyrátať výšku PN (nemocenskej dávky) je potrebné vedieť, čo považujeme za vymeriavací základ a aké to je rozhodujúce obdobie. Vysvetlíme si to nasledovne:
- vymeriavací základ je to, z čoho živnostník alebo iná SZČO zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Vymeriavací základ určila Sociálna poisťovňa, ktorá živnostníkovi oznámila listom aj výšku mesačných odvodov, ktoré má platiť od 1.7., resp. 1.10. príslušného roka. Viac informácií o platení odvodov od 1.7.2018 sa dočítate v článku Odvody SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.7.2018,
- rozhodujúce obdobie je:
- ak nemocenské poistenie živnostníka alebo inej SZČO trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka prechádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, do dňa, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak vznikla dočasná PN 21.5.2018 a živnostník alebo iná SZČO platila poistné na nemocenské poistenie celý rok 2017, rozhodujúce obdobie je od 1.1.2017 do 31.12.2017),
- ak nemocenské poistenie živnostníka alebo inej SZČO vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak vznikla dočasná PN 21.5.2018 a živnostník alebo iná SZČO platila poistné na nemocenské poistenie od 1.7.2017, rozhodujúce obdobie je od 1.7.2017 do 31.12.2017),
- ak nemocenské poistenie živnostníka alebo inej SZČO vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca prechádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak vznikla dočasná PN 21.5.2018 a živnostník alebo iná SZČO platila poistné na nemocenské poistenie od začiatku roka 2018, rozhodujúce obdobie je od 1.1.2018 do 30.4.2018),
- ak nemocenské poistenie živnostníka alebo inej SZČO vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa prechádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak vznikne dočasná PN 21.7.2018 a živnostník alebo iná SZČO bude platiť poistné na nemocenské poistenie od 1.7.2018, rozhodujúce obdobie je od 1.7.2018 do 20.7.2018).
Je dôležité poznamenať, že výška PN (nemocenskej dávky) sa zníži na polovicu, ak sa živnostník alebo iná SZČO stala dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia návykových látok.
Príklad na výpočet PN (nemocenskej dávky) u živnostníka v roku 2018
Živnostník Peter začal podnikať v roku 2016. V roku 2017 mu Sociálna poisťovňa oznámila vznik platenia poistného od 1.7.2017 v minimálnej výške, t. j. 146,35 eura (z minimálneho vymeriavacieho základu 441,50 eura). V januári 2018 sa stal dočasne práceneschopným v rozsahu 15 dní.
Jeho denný vymeriavací základ určíme nasledovne: súčet vymeriavacích základov, z ktorých platil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia = 2649 Eur (6 * 441,50) / 184 dní (1.7.2017 - 31.12.2017) = 14,3968 eura.
Výška PN (nemocenskej dávky) bude nasledovná:
- prvý až tretí deň : 3,60 eura/deň, spolu: 3 dni x 3,60 = 10,80 Eur,
- štvrtý a ďalšie dni: 8,00 eura/deň, spolu: 12 dní x 8,00 = 96 Eur.
Petrovi vyplatí Sociálna poisťovňa PN (nemocenskú dávku) vo výške 106,80 Eur.
Ako požiadať o vyplatenie PN (nemocenskej dávky) v roku 2018?
Živnostník alebo iná SZČO si uplatní nárok na PN (nemocenskú dávku) tak, že Sociálnej poisťovni predloží „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré vyhotoví ošetrujúci lekár.
Toto potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je päťdielne tlačivo, ktoré nie je voľne k dispozícii. Pre živnostníka a inú SZČO sú dôležité II. diel – žiadosť o nemocenské a IV. diel – hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na PN (nemocenskú dávku) si živnostník alebo iná SZČO uplatní v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, a to čo najskôr po vystavení žiadosti (najlepšie ihneď). Živnostník alebo iná SZČO odovzdá Sociálnej poisťovni II. diel tlačiva, ktoré mu vystavil lekár.
Ak dočasná pracovná neschopnosť bude trvať aj v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré je potrebné taktiež odovzdať čo najskôr pobočke Sociálnej poisťovne.
Je dôležité upozorniť na to, aby sa živnostník alebo iná SZČO nezabudli podpísať, či už na Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo na Preukaze o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti a aby uviedli všetky potrebné údaje na potvrdení (napr. ako žiadajú vyplatiť nemocenskú dávku).
Ako dlho trvá vyplácanie PN (nemocenskej dávky) u živnostníka alebo inej SZČO?
Vyplácanie PN (nemocenskej dávky) zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr však uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kedy vypláca Sociálna poisťovňa PN (nemocenskú dávku)?
PN (nemocenská dávka) sa vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca.
Sociálna poisťovňa vyplatí PN (nemocenskú dávku) v termíne, ak sú včas doručené doklady preukazujúce nárok na výplatu nemocenského (spravidla je povinnosť doručiť včas doklady do 5. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca).
Čo hrozí živnostníkovi na PN, ak poruší liečebný režim?
V prípade, že živnostník alebo iná SZČO poruší liečebný režim, stratí nárok na výplatu nemocenskej dávky, a to odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. To znamená, že ak je predpoklad dlhodobej PN (napríklad 3 mesiace) a živnostník alebo iná SZČO poruší liečebný režim už na začiatku PN, tak príde o nemocenskú dávku maximálne na 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Príklad na vyplácanie PN pri porušení liečebného režimu (menej než 30 dní):
Peter je práceneschopný dňom 1.3.2018 z dôvodu choroby, predpoklad skončenia PN je 15.3.2018. Dňa 10.3.2018 Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu liečebného režimu u Petra a zistila, že liečebný režim porušil. Od tohto dátumu (10.3.2018) nemá nárok na vyplatenie PN (nemocenskej dávky) až do skončenia PN, t. j. do 15.3.2018.
Príklady na vyplácanie PN pri porušení liečebného režimu (max. 30 dní):
Jozef je práceneschopný dňom 10.1.2018 z dôvodu úrazu, predpoklad skončenia PN je 31.5.2018. Dňa 2.3.2018 Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu liečebného režimu u Jozefa a zistila, že porušil liečebný režim. Od tohto dátumu (2.3.2018) nemá nárok na vyplatenie PN (nemocenskej dávky) do 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu, t. j. do 31.3.2018. Ak je 1.4.2018 ešte stále práceneschopným, má nárok na vyplatenie PN (nemocenskej dávky) od tohto dátumu až do skončenia PN.
Sociálna poisťovňa môže uložiť aj pokutu v prípade porušenia ďalších povinností (napríklad: neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, neodstránenie prekážky v kontrole liečebného režimu – pes, pokazený zvonček) vo výške do 100 eur a za opakované porušenie ďalších povinností vo výške do 170 eur.
Platí živnostník alebo iná SZČO počas PN odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne?
Živnostník alebo iná SZČO v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú nie je povinná platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie. To znamená, že počas práceneschopnosti živnostník alebo iná SZČO neplatí odvody do Sociálnej poisťovne odo dňa uznania dočasnej práceneschopnosti lekárom. Počas obdobia PN živnostníkovi alebo inej SZČO trvá samotné poistenie, napriek tomu, že neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Ak by PN trvala dlhšie ako 52 týždňov, po uplynutí tohto obdobia je živnostník alebo iná SZČO povinná prerušiť poistenie v zmysle zákona, a to v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Preddavky na zdravotné poistenie neplatí živnostník alebo iná SZČO, ak poberá PN (nemocenskú dávku). V takomto prípade platí za živnostníka alebo inú SZČO zdravotné poistenie štát. Ak živnostník je uznaný dočasne práceneschopným, ale nemá nárok na nemocenskú dávku, platí naďalej preddavky na zdravotné poistenie. Živnostník alebo iná SZČO má povinnosť nahlásiť práceneschopnosť zdravotnej poisťovni.
Živnostník alebo iná SZČO neplatí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne len za tie dni, kedy je uznaná dočasne práceneschopným.
