Slovenská legislatíva z daňového hľadiska neobsahuje ucelenú úpravu problematiky týkajúcej sa zrušenia bez likvidácie teda zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodnej spoločnosti. Sú v nej však obsiahnuté určité ustanovenia, ktoré riešia niektoré otázky zdaňovania takýchto transakcií. V Slovenskej republike sa touto problematikou zaoberá predovšetkým zákon o dani z príjmov a zákon o dani z pridanej hodnoty.
Vychádzajúc zo zákonov venujúcim sa daniam, je potrebné si roztriediť jednotlivé požiadavky, ktoré sú kladené na obchodné spoločnosti zrušujúce sa bez likvidácie t. j. zlúčení, splynutím a rozdelením. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že pri zrušení spoločnosti bez likvidácie sa spoločníci stávajú spoločníkmi právneho nástupcu zanikajúcej spoločnosti. V takomto prípade získavajú spoločníci zanikajúcej spoločnosti podiel na základnom imaní. Podľa zákona o dani z príjmov §3 ods. 2 písm. f a § 12 ods. 7 písm. d "predmetom dane nie je príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení spoločnosti bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie."
Podľa zákona o dani z príjmov sa pri zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie základ dane ku dňu jej zániku upraví o zostatky:
- vytvorených rezerv,
- opravných položiek vrátane opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,
- položiek časového rozlíšenia (príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období).
Základ dane sa neupraví o tie položky, ktoré preberá právny nástupca zaniknutej obchodnej spoločnosti, ak sa preukázateľne vzťahujú k právam a záväzkom právneho nástupcu. Rovnaký postup sa uplatní pri zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ak súčasťou splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti je aj majetok obchodnej spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie. Pre právneho nástupcu vyplýva, že preberá všetky práva a záväzky zanikajúcej spoločnosti bez likvidácie, ale nie je povinný upraviť základ dane o vyššie uvedené položky. Dôležité pre právneho nástupcu je uvedomiť si, že preberá všetky prípadné budúce daňové záväzky zaniknutej obchodnej spoločnosti, ktoré by mohli vzniknúť v prípade uskutočnenia daňovej kontroly v zdaňovacom období predchádzajúcom zrušeniu spoločnosti bez likvidácie.
Právny nástupca preberá do svojho majetku od zrušujúcej sa obchodnej spoločnosti bez likvidácie majetok tejto spoločnosti. V súvislosti s odpisovaním majetku je potrebné si stanoviť v akej výške budú podľa zákona o dani z príjmov uplatnené daňové náklady. Podľa zákona o dani z príjmov obchodná spoločnosť, ktorá sa zrušuje bez likvidácie uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotnú časť pripadajúcu na celé mesiace, počas ktorých obchodná spoločnosť majetok účtovala a používala na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť z ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní právny nástupca zaniknutej obchodnej spoločnosti už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku právneho nástupcu. V prípade nehmotného majetku sa tento odpíše v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky jeho vstupnej ceny s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrňuje do základu dane podľa § 17 a až 17 c zákona o dani z príjmov. Zrušujúca sa obchodná spoločnosť bez likvidácie a jej právny nástupca si za príslušné obdobie zahrnie do daňových výdavkov takú výšku odpisov nehmotného majetku, aká bude vyplývať z ich účtovníctva.
Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že súčasťou základu dane nie sú oceňovacie rozdiely z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného ku dňu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia, vzťahujúce sa k majetku obchodnej spoločnosti, pri ktorej právny nástupca pokračuje v odpisovaní. To znamená, že zrušujúca sa spoločnosť je povinná preceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu. Ak pôjde o odpisovaný majetok a takéto rozdiely z precenenia by následne ovplyvňovali výsledkové účty, predmetné rozdiely nebudú súčasťou základu dane.
§ 30 zákona o dani z príjmov vraví, že " od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmych bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná." V praxi to znamená, že stratu za rok 2003 možno odpočítať do roku 2010. Ak obchodná spoločnosť, ktorá začala odpočítavať daňovú stratu, zanikla zrušením bez likvidácie, v odpočítavaní daňovej straty pokračuje jej právny nástupca. V prípad, že právnych nástupcov je niekoľko, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutej obchodnej spoločnosti, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
Každý daňovník, ktorý podlieha zdaňovaniu dani z príjmov, je povinný podať daňové priznanie. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tejto lehote je povinný daňovník daň z príjmu zaplatiť. V prípade zániku daňovníka bez likvidácie, je daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v stanovenej lehote počítanej od jeho zrušenia za časť zdaňovacieho obdobia, ktoré končí dňom jeho zrušenia. Majetok a záväzky vzniknuté odo dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie do dňa jeho zániku sú súčasťou majetku jeho právneho nástupcu. Zákon o dani z príjmov stanovuje tiež, že zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca.
Daňovníkovi, ktorému vznikla povinnosť platenia dane z príjmov, môže vzniknúť aj povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov. Tejto problematike sa venuje a upravuje zákon o dani z príjmov v § 42 – Platenie preddavkov na daň. Vo všeobecnosti možno platiť preddavky štvrťročne alebo mesačne. V prípade, že daňovníkovi nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov, platí daň jednorazovo. Interval platenia preddavkov závisí od výšky dane z príjmov, ktorú dosiahla obchodná spoločnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Ak vypočítaná daň z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla výšku 16 596,96 eura, je povinný daňovník platiť mesačné preddavky na daň z príjmov. V prípade, že vypočítaná daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa nachádza v rozmedzí 1 659,70 eura a 16 596,96, daňovník je povinný platiť preddavky štvrťročne. Zo zákona o dani z príjmov vyplýva, že obchodné spoločnosti, ktoré vznikli zlúčením, splynutím alebo rozdelením sú povinné platiť preddavky, pričom každá forma je jednotlivo upravená. Obchodná spoločnosť, ktorá vznikla splynutím, platí preddavky na daň z príjmov vo výške vypočítanej zo súčtu dane obchodných spoločností zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku obchodných spoločností. Obchodná spoločnosť, ktorá sa zlúčila s inou obchodnou spoločnosťou, platí preddavky na daň z príjmov vo výške vypočítanej zo súčtu dane:
- obchodnej spoločnosti zaniknutej zlúčením, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku obchodnej spoločnosti,
- obchodnej spoločnosti, s ktorou sa zlúčila zaniknutá obchodná spoločnosť, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu.
Obchodná spoločnosť, ktorá vznikla rozdelením, platí preddavky na daň z príjmov v pomernej výške vypočítanej z dane obchodnej spoločnosti zaniknutej rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku obchodnej spoločnosti, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutej obchodnej spoločnosti prevzatej obchodnou spoločnosťou vzniknutou rozdelením. Obchodná spoločnosť, ktorá v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikla zlúčením, splynutím alebo rozdelením, platí preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie daňového priznania.
Obchodným spoločnostiam zrušujúcim sa bez likvidácie teda zlúčením, splynutím alebo rozdelením nezaniká povinnosť byť registrovaný pre daň z pridanej hodnoty. Platiteľom dane sa stáva obchodná spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom platiteľa dane, ktorý zanikol bez likvidácie a to odo dňa, kedy sa stal právnym nástupcom. Právny nástupca je povinný oznámiť príslušnému daňovému úradu túto skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom dane a to do 10 dní odo dňa vzniku tejto povinnosti. Príslušný daňový úrad je povinný platiteľa dane registrovať pre daň z pridanej hodnoty, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a prideliť mu identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bez zbytočného odkladu, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa stal platiteľom dane.
