Prečítajte si, čo všetko môže veriteľ požadovať od svojho dlžníka vedľa nezaplatenej pohľadávky.
Veriteľ peňažného dlhu je oprávnený požadovať vedľa vrátenia samotnej istiny aj jej úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (spoločne označované ako príslušenstvo). V rámci právnej úpravy rozlišujeme niekoľko druhov nárokov, ktoré môže veriteľ uplatniť voči svojmu dlžníkovi pri vymáhaní pohľadávky. Ich uplatnenie však nie je univerzálne a je nutné rozlišovať najmä:
- Charakter vzťahu: obchodnoprávny vs. občianskoprávny vzťah (tj. vzťah medzi podnikateľmi alebo vzťah medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi)
- Charakter nároku: zákonný vs. zmluvný (tj. či je možné požadovať nárok automaticky, pretože vyplýva zo zákona alebo je nevyhnutné ho zmluvne dohodnúť)
Úroky
Úroky za poskytnutie pôžičky či úveru predstavujú odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov a tvoria príslušenstvo istiny. Neide o žiadnu sankciu a veriteľ má na ne nárok bez ohľadu na to, či dlžník porušil svoju povinnosť. Stanovenie úroku v prípade pôžičky je dobrovoľné (strany sa môžu, alebo nemusia dohodnúť na platbe úrokov), ale pri úvere sám obchodný zákonník predpokladá platbu úrokov (povinnosť platiť úroky je daná zákonom, dohodnúť je možné len výšku).
Horná hranica výšky úroku, ktorú môže veriteľ požadovať nie je jednoznačne stanovená. V oboch prípadoch, teda pri pôžičke aj pri úvere, má prednosť dohoda strán o výške úroku. Čo sa týka pôžičky, výška úroku by nemala odporovať tzv. dobrým mravom, pričom v praxi je za neprimeranú považovaná taká úroková miera, ktorá výrazne presahuje obvyklú úrokovú mieru poskytovanú bankami. To znamená, že úroková miera, ktorá je podstatne vyššia než tá, za ktorú by požičala banka odporuje dobrým mravom a takáto dohoda o úroku je neplatná.
V prípade úveru je dlžník povinný platiť úrok v dohodnutej výške a ak nie je výška dohodnutá, je povinný platiť úroky obvykle požadované za obdobné úvery poskytované bankami v danom čase a mieste. Ak ide o vzťah medzi podnikateľmi, je výška úroku závislá na dohode strán a nie je nijako obmedzená, pričom je ale vhodné zohľadniť zásadu poctivého obchodného styku. Na druhej strane ak ide o vzťah so spotrebiteľom, platí od júna 2014 zákonná úprava, ktorá spotrebiteľa chráni pred tzv. úžerou. Úroky a všetky súvisiace poplatky (spoločne nazývané odplata) nemôžu pri spotrebiteľských úveroch prekročiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá sa počíta z priemeru všetkých bánk. Ak sú medzi stranami dojednané úroky vyššie než pripúšťa zákon, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Úroky z omeškania
Úrok z omeškania je sankciou za nedodržanie povinnosti uhradiť dlh riadne a včas a taktiež tvorí príslušenstvo pohľadávky. Veriteľovi vzniká nárok na úhradu úroku z omeškania automaticky zo zákona dňom, kedy sa dlžník dostane do omeškania. V praxi sa jedná o deň, ktorý nasleduje po splatnosti faktúry či po uplynutí dňa, do ktorého mala byť napr. pôžička vrátená.
Občiansky zákonník a obchodný zákonník obsahujú každý svoju vlastnú úpravu úrokov z omeškania a použije sa ten z nich, ktorým sa riadi celý vzťah. Vo všeobecnosti platí, že obchodným zákonníkom sa riadi vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a výslovne uvedené zmluvy v § 261 odst. 6 bez ohľadu na subjekty (napríklad zmluva o úvere). Naopak spotrebiteľské vzťahy sú spravidla upravené občianskym zákonníkom.
Z dualistickej úpravy vyplýva rozdielna výška úrokov z omeškania a líši sa tiež možnosťou slobodne sa dohodnúť.
1. Občianskoprávne vzťahy
Občiansky zákonník hovorí, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výška je upravená nariadením vlády č. 20/2013 Z. z. a v súčasnosti je zákonný úrok z omeškania počítaný ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania plus 5 percentuálnych bodov. Úroková sadzba zostáva nemenná počas celej doby kedy je dlžník v omeškaní, i keď medzičasom môže dôjsť k zmene sadzby zo strany ECB.
Príklad: Dlžník mal uhradiť dlh vo výške 50,- EUR do 31. 8. 2014, ale neučinil tak. Dňa 1. 9. 2014 sa dostal do omeškania a je povinný uhradiť úrok z omeškania. Ku dňu 1. 9. 2014 činila výška úroku z omeškania 5,15% a i keď dňa 10. 9. 2014 došlo k zníženiu zákonného úroku z omeškania na 5,05 %, veriteľ požaduje po celú dobu 5,15 %. V prípade, že by došlo k čiastočnej úhrade napr. 1. 1. 2015, naďalej veriteľ požaduje z poníženej čiastky úrok z omeškania vo výške 5,15 %.
Ak došlo k vzniku vzťahu ešte pred 1. 2. 2013 (zmluva o pôžičke bola uzatvorená najneskôr 31. 1. 2013), postupuje sa podľa predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorej výška úroku z omeškania bola počítaná ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania plus 8 percentuálnych bodov. Pre uplatnenie tejto výšky úroku z omeškania nie je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť. To znamená, že nie je rozhodujúce, či sa dlžník dostal do omeškania pred 1. 2. 2013 alebo po 1. 2. 2013, sadzba zvyšovaná o 8 percentuálnych bodov zostane zachovaná.
Príklad: Zmluva o pôžičke bola uzatvorená 1. 1. 2013, ale dlžník mal vrátiť dlh až 31. 12. 2014. Dňa 1. 1. 2015 sa dostal do omeškania a je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 8,05%. Ak by tá istá zmluva o pôžičke bola uzatvorená po 1. 2. 2013, úrok z omeškania by bol 5,05%.
V občianskoprávnych vzťahoch nie je možné dohodnúť sa na vyššom úroku z omeškania ako je zákonný. Takáto dohoda by bola neplatná a dlžník by bol povinný uhradiť len maximálne prípustnú výšku určenú zákonom.
2. Obchodnoprávne vzťahy
Aj pre obchodnoprávne vzťahy platí, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Ich výška môže byť určená buď dohodou, alebo zákonom.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na výške úroku z omeškania, pričom nie sú obmedzené výškou zákonného úroku z omeškania. V obchodných vzťahoch je preferovaná zmluvná voľnosť a zároveň sa predpokladá väčšia obozretnosť podnikateľských subjektov. Výška úroku z omeškania by však mala odpovedať zásade poctivého obchodného styku, alebo ak zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán, mal by pre to existovať spravodlivý dôvod, v opačnom prípade súd úroky z omeškanie v tejto výške neprizná, i keď by existovala dohoda. Čo sa týka formy dohody, tá nie je zákonom špecifikovaná, ale musí z nej byť jasné, že obidve strany súhlasia s výškou úroku z omeškania. Za takýto súhlas nie je možné považovať napríklad podpis na faktúre s doložkou o výške úrokov (napr. dole je napísané, že v prípade omeškania s úhradou môže byť účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne), ktorým druhá strana potvrdzuje prijatie faktúry. Prejav vôle musí byť jasný, napr. vo forme „súhlasím s týmto úrokom z omeškania“. Veriteľ nemôže požadovať jednostranne určený úrok z omeškania.
Zákonný úrok z omeškania je používaný v prípade, ak dohoda neexistuje, alebo je neplatná pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku. Ako v prípade občianskoprávnych vzťahov, je nutné rozlišovať, kedy došlo k vzniku obchodného vzťahu. Pred 1. 2. 2013 existovala iba jedna zákonná úprava úroku z omeškania, a preto aj na obchodnoprávne vzťahy sa vzťahovali predpisy občianskeho práva. Ak bola zmluva uzatvorená pred 1. 2. 2013, pričom nie je opäť rozhodujúce kedy došlo k omeškaniu, uplatní sa po celú dobu trvania omeškania úroková sadzba počítaná ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania plus 8 percentuálnych bodov.
Od 1. 2. 2013 existuje samostatná úprava pre obchodné vzťahy a subjekty majú právo voľby medzi dvomi spôsobmi účtovania úrokov z omeškania:
- fixný úrok z omeškania: Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania + 9 percentuálnych bodov. Takto požadovaný úrok z omeškania je nemenný počas celej doby omeškania, tj. od prvého dňa až po splatenie bez ohľadu na vývoj úrokových sadzieb ECB;
- variabilný úrok z omeškania: Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu príslušného polroka + 8 percentuálnych bodov. V tomto prípade je úroková miera premenlivá a závisí od aktuálnej sadzby ECB. Európska centrálna banka spravidla nemení sadzby k prvému dňu polroka, ale ad hoc, takže pri zvolení tohto postupu je dôležité sledovať sadzby k 1. 1. ak 1. 7. daného roku (i keď boli medzičasom zmenené napr. k 10. 7.).
Voľba ktoréhokoľvek spôsobu nie je nijak obmedzená a je závislá výlučne na podnikateľovi, ale už raz zvolený spôsob nie je možné zmeniť.
Poplatok z omeškania
Poplatok z omeškania je tiež jednou zo zákonných sankcií za omeškanie so splnením povinnosti. Jeho použitie je však veľmi obmedzené, nakoľko je možné ho uplatniť len v zákonom výslovne stanovených prípadoch. Konkrétne situácie, kedy je možné požadovať poplatok z omeškania uvádza občiansky zákonník (v obchodnom zákonníku tento nárok nie je obsiahnutý), pričom sa jedná len o tieto prípady: omeškanie s úhradou nájmu za byt alebo za služby spojené s užívaním bytu a o omeškanie s úhradou nájmu pri podnikateľskom nájme hnuteľných vecí.
Výšku poplatku z omeškania upravuje nariadenie a v súčasnosti činí 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. Veriteľ nemôže požadovať úrok z omeškania ak uplatňuje poplatok z omeškania, pretože tieto dva nároky sa navzájom vylučujú.
Náklady spojené s uplatnením pohľadávky
V prípade obchodnoprávnych vzťahov, s výnimkou vzťahov so spotrebiteľmi, má veriteľ v prípade omeškania dlžníka právo požadovať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Táto náhrady kryje výdavky spojené s evidenciu pohľadávky, výdaje na komunikáciu s dlžníkom, a i. Výška náhrady je stanovená nariadením vlády a v súčasnosti činí 40,- EUR za každú pohľadávku bez ohľadu na dĺžku omeškania. To znamená, že ako náhle sa Váš obchodný partner dostane do omeškania, máte zákonný nárok požadovať 40,- EUR a nemusíte zmluvného partnera nijako upozorniť (napr. zaslaním upomienky), ani výdavky vyčíslovať. Tieto náklady tvoria príslušenstvo pohľadávky a je možné ich nárokovať v prípade súdneho sporu vedľa náhrady nákladov za právne zastúpenie advokátom. Ak však v žalobe uplatníte pohľadávky z viacerých titulov, napr. faktúr, bude Vám priznaná náhrada iba jeden krát vo výške 40,- EUR.
V prípade úspešného súdneho sporu je samozrejme možné nárokovať si náhradu nákladov súvisiacich s právnym zastúpením, pričom nie je rozhodujúce, či sa jedná o obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah.
Ostatné nároky
Úrok, úrok/poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú príslušenstvo. V praxi však existujú aj ďalšie nároky, ktoré môže veriteľ požadovať. Ide napríklad o zmluvnú pokutu či náhradu škody za omeškanie. Výška náhrady škody, za predpokladu, že bola preukázaná, je však limitovaná viacerými faktormi, napr. ak škodu nepokryli úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov, alebo zmluvná pokuta.
Predpisy upravujúce problematiku nárokov veriteľa:
- Zákon č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník v §§: 121, 517-521, 658, 697, 723;
- Zákon č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v §§: 265, 365-369d
- Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
- Nariadenie vlády č. 20/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
- Nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka
