Rozhodli ste sa rozbehnúť podnikanie popri zamestnaní? V nasledujúcom článku sa dočítate, ako postupovať vo vzťahu k zamestnávateľovi a na aké povinnosti sa musíte pripraviť.
Mnohí ľudia majú záujem osamostatniť sa, avšak možné riziká, strach z neúspechu a finančná neistota ich často odradia. Jedným z riešení je začať podnikať popri zamestnaní a spočiatku si tak podržať istotu príjmu do doby kým trh neukáže, či je podnikateľský zámer životaschopný. Pritom je však potrebné dodržať určité pravidlá stanovené zákonom.
Súhlas zamestnávateľa k samostatnému podnikaniu potrebujete, ak si budete v podnikaní konkurovať
Pri zvažovaní podnikateľskej kariéry popri zamestnaní si v prvom rade musíte zodpovedať otázku, či Váš podnikateľský zámer bude konkurovať zamestnávateľovi. Právna forma podnikania - na živnosť alebo spoločník v s.r.o., nie je dôležitá a platia pre ne rovnaké pravidlá. Ak si navzájom nebudete konkurovať, nič Vám nebráni podnikanie rozbehnúť a zamestnávateľa nemusíte informovať. Ak naopak Vaša zárobková činnosť bude mať konkurenčný charakter, musíte od zamestnávateľa získať písomný súhlas. Zákaz konkurencie vyplýva priamo zo zákonníka práce a nemusí byť uvedený v pracovnej zmluve. Ďalšie riziko predstavuje skutočnosť, že zamestnávateľ môže už udelený súhlas zo závažných dôvodov odvolať (napr. pre pokles Vašej výkonnosti v práci) a prekaziť Vám už napríklad fungujúci biznis.
Ak pracujete na dohodu, súhlas zamestnávateľa nepotrebujete, pretože konkurenčné konanie sa vzťahuje iba na zamestnancov v pracovnom pomere, t.j. s pracovnou zmluvou.
Vybavovanie súkromných záležitostí v pracovnom čase a prostredníctvom služobných zariadení
Po druhé zvážte, či ste schopný to časovo zvládnuť. I keď časová flexibilita je jednou z veľkých výhod samostatného podnikania, časová náročnosť, predovšetkým v počiatkoch, môže spôsobiť, že voľný čas po práci nebude dostačujúci. Vybavovanie súkromných záležitostí v pracovnom čase a s tým súvisiace neplnenie si pracovných povinností môže byť dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru.
Zamestnávateľ má za určitých podmienok právo monitorovať svojich zamestnancov, najmä za účelom ochrany majetku a informácií. Medzi dovolené spôsoby kontroly patria predovšetkým sledovanie doby strávenej na internete a navštívené stránky, kontrola obsahu pamäte počítača, kamerový systém, GPS kontrola služobných vozidiel a iné.
Používanie prostriedkov zamestnávateľa zverených na výkon práce je zakázané na súkromné účely bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Zamestnávateľ má právo zaznamenávať telefonické hovory, kontrolovať pracovnú poštu či sledovať čísla hovorov, nie však obsah.
Na vyššie uvedené spôsoby monitoringu musí zamestnávateľ zamestnancov upozorniť a upresniť rozsah, pričom postačí ich zapracovanie do pracovného poriadku.
Aké sú výhody a nevýhody pracovného pomeru vs. z uzatvorenej spolupráce so s. r. o. nájdete v článku Zamestnanie (TPP) vs. s. r. o. – oplatí sa zo zamestnanca stať subdodávateľom?
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ
Ak máte dohodnuté stretnutie či zákazku na čas, ktorý by ste mali byť v práci, nemôžete sa spoľahnúť, že dostanete voľno. I keď v praxi zamestnanec žiada o dovolenku na ním zvolený termín, podľa zákona čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ a nemusí ju povoliť.
Odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne pri podnikaní popri zamestnaní
Mnoho začínajúcich podnikateľov rieši otázku, či sú povinní odvádzať do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ak tak za nich činí už zamestnávateľ. Na Slovensku platí povinnosť hradiť odvody z každého príjmu, zamestnaneckého (t.j. zo závislej činnosti) aj podnikateľského. Pri súbehu zamestnania a podnikanie sa nič nemení pre zamestnávateľa, ten naďalej platí odvody ako doposiaľ, a paralelne vzniká povinnosť podnikateľa zaistiť evidenciu a úhrady odvodov z podnikateľskej činnosti.
Odvody platia:
- Živnostníci: Pri založení živnosti majú živnostníci povinnosť do 8 dní od získania živnostenského oprávnenia oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni (túto povinnosť je možné splniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a zdravotnej poisťovni to ohlási živnostenský úrad). Naopak do Sociálnej poisťovne sa hlásiť nemusia a do 30. 6. roka nasledujúceho po založení živnosti nemusia hradiť žiadne odvody.
O povinnostiach živnostníkov hradiť odvody do poisťovní a ich výške sa dočítate v článku Živnosť popri zamestnaní. - Spoločníci z vyplateného podielu na zisku: Podiel na zisku je považovaný za nepravidelný príjem a podlieha odvodom do zdravotnej poisťovne. Platiteľ dividend nie je povinný sa registrovať ani ohlásiť v zdravotnej poisťovni (nie je zamestnávateľom), avšak musí odvádzať preddavky do poisťovne príjemcu dividend. O výške preddavkov a vyúčtovaní sa dozviete viac v článku Zdravotné odvody z dividend v roku 2015.
Spoločník bez nároku na odmenu sa nemusí hlásiť ani do zdravotnej ani do sociálnej poisťovne, odvody zaňho platí iba zamestnávateľ. Ak by však nebol zamestnancom, je povinný prihlásiť sa ako samoplatca do zdravotnej poisťovne. - Konatelia (osoby v pozícii štatutárneho orgánu) zo stanovenej odmeny podľa zmluvy o výkone funkcie a spoločníci s nárokom na odmenu: Pravidelná odmena konateľa (resp. spoločníka) sa považuje za príjem zo závislej činnosti a podlieha odvodom do zdravotnej aj sociálnej poisťovne. Konateľa (spoločníka) je potrebné prihlásiť do sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a do zdravotnej poisťovne.
Samozrejme ak sa vo vlastnej spoločnosti zamestnáte na pracovnú zmluvu, platíte aj klasické odvody ako zamestnanec.
Predpisy upravujúce problematiku podnikania popri zamestnaní:
- Zákon č. 311/2001 Z. z., zákonník práce, predovšetkým §§ 13 ods. 4, 81, 83, 100 an.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
