Chcete svoje podnikanie rozšíriť a ponúkať svoje služby v rámci celej Európskej únie? V nasledujúcom článku Vám priblížime podmienky, na základe ktorých môže podnikateľ poskytovať svoje služby aj v zahraničí.
Ktoré služby je možné poskytovať aj v zahraničí a ktoré nie?
Pred tým, než začnete ponúkať svoje služby v zahraničí je potrebné si ujasniť, aké služby je možné poskytovať a aké podmienky treba splniť.
Služby, ktoré môžete v rámci Európskej únie poskytovať zahraničným odberateľom sú definované veľmi široko. Presná definícia samozrejme nie je a za službu sa podľa európskej smernice o službách považuje samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy a tiež činnosť v oblasti tzv. slobodných povolaní, ktoré sú spravidla ponúkané za odplatu.
Zjednodušene je možné povedať, že sem patria služby, ku ktorým podnikateľ získal vo vlastnom štáte živnostenské oprávnenie a iné činnosti predstavujúce formu podnikania. Patrí sem napr. činnosť znalcov, prekladateľov či tlmočníkov.
Naopak je presne definované, ktoré služby nie je možné poskytovať cezhranične. Teda ak podnikáte v nižšie uvedených oboroch a podnikateľské oprávnenie ste získali na Slovensku, Vaše služby sú bohužiaľ viazané len na toto konkrétne územie. Takýmito službami sú napríklad: finančné služby, elektronické komunikačné služby, služby agentúr dočasného zamestnávania, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, poskytovanie služieb notárov, súdnych exekútorov, advokátov, audítorov, poštové služby, služby v oblasti energetiky, nakladanie s odpadom, ai. Celkový výpočet týchto „zakázaných“ služieb môžete nájsť v zákone o službách na vnútornom trhu, ktorý spracováva vydanú smernicu.
Aké podmienky musí podnikateľ dodržať pri cezhraničnom poskytovaní služieb?
Nie každé poskytovanie služieb v zahraničí je možné zaradiť do tzv. voľného pohybu služieb a je nutné si uvedomiť, aké podmienky musia byť splnené, aby Vám aj v zahraničí stačilo podnikateľské oprávnenie vydané na Slovensku, teda aby ste nemuseli vybavovať ďalšiu „živnosť“ v zahraničí.
Podmienka dočasnosti
Kľúčovou podmienkou cezhraničného poskytovania služieb je dočasnosť takéhoto poskytovania. Za dočasnú je považované taká služba, ktorá je dočasná z pohľadu pravidelnosti, trvania, opakovania a kontinuity . Neexistuje presná definícia pojmu „dočasnosť“, a z tohto dôvodu v praxi často nastávajú nejasnosti ohľadom toho, či je možné danú službu poskytovať len na základe oprávnenia udeleného domovským štátom (ak je splnená podmienka dočasnosti), alebo je v konkrétnom prípade na poskytovanie služieb potrebné získať podnikateľské oprávnenie hostiteľského štátu (ak má poskytovanie služieb trvalý a pravidelný charakter).
Dočasnosť poskytovania služieb je chápaná v jednotlivých krajinách individuálne. Niektoré členské štáty si hranicu dočasnosti určili priamo vo svojej národnej legislatíve, napríklad v Holandsku je to maximálne 6 mesiacov, v Španielsku maximálne 3 mesiace. Iné krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, nemajú pre tento pojem stanovený žiaden limit. Ak nemá krajina, v ktorej chcete služby poskytovať stanovený limit, odporúčame sa obrátiť na odborníka a poradiť sa s ním, či Váš úmysel bude spĺňať podmienku dočasnosti.
Splnenie podmienok pre podnikanie platných v inom štáte
Ak chce slovenský podnikateľ poskytovať svoje služby v niektorej z krajín EÚ, musí taktiež predom zvážiť, či sa na jeho činnosť vzťahujú všade rovnaké podmienky. V prípade tzv. regulovaných povolaní (ide o špecifické povolania vyžadujúce napríklad zvláštne vzdelanie či prax) nestačí splniť slovenské požiadavky, ale musia byť splnené aj požiadavky cieľového štátu, v ktorom majú byť služby poskytované. Ak máte ako živnostník na Slovensku živnosť, ktorá je viazaná na splnenie určitých podmienok, neznamená to, že môžete automaticky rovnakú činnosť vykonávať aj v inej krajine EÚ.
Ktoré povolania sú považované za regulované si každá krajina upravuje sama a tieto informácie môžete získať na stránkach Európskej komisie (v online formulári vyplníte krajinu, v ktorej chcete služby poskytovať a názov profesie v ich jazyku a systém Vám ukáže, či sa jedná o regulované povolanie a aký diplom, resp. prax musíte preukázať) alebo sa môžete opýtať priamo na jednotnom kontaktom mieste v príslušnej krajine.
Ak ste zistili, že v krajine, kde chcete pôsobiť, nie je povolanie regulované, môžete služby ponúkať za rovnakých podmienok ako domovskí podnikatelia a neriešite žiadne dokladanie diplomov, praxe ai.
Oznamovacia povinnosť cezhraničných poskytovateľov služieb
Aj napriek tomu, že cezhraničný poskytovateľ služieb nie je povinný vo väčšine prípadov získať v zahraničí podnikateľské oprávnenie, musí si spravila splniť minimálne oznamovaciu povinnosť.
V štáte, v ktorom máte v úmysle poskytovať svoje služby je často potrebné tento zámer predom oznámiť. Podmienky si môže každý štát upraviť vo vlastných zákonoch, preto sa vždy predom informujte, aký postup v danej krajine platí. V niektorých krajinách sa oznamovacia povinnosť vzťahuje len na vybrané typy podnikania. V každom členskom štáte sú zriadené jednotné kontaktné miesta za účelom poskytovania informácií o konkrétnych podmienkach cezhraničného poskytovania služieb, poskytovania potrebných žiadostí a formulárov a prijímania oznámení.
Oznámenie sa spravidla podáva na zvolených úradoch danej krajiny, ktorými sú jednotné kontaktné miesta, colné úrady alebo ministerstvá. K oznámeniu je pritom väčšinou potrebné priložiť aj niekoľko dokladov, ktorými sú najmä:
- dokumenty, ktoré preukazujú oprávnenie podnikať. Týmito dokladmi sú živnostenské oprávnenie, výpis z obchodného registra.
- doklad o odbornej spôsobilosti, ak ide o regulované povolanie. Napríklad diplom.
- doklad totožnosti
- doklad vzťahujúci sa ku konkrétnej službe, ktorú budete v zahraničí poskytovať (uzatvorená zmluva, objednávka)
Doklady by mali byť preložené do úradného jazyka príslušnej krajiny, niekedy je vyžadované aj úradné overenie. Bližšie informácie získate od orgánov v konkrétnom štáte.
Aký je rozdiel medzi cezhraničným poskytovaním služieb a podnikaním zahraničnej osoby?
Každý sa môže slobodne rozhodnúť kde, akým spôsobom a akou formou bude poskytovať služby v Európskej únii.
Ak nechcete zbytočne riešiť zákony platné v iných štátoch, svoje podnikanie zameriavate primárne na slovenský trh a v zahraničí chcete podnikať len nepravidelne, postačí Vám slovenská živnosť udelená príslušným orgánom domovského štátu (výnimkou sú samozrejme regulované povolania). Vaše povinnosti voči sociálnej a zdravotnej poisťovni si plníte v domovskom štáte.
Ako chcete podnikať v inom štáte EÚ trvale či pravidelne, nepostačí Vám už oprávnenie vydané na Slovensku. Každý môže podnikať v inom štáte Európskej únie, toto nie je možné nijak obmedzovať, avšak za rovnakých podmienok ako podnikateľ tohto štátu. Musíte splniť všetky podmienky zahraničnej právnej úpravy, vrátane zápisov do ich registrov a hradenia poplatkov, daní a iných odvodov.
Právna úprava cezhraničného poskytovania služieb
Základné podmienky poskytovania služieb za hranicami vlastného štátu sú spoločne pre celú EÚ upravené smernicou Európskeho parlamentu a Rady „O službách na vnútornom trhu 2006/123/ES“. V žiadnom štáte EÚ nie je možné obmedziť práva, ktoré sú v tejto smernici garantované. Jej podstatou je zabezpečenie práva na voľný pohyb služieb poskytovateľom usadeným v členských štátoch, a to predovšetkým odstránením právnych a administratívnych prekážok.
Každý štát si následne vytvára vlastnú úpravu, samozrejme vychádzajúcu z tejto smernice, ktorú by ste pred vstupom na jeho trh mali poznať. Predovšetkým v prípade regulovaných povolaní, na ktoré sa vzťahujú väčšie obmedzenia. Na Slovensku je táto problematika upravená v zákone č. 136/2010 Z.z., o službách na vnútornom trhu.
Právne predpisy upravujúce poskytovanie služieb v zahraničí:
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady O službách na vnútornom trhu 2006/123/ES
- Zákon č. 136/2010 Z.z. O službách na vnútornom trhu
