Ako postupovať pri vymáhaní pohľadávok v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom alebo individuálnym rozhodcom.
Rozhodcovské konanie je všeobecne známe ako alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý možno využiť namiesto zdĺhavých a skostnatených súdov. K tomu, aby bola pohľadávka za pomoci rozhodcovského konania vymožená rýchlo a úspešne, je však potrebné poznať niekoľko základných pravidiel. V nasledujúcom článku prinášame prehľad tých najdôležitejších z nich.
Prehľad výhod rozhodcovského konania
Pokiaľ patríte medzi tých, ktorí o rozhodcovskom konaní ešte nepočuli alebo o ňom nemajú dostatok informácií, odporúčame vám oboznámiť sa najskôr s hlavnými aspektami a výhodami rozhodcovského konania, ktorými sa zaoberáme v článku: Aké sú výhody riešenia sporov v rozhodcovskom konaní (arbitráži)?
Pred vymáhaním pohľadávky je potrebné uzatvoriť platnú rozhodcovskú doložku
Pred vymáhaním pohľadávky v rozhodcovskom konaní je potrebné myslieť na to, že rozhodca alebo stály rozhodcovský súd je iba súkromný subjekt. Zatiaľ čo všeobecný (v prvom stupni je ním obvykle okresný) súd je oprávnený rozhodovať o rozličných typoch sporov medzi podnikateľmi či občanmi zo zákona, právomoc rozhodcu alebo stáleho rozhodcovského súdu na prerokovanie a rozhodnutie sporu musí byť založená písomnou dohodou.
Takouto dohodou býva väčšinou rozhodcovská doložka, tj. zmluvné ustanovenie, v ktorom sú obsiahnuté podmienky riešenia prípadných sporov medzi zmluvnými stranami. Ak takáto dohoda uzatvorená nie je, spor možno prerokovať iba pred všeobecným súdom.
Príklad: Predávajúci a kupujúci uzatvoria rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci pravidelne dodáva kupujúcemu svoj tovar. Súčasťou zmluvy je tiež rozhodcovská doložka. V prípade, že kupujúci niekoľko mesiacov po sebe za tovar nezaplatí, predávajúci sa na základe rozhodcovskej doložky môže (nemusí) obrátiť na ten rozhodcovský súd alebo toho rozhodcu, ktorý bol v takejto doložke určený, aby rozhodol spor o zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ by rozhodcovská doložka v zmluve nebola, predávajúci by bol odkázaný na všeobecný súd a niekoľko mesiacov až rokov trvajúci spor.
Existujú prípady, kedy zmluvné strany uzatvorili iba ústnu dohodu alebo v ich pôvodnej zmluve rozhodcovská doložka chýba. Ak chce veriteľ vymáhať svoju pohľadávku z takéhoto vzťahu pred rozhodcovským súdom, musí so svojím dlžníkom uzatvoriť novú rozhodcovskú doložku. Tá môže byť napríklad súčasťou dohody o uznaní dlhu či záväzku alebo môže byť formulovaná ako samostatná rozhodcovská zmluva.
Ako podať žalobu k rozhodcovskému súdu alebo k rozhodcovi?
Rozhodcovský súd alebo individuálne určený rozhodca sa konkrétnym sporom začne zaoberať až po tom, čo obdrží návrh žalobcu. Takýto návrh (žaloba) by mal obsahovať označenie účastníkov konania, tj. údaje veriteľa ako žalobcu a dlžníka ako žalovaného, popis rozhodných skutočností (dlžník odobral tovar, za ktorý nezaplatil), označenie dôkazov, ktoré o týchto skutočnostiach vypovedajú (kópie zmlúv, faktúr, dodacích listov, preberacích protokolov a pod.) a napokon formuláciu žalobného návrhu.
Žalobný návrh môže vyzerať napríklad takto:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi:
- sumu vo výške 10 000 Eur;
- úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10 000 Eur od 1. 1. 2016 do zaplatenia;
II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania.
Postup pri podaní žaloby k rozhodcovskému súdu alebo k rozhodcovi je teda rovnaký ako pri súdnom vymáhaní pohľadávky.
Vzory žalôb dnes bývajú pomerne často uverejňované na webových stránkach rozhodcov a rozhodcovských súdov , prípadne je možné využiť pomoci advokáta, ktorý za svojho klienta pripraví kvalitný návrh na začatie rozhodcovského konania, v ktorom ho tiež zastúpi. Tak ako pri súdnom konaní, aj v rozhodcovskom konaní si žalobca môže uplatniť náhradu trov právneho zastúpenia.
Kedy sa platí poplatok za rozhodcovské konanie a aká je jeho výška?
Poplatok za zahájenie rozhodcovského konania je potrebné zaplatiť po tom, čo rozhodca alebo stály rozhodcovský súd zašle žalobcovi výzvu k jeho úhrade s uvedením potrebných platobných údajov.
Poznámka: Na žalobu adresovanú rozhodcovi alebo rozhodcovskému súdu sa nevylepujú žiadne kolky.
V prípade rozhodovania sporu pred individuálne určeným rozhodcom býva výška poplatku často určená priamo v rozhodcovskej doložke. Ak má byť k rozhodnutiu sporu príslušný rozhodcovský súd, výška poplatku bude pravdepodobne určená v jeho poplatkovom poriadku, ktorý býva uverejnený na jeho internetových stránkach.
V praxi sa často stáva, že poplatok za rozhodcovské konanie býva na žiadosť žalobcu aspoň čiastočne znížený. Pokiaľ teda veriteľ žaluje svojho dlžníka o väčšiu sumu, pričom poplatok za rozhodcovské konanie prestavuje určité percento z hodnoty sporu, odporúčame obrátiť sa na príslušný rozhodcovský súd a požiadať o zníženie poplatku.
Čo robiť s rozhodcovským rozsudkom?
Výsledkom rozhodcovského konania je rozhodcovský rozsudok, ktorý má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Výhodou takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že dlžník, ktorý je povinný zaplatiť žalovanú pohľadávku, sa nemôže proti rozhodcovskému rozsudku odvolať a spôsobovať tak prieťahy v konaní.
K tomu, aby bolo možné zahájiť proti dlžníkovi následnú exekúciu, je potrebné nechať si na rozhodcovskom rozsudku vyznačiť tzv. doložku právoplatnosti. V tejto súvislosti stačí požiadať príslušný rozhodcovský súd alebo rozhodcu.
Samotný priebeh vymáhania pohľadávky v exekúcii je rovnaký ako pri vymáhaní pohľadávky na základe platobného rozkazu alebo rozsudku súdu. Je teda potrebné spísať návrh na vykonanie exekúcie (adresovaný ktorémukoľvek exekútorovi), priložiť k nemu rozhodcovský rozsudok, zaplatiť súdny poplatok a čakať na ďalšie kroky exekútora.
Zdroje, ktoré problematiku vymáhania pohľadávok v rozhodcovskom konaní upravujú
- Zákon č. 244/2002 Z. z., zákon o rozhodcovskom konaní
- Zákon č. 335/2014 Z. z., zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
- Zákon č. 233/1995 Z. z., exekučný poriadok
