Na čo slúži zmluva o zriadení záložného práva a čo je obsahom takejto zmluvy? Ako postupovať pri jej uzatvorení?
Zmluva o zriadení záložného práva je v praxi jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich zmlúv, ktoré sa uzatvárajú za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky. Nachádza sa v Občianskom zákonníku (§ 151a až § 151me). Túto zmluvu môžete vidieť aj pod názvom záložná zmluva. Jej podstatou je zabezpečenie pohľadávky osoby voči inej osobe, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky pre prípad, ak by pohľadávka nebola riadne a včas splnená.
Zmluvu o zriadení záložného práva uzatvára tzv. záložný veriteľ (ten, kto má pohľadávku - veriteľ) a záložca. Ním je buď dlžník, teda osoba, ktorá má splniť veriteľovi pohľadávku, alebo ním môže byť tretia osoba odlišná od dlžníka.
Náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva
Záložná zmluva musí obsahovať:
- označenie zmluvných strán - zmluvu uzatvárajú tzv. záložný veriteľ a záložca. Je potrebné presne označiť, kto je záložný veriteľ a kto je záložca. Zmluvné strany musia byť riadne označené. V prípade podnikateľov je potrebné uviesť do zmluvy obchodné meno, sídlo, právnu formu a IČO, ak ho majú pridelené. Fyzické osoby je potrebné označiť v zmluve menom a priezviskom, dátumom narodenia a trvalým pobytom;
- určenie zabezpečenej pohľadávky - v záložnej zmluve je nevyhnutné identifikovať pohľadávku, ktorú eviduje veriteľ voči dlžníkovi a ktorá sa zabezpečuje záložným právom. Bez vymedzenia pohľadávky by nebolo možné určiť, čo má byť zabezpečené. Do zmluvy je potrebné uviesť hodnotu zabezpečenej pohľadávky. V prípade, ak nie je určená jej hodnota, je potrebné určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje;
- určenie zálohu - ďalšou náležitosťou zmluvy je označenie predmetu záložného práva, tzv. zálohu. Ide o vec, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka identifikovaná v záložnej zmluve a ktorú bude môcť veriteľ speňažiť v prípade, ak by jeho pohľadávka nebola riadne a včas splnená dlžníkom. Bez špecifikácie zálohu by nebolo možné určiť, čím je vlastne zabezpečená pohľadávka.
V prípade, že niektorá náležitosť nebude splnená, má to za následok absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy. Hľadí sa na zmluvu, ako keby ani nedošlo k jej uzatvoreniu.
Príklad na neplatnosť záložnej zmluvy
A, s.r.o. evidovala voči B, s.r.o. pohľadávku vo výške 10 000 eur. A, s.r.o. uzatvorila dňa 1.12.2018 s B, s.r.o. záložnú zmluvu. V zmluve uviedli, že zálohom je automobil v hodnote 10 000 eur. V zmluve však opomenuli identifikovať pohľadávku, ktorú A, s.r.o. eviduje voči B, s.r.o., nakoľko sa mylne domnievali, že postačuje, aby táto pohľadávka bola evidovaná v účtovníctve. Záložná zmluva medzi A, s.r.o. a B, s.r.o. je tak neplatná.
Záložná zmluva musí mať spravidla písomnú formu. Výnimkou je, ak sa záložný veriteľ dohodol so záložcom o odovzdaní zálohu do úschovy. Napriek tomu, že v takomto prípade sa nevyžaduje písomná forma, niekedy je potrebné písomné potvrdenie o obsahu zmluvy podpísané záložným veriteľom a záložcom, ak má byť takéto záložné právo následne registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
Aké pohľadávky je možné zabezpečiť záložným právom
Občiansky zákonník ustanovuje, že zabezpečiť možno nielen peňažnú, ale aj
nepeňažnú pohľadávku. Rovnako možno zabezpečiť pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti.
Pri nepeňažnej pohľadávke je potrebné, aby jej hodnota bola určitá, prípadne
určiteľná kedykoľvek počas trvania záložného práva.
Príklad na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti:
Spoločník A, s.r.o. Dávid uzatvoril dňa 1.2.2019 s Petrom zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej došlo k prevode obchodného podielu v A, s.r.o.. Dohodli sa, že časť sumy 10 000 eur bude vyplatená pri podpise zmluvy, druhá časť sumy, 10 000 eur bude vyplatená do dvoch týždňov od podpísania zmluvy o prevode obchodného podielu. Za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti (druhých 10 000 eur), uzavreli súčasne dňa 1.2.2019 záložnú zmluvu, pričom ako záloh dohodli automobil vo vlastníctve Petra v hodnote 10 000 eur.
Čo môže byť zálohom
Pojmom záloh sa označuje predmet záložného práva, teda vec, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky záložného veriteľa a ktorú môže veriteľ speňažiť za účelom uspokojenia svojej pohľadávky v prípade, ak táto nebude riadne a včas splnená dlžníkom. Zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt alebo nebytový priestor, ako aj súbor vecí, práv, cenný papier a podnik. Záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo týchto vecí (napr. úroky z omeškania pri nezaplatenej pohľadávke), ak sa v zmluve nedohodlo inak. Dokonca je možné, aby záloh vznikol až v budúcnosti (napr. záväzok zaplatiť sumu za postavenie budovy možno zabezpečiť samotnou budovou, ktorá má vzniknúť v budúcnosti).
Príklad na predmet zálohu
A, s.r.o. uzatvorila s B, s.r.o. zmluvu o zriadení záložného práva. Ako záloh si dohodli pohľadávku, ktorú eviduje B s.r.o. voči C, s.r.o.. B, s.r.o. nesplní pohľadávku voči A, s.r.o. riadne a včas. A, s.r.o. môže uspokojiť svoju pohľadávku voči B, s.r.o. pohľadávkou, ktorú má B, s.r.o. voči C, s.r.o., pričom na uspokojenie svojej pohľadávky môže použiť aj úroky z omeškania, ktoré má C, s.r.o. povinnosť zaplatiť B, s.r.o. za to, že pohľadávku voči B, s.r.o. neuhradila včas.
Dve fázy vzniku záložného práva
Celý proces vzniku záložného práva k hnuteľnej vec pozostáva z dvoch štádií. Prvým štádiom je spravidla uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva alebo dohoda o jej podstatných náležitostiach v prípade, ak sa nevyžaduje písomná forma zmluvy o záložnom práve.
Druhou fázou je registrácia záložného práva do príslušného registra. Tým je spravidla Notársky centrálny register záložných práv. Existujú aj osobitné registre, napr. Obchodný register, do ktorého sa zapisuje záložné právo na obchodný podiel, alebo osobitný register cenných papierov, do ktorého sa registruje záložné právo k cenným papierom. Nie vždy sa však vyžaduje registrácia. Tá nie je potrebná, ak má byť záloh odovzdaný do úschovy. Takéto odovzdanie je právotvornou skutočnosťou, ktorou sa završuje vznik záložného práva k hnuteľnej veci. Avšak aj v prípade, ak záložné právo vzniklo odovzdaním do úschovy, možno následne podať žiadosť o registráciu záložného práva do Notárskeho centrálneho registra záložných práv.
Práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve o zriadení záložného práva
Každá zmluva predstavuje pre zmluvné strany určité práva a povinnosti. Jedným z najdôležitejších práv záložného veriteľa je právo začať s výkonom záložného práva v prípade, ak jeho pohľadávka nebude riadne a včas splnená dlžníkom. Výkon záložného práva sa uskutočňuje najmä predajom zálohu. Zabezpečená pohľadávka sa uspokojí z výťažku predaja. Veriteľ sa však môže uspokojiť aj tak, že si záloh ponechá. Takáto dohoda je však možná až po tom, ako zabezpečená pohľadávka nadobudne splatnosť.
Príklad na neplatnosť dohody o uspokojení sa tým, že si veriteľ ponechá záloh
A s.r.o. uzatvorila dňa 1.2.2019 záložnú zmluvu s B, s.r.o na zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 10 000 eur z titulu pôžičky. Zálohom bol automobil v hodnote 10 000. B, s.r.o. má vrátiť A, s.r.o., pôžičku najneskôr do 1.6.2019. V záložnej zmluve sa dohodli, že ak B, s.r.o. nezaplatí včas pohľadávku, A, s.r.o. sa môže uspokojiť tak, že nadobudne vlastnícke právo k automobilu. Takáto dohoda je však neplatná, nakoľko ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Až po 1.6.2019 sa môže A, s.r.o. dohodnúť s B, s.r.o. tak, že sa stane vlastníkom automobilu.
Veriteľ môže začať s výkonom záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Na druhej strane, ak sa v zmluve nedohodne inak, záložca je oprávnený užívať záloh “zvyčajným spôsobom”. Musí sa však zdržať všetkého, čím by sa zmenšila hodnota zálohu. Kým zabezpečená pohľadávka nenadobudne splatnosť, má záložca právo aj disponovať so zálohom, čiže napr. môže predať záloh, ak sa v zmluve nedohodli inak. Povinnosťou záložcu je strpieť výkon záložného práva v prípade, ak nesplní pohľadávku veriteľa riadne a včas.
Zánik záložného práva
Občiansky zákonník vymenúva situácie, za ktorých dochádza k zániku záložného práva. To zaniká v prípade, ak:
- zanikne zabezpečená pohľadávka - ide o prípady, keď je pohľadávka napr. riadne a včas splnená dlžníkom,
- zanikne predmet záložného práva - dôjde napr. k zničeniu zálohu,
- ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
- uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
- vrátením veci, ak záložné právo vzniklo odovzdaním hnuteľnej veci,
- prevedením zálohu v bežnom obchodnom styku, alebo ak nadobúdateľ zálohu (ten, kto napr. kúpil záloh) bol dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh, ktorý nie je zaťažený záložným právom,
- ak zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže previesť záloh bez zaťaženia záložným právom,
- iným spôsobom uvedeným v zmluve,
- výkonom záložného práva, napr. speňažením zálohu.
Nielen vznik záložného práva prebieha v dvoch štádiách, ale aj zánik. Po zániku záložného práva k nehnuteľnosti je potrebné vykonať výmaz záložného práva z registra, do ktorého bolo zapísané. Za týmto účelom je záložný veriteľ povinný podať žiadosť o výmaz bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva. To však neplatí, ak k vzniku záložného práva došlo odovzdaním do úschovy a nebolo zapísané do Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Keďže nedošlo k registrácii, nemá zmysel podávať žiadosť o výmaz.
Zhrnutie na záver
Zmluva o zriadení záložného práva predstavuje jeden z najčastejšie používaných zabezpečovacích inštitútov v právnej sfére. Jej zmyslom je zabezpečenie pohľadávky veriteľa, v prípade, ak táto nebude riadne a včas splnená. Na základe zmluvy sa zlepšuje právne postavenie veriteľa. V prípade, ak dlžník riadne a včas nezaplatí jeho pohľadávku, bude môcť veriteľ vykonať záložné právo napr. tak, že predá záloh a z výťažku uspokojí svoju splatnú pohľadávku.
Záložná zmluva na hnuteľnosť musí obsahovať určenie pohľadávky a zálohu. Nie vždy musí mať písomnú podobu. Prinášame vám vzor zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci.
