Vedeli ste, že uznať možno aj už premlčaný dlh? Ako funguje tento zabezpečovací inštitút a aké výhody z neho plynú?
Zabezpečovacie inštitúty pri vymáhaní pohľadávok
V snahe o posilnenie vymožiteľnosti pohľadávky môže veriteľ siahnuť aj po uzatvorení a neskôr i uplatnení niektorého zo zabezpečovacích právnych inštitútov. Ich úlohou je umožniť veriteľovi vyššiu pravdepodobnosť reálnej vymožiteľnosti jeho pohľadávky a motivovať dlžníkov k zodpovednému plneniu svojich záväzkov. Vytvárajú akúsi hrozbu umožňujúcu uspokojiť veriteľa buď z ďalšieho majetku dlžníka alebo z majetku iného, ďalšieho dlžníka, čím de facto pomáhajú predchádzať aj exekučnému konaniu. Medzi spomínané zabezpečovacie inštitúty patrí napríklad zmluvná pokuta, ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy, záložné právo či uznanie dlhu, ktorému sa budeme v nasledujúcich riadkoch venovať viac.
Uznanie dlhu
Pojem uznania dlhu upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v jedinom ustanovení § 558. Ide tak síce o pomerne strohú, avšak presnú právnu úpravu. Dlh môže uznať výlučne dlžník, pričom hovoríme, že ide o právo dlžníka. Bude na jeho dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí, či k uznaniu svojho dlhu voči veriteľovi pristúpi alebo nie. Veriteľ si uznanie dlhu nemôže žiadnym spôsobom nárokovať.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon. Na jeho platnosť sa tak vyžaduje len písomný prejav dlžníka, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Výsledkom takého úkonu bude možnosť predpokladu, že daný dlh v čase uznania skutočne existoval. Súčinnosť veriteľa ako ani overenie podpisu dlžníka sa v danom prípade nevyžaduje.
Ako z uvedeného vyplýva, dlh možno uznať v čase, kedy už existuje, a to kedykoľvek až do jeho zániku. Konkrétny dlh pritom môže uznať vždy len konkrétny dlžník a toto právo nemožno preniesť na inú osobu.
Náležitosti uznania dlhu
Na to, aby uznanie dlhu spôsobilo právne následky a bolo využiteľné napríklad pri vymáhaní pohľadávky súdnou cestou musia byť splnené predpoklady upravené Občianskym zákonníkom. Pokiaľ tak ide o jeho formu, zákon explicitne ustanovuje písomnú formu uznania dlhu. Nebude preto stačiť len veriteľovi ústne, hoci aj pred svedkami, uviesť, že dlžník svoj dlh uznáva. Takýto prejav vôle musí byť vždy písomne zachytený.
Podobne nebude stačiť len všeobecné konštatovanie dlžníka, že uznáva nejaký dlh voči veriteľovi. Dôvod dlhu, t. j. jeho bližšia špecifikácia ako aj výška dlhu v čase uznania musia byť v písomnom uznaní uvedené zrozumiteľne a presne. Ide napríklad o vymedzenie, na základe čoho dlh vznikol, t. j. napr. zo zmluvy o pôžičke, o úvere a pod. Rovnako výška dlhu má byť konkretizovaná, presne vyčíslená. Pokiaľ dlžník uznáva aj dlh s úrokmi, táto informácia by v uznaní mala byť uvedená aj s presným vyčíslením. Pre zabezpečenie istoty oboch strán je žiadúce identifikovať jednotlivé zložky dlhu samostatne, t. j. výšku istiny ako i výšku úrokov, a to obzvlášť, pokiaľ by šlo o spotrebiteľský vzťah.
Uznať
možno aj už premlčaný dlh. Z hľadiska náležitostí takéhoto uznania
sa okrem už uvedeného vyžaduje aj vedomosť dlžníka o tom, že dlh bol
v čase uznania už premlčaný. Aby nevznikli žiadne pochybnosti je vhodné
danú informáciu uviesť priamo v texte uznania dlhu. Povinnosť dokázať túto
vedomosť by totiž v prípade súdneho konania pripadla na veriteľa ako
žalobcu.
Uznanie dlhu a vplyv na premlčanie pohľadávky
Premlčanie pohľadávky síce nespôsobuje zánik jej vymáhateľnosti, no pokiaľ sa dlžník na súde na premlčanie odvolá, súd ho k úhrade takéhoto dlhu nezaviaže. Akonáhle teda uplynie premlčacia doba, povinnosť uhradiť pohľadávku sa mení na právo dlžníka. Inštitút uznania dlhu však aj v danom prípade môže priniesť radikálnu, pre veriteľa pozitívnu, zmenu. Jedným z účinkov uznania dlhu je plynutie novej, a to 10 ročnej premlčacej doby spravidla odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo. Výnimkou je uznanie dlhu, v ktorom bola uvedená lehota plnenia alebo pokiaľ bolo splatenie dlhu rozdelené na jednotlivé splátky. V prípade splátok bude plynúť nová premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, v prípade úpravy lehoty plnenia od jej márneho uplynutia.
Uznaním dlhu plynie nová premlčacia doba.
Uznaním dlhu si tak veriteľ predĺži obdobie, v ktorom sa môže domáhať vymoženia svojej pohľadávky na súde s tým predpokladom, že bude mať aj reálnu šancu, aby súd dlžníka na jej úhradu zaviazal.
Ako
už bolo vyššie uvedené, dlžník môže uznať aj už premlčaný dlh. Základnou
podmienkou je, že o premlčaní dlhu bude vedieť. V opačnom prípade by
nedošlo k želaným následkom tohto inštitútu.
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať uznaniu dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. Občiansky zákonník totiž zmenil premlčanie spotrebiteľskej pohľadávky de facto na preklúziu, nakoľko po uplynutí premlčacej doby veriteľovi neumožňuje svoju pohľadávku vymáhať ani ju platne zabezpečiť. Z uvedeného však existuje výnimka, ktorá je založená na zmluvnej voľnosti spotrebiteľa ako dlžníka. Obnoviť vymáhateľnosť premlčanej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy bude možné len na základe právneho úkonu dlžníka – spotrebiteľa, ktorý o premlčaní dlhu vedel. I tu si je potrebné dávať veľký pozor na to, ako bude uznanie dlhu formulované a kde a akým spôsobom bude informácia o vedomosti spotrebiteľa o premlčaní dlhu uvedená. Súdna prax je totiž naklonená ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že by aj informáciu o vedomosti spotrebiteľa o uplynutí premlčacej doby jeho dlhu uvedenú len niekde v texte uznania bez osobitného zvýraznenia mohla považovať za neprijateľnú, a teda by ju neuznala za platnú.
Uznanie dlhu - vzor
Ako má vyzerať uznanie dlhu, nájdete vo vzore na stiahnutie.
