Firma si môže zabezpečiť prácu na zákazkách rôznou formou. Môže zamestnať ľudí alebo využívať služby živnostníkov (SZČO). Aké sú výhody a riziká jednotlivých foriem.
Akou formou je možné vykonávať prácu pre firmu a aké sú riziká v roku 2017?
Forma vykonávania práce pre firmu závisí od druhu vykonávanej práce. Vo väčšine prípadov má firma dve možnosti:
- zamestná zamestnanca (v pracovnom pomere alebo tzv. „dohodára“),
- využije služby živnostníka (SZČO), ktorý ich vykoná na objednávku.
Práca zamestnanca (závislá práca) môže byť v zmysle Zákonníka práce vykonávaná len v pracovnom pomere, výnimočne napr. na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zákonník práce výslovne zakazuje, aby sa závislá práca nahrádzala akýmkoľvek zmluvným obchodnoprávnym či občianskoprávnym vzťahom.
Avšak, v praxi sa možno stretnúť aj s prípadmi, kedy sa závislá práca, najmä pracovný pomer, nahrádza prácou na živnosť – tzv. švarc systém. Ide o protiprávnu činnosť a v prípade dokázania hrozí zamestnávateľovi aj živnostníkovi pokuta a ďalšie sankcie.
Viac informácií k rizikám práce na živnosť nájdete v článku Je práca „na živnosť“ (švarc systém) legálna?
Prečo sa závislá práca (zamestnanie) nahrádza v praxi živnosťou?
Závislá práca sa prácou na živnosť často nahrádza z dôvodu šetrenia na odvodoch zamestnávateľa, nakoľko pre zamestnávateľa je zamestnanec stále nákladnejším spôsobom zabezpečenia práce v porovnaní s tým, ak mu prácu dodá ako službu živnostník. Za určitých okolností je však situácia výhodnejšia pre obidve strany, teda pre „zamestnávateľa“ aj „živnostníka“, avšak právne predpisy takúto spoluprácu (spoluprácu vykazujúcu znaky závislej práce) zakazujú.
Zamestnanec má v rámci pracovného pomeru nárok na dovolenky, platené aj neplatené voľno, stravné lístky, odstupné a pod. Zamestnávateľ musí zamestnancovi zabezpečiť pracovné miesto a pracovné pomôcky. Musí ho zaškoliť a pravidelne vzdelávať na vlastné náklady. Vznikajú mu rôzne administratívne povinnosti voči dňovému úradu, Sociálnej poisťovni či zdravotnej poisťovni.
Ak si firma dodanie služieb, t. j. vykonanie prác, objedná od živnostníka, ten za poskytnuté pracovné výkony vystaví faktúru. Firma za neho neplatí odvody a nezráža mu daň z príjmov. Neposiela oznámenia, výkazy či iné dokumenty na poisťovne. Živnostníkovi zaplatí fakturovanú sumu v zmluvne dohodnutej výške.
Firma by však mala venovať vysokú pozornosť zmluvným podmienkam spolupráce, nakoľko v prípade reklamácie služieb dodaných živnostníkom sú dôležité podmienky dohodnuté v zmluve.
Príklad: Firma, s.r.o. zvažuje dve možnosti zabezpečenia práce na zákazkách. Rozpočtované náklady na vykonanie práce sú maximálne 2 000 eur. Daňové a odvodové zaťaženie pri zamestnaní a živnosti sa nachádzajú v nasledujúcej tabuľke.
| Zamestnanie | Živnosť | |
| Hrubá mzda zamestnanca / Výška faktúry | 1 400,00 | 1 400,00 |
| Náklady firmy (zamestnávateľa) | 1 892,80 | 1 400,00 |
| Mesačný príjem zamestnanca / Živnostníka | 1 042,27 | 1 400,00 |
Zamestnancovi je vyplatený zdanený príjem. Zamestnávateľ za neho odvedie daň z príjmov aj odvody príslušným poisťovniam. Živnostníkovi je vyplatený nezdanený príjem. Odvody si musí platiť sám, pričom v roku 2017 sú minimálne mesačné zdravotné odvody 61,81 eura a minimálne sociálne odvody 146,35 eura.
K plateniu odvodov na sociálne a zdravotné poistenie nájdete podrobnejšie informácie pre rok 2017 v článku Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne od 1.1.2017.
Výhodným spôsobom znižovania nákladov na prácu je zamestnávanie študentov. Nie každú prácu alebo pracovnú pozíciu je možné zveriť študentovi, ale v prípadoch, keď je to možné (napr. administratívne práce, back office, call centrá), by mal zamestnávateľ túto možnosť zvažovať. Odvodové zaťaženie ich odmeny je nižšie, čím zamestnávateľ dokáže ušetriť aj tisícky eur.
Študent si môže u zamestnávateľa uplatniť tzv. odvodovú výnimku a zároveň, ak ju prekročí, neplatí odvody v celom rozsahu ako zamestnanec v pracovnom pomere. Pri častej fluktuácii brigádnikov je dôležité zohľadňovať aj nepriame náklady, ktoré vznikajú zaškolením nových zamestnancov a celkovo začlenením zamestnanca do pracovného procesu.
Príklad: Firma, s.r.o. zamestná dvoch študentov s ktorými dohodne mesačnú odmenu za prácu 200 eur. U zamestnávateľa si uplatnia odvodovú výnimku, čo znamená, že zamestnávateľ bude platiť odvody len do Sociálnej poisťovne vo výške 0,25 % garančné poistenie a 0,8 % úrazové poistenie.
Študenti môžu mať u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie, ktorým si uplatnia nárok na mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane (tzv. mesačnú odpočítateľnú položku na daňovníka) vo výške 316,94 eura.
Zamestnávateľ zaplatí študentom spolu k výplate 400 eur. Sociálnej poisťovni zaplatí spolu odvody 4,20 eura. Náklady na prácu budú 404,20 eura.
