Je práca „na živnosť“ (švarc systém) legálna?

Pracujete na živnosť alebo by ste na živnosť chceli niekoho "zamestnať"? Prinášame prehľad rizík a sankcií, ktoré sú spojené s prácou na živnosť, ak nahrádza bežný pracovný pomer.

O práci na živnosť, teda o tzv. švarc systéme, sme už snáď všetci počuli. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodne, aby si vybavil živnostenský list. Zamestnávateľ bude zamestnancovi platiť stále rovnako, možno dokonca viac, lebo zamestnávateľ nebude musieť za zamestnanca platiť odvody. Na prvý pohľad situácia výhodná pre všetky strany. Dovoľuje to však zákon?

Ak chce živnostník vykonávať závislú prácu, musí mať pracovnú zmluvu

Závislú prácu definuje zákonník práce ako prácu, pri ktorej:

a) existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,

b) zamestnanec prácu vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,

c) zamestnanec prácu vykonáva v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Pri splnení všetkých týchto podmienok hovoríme o činnosti človeka ako o závislej činnosti, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere. Uvedenému zákonnému príkazu sa nemôžeme vyhnúť dokonca ani dohodou, kde by slobodne a dobrovoľne prejavili súhlas zamestnávateľ aj zamestnanec. V takom prípade by sme totiž hovorili o nelegálnej práci.

Pozor! Špeciálnym prípadom je zamestnávanie rodinných príslušníkov, ktorí sú na dôchodku alebo sú ešte žiakmi či študentmi – tento prípad vám odporúčame konzultovať s právnikom, keďže môže ísť o prípad, kedy nemusí byť uzatvorená pracovná zmluva.

Nezabúdajme, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou.

Ak sa napríklad murár na stavbe dohodne so stavebnou spoločnosťou, že namiesto uzatvorenia písomnej pracovnej zmluvy si murár vybaví živnostenský list a bude pre stavebnú spoločnosť vykonávať prácu ako živnostník, aj keď v skutočnosti bude spĺňať podmienky závislej činnosti, pôjde o nelegálnu prácu v rozpore so zákonníkom práce.

Viac informácií o práci na živnosť, ako aj porovnanie so zamestnaním nájdete v článku Práca na živnosť (živnosť vs. zamestnanec)

Aké sú pokuty pri nelegálnej práci na živnosť?

Kontrolu nad dodržovaním pracovnoprávnych predpisov upravuje ako zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, tak aj zákon o inšpekcii práce. Príslušnými orgánmi kontroly sú:

  • inšpektorát práce,
  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
  • úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Za účelom boja proti nelegálnemu zamestnávaniu na inšpektorátoch práce boli vytvorené špecializované útvary („Kobra“), ktorých výlučnou úlohou je kontrolovať, či na pracoviskách nedochádza k výkonu nelegálnej práce alebo nelegálnemu zamestnávaniu.

Zamestnanec, ktorý vykonáva nelegálnu prácu, sa dopúšťa priestupku a príslušný úrad mu môže uložiť pokutu až do výšky 331 EUR.

Za správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu minimálne 2 000 EUR a maximálne 200 000 EUR, v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac osôb súčasne najmenej 5 000 EUR.

Upozorňujeme, že v prípade zamestnanca inšpektorát práce môže, a teda nemusí uložiť pokutu. V prípade zamestnávateľa však zákon neumožňuje, aby sa rozhodol - inšpektorát práce preto pokutu musí uložiť.

Článok pokračuje pod reklamou

Práca na živnosť ohrozí čerpanie dotácií ako i účasť vo verejnom obstarávaní

Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je zákonom považované za osobitne závažné porušenie zákona, ktoré je dôvodom pre zrušenie živnostenského oprávnenia zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ poruší zákaz nelegálneho zamestnávania, počas nasledujúcich troch rokov mu nemôže byť poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu, pomoci a podpory z fondov Európskej únie a nemôže sa zúčastniť verejného obstarávania.

Prečítajte si tiež

Pokiaľ sa dopustíte porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, budete navyše po dobu piatich rokov zverejnení vo verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorý na svojich stránkach vedie Národný inšpektorát práce.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku práce na živnosť upravujú:

  • § 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z., zákonník práce
  • § 1 a nasl. zákona č. 82/2005 Z.z., o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
  • zákon č. 125/2006 Z.z., o inšpekcii práce
  • § 8a odst. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy
  • §26 odst. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní
Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Odvody z dohody od 1.1.2025

Aké odvody platí zamestnávateľ a dohodár pri uzavretí niektorej z dohôd o prácach mimo pracovného pomeru v roku 2025, sa dočítate v článku.

Riešenie sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy

Kedy k sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy dochádza a ako sa také situácie riešia? Podrobnosti o riešení pred sprostredkovateľom alebo pred rozhodcom.

Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy

Kedy (nie) je možné vyhlásiť štrajk, kto ho vyhlasuje, ktorí zamestnanci sa do neho zapojiť nemôžu a aké sú počas štrajku mzdové podmienky či povinnosti zamestnávateľa? Praktické info.

Výluka ako alternatíva štrajku zo strany zamestnávateľa

Kedy a ako môže firma zastaviť prácu, čo to znamená z hľadiska mzdových nákladov a aké sú oznamovacie povinnosti zamestnávateľa, ktorý sa pre výluku rozhodne?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky