Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec o desiatich rokoch obhajovania záujmov slovenských podnikateľov v Bruseli.
Rok 2014 je rokom výročí. V januári sme si pripomenuli 5. výročie prijatia eura, v máji 10. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Je to nepochybne významná udalosť, ktorú si určite treba pripomenúť . Vstupom Slovenska do EÚ sa naplnil sen viacerých generácií slovenských občanov a ich politických reprezentácií naprieč politickým spektrom, keď bolo úspešne zavŕšené niekoľkoročné úsilie o integráciu, z ktorej bolo Slovensko v polovici 90-ych rokov 20. storočia vynechané
Vstup Slovenska do EÚ okrem iného znamenal aj možnosť podieľať sa na jej rozhodovacích procesoch. Ľudia na Slovensku si do Európskeho parlamentu zvolili svojich europoslancov, vláda do Európskej komisie nominovala slovenského eurokomisára a taktiež aj zástupcov do Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ďalej len EHSV) a Výboru regiónov, čo sú poradné orgány Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
Mňa 1. máj 2004 zastihol v pozícii prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska. V máji uplynie už 10 rokov od začiatku môjho pôsobenia v EHSV, kde ma nominovala vláda SR ako jedného z troch zástupcov slovenských zamestnávateľov. Počas svojho pôsobenia som skladal účty nielen členom Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska, ale ako jediný som priebežne informoval aj širšiu verejnosť prostredníctvom zverejňovania písomných prepisov mojich vystúpení v EHSV. Viac ako sto strán písomných prepisov mojich vystúpení, sa dá zosumarizovať do niekoľkých zásadných problémových okruhov:
- Opakované varovania pred nedostatkom potrebných reforiem v tzv. starých členských krajinách EÚ. Tesne pred 1. májom 2004 ma týždenník European Voice, ktorý vychádza v Bruseli, požiadal o napísanie komentára pri príležitosti rozšírenia EÚ o 10 nových krajín. V jeho závere som sa pokúsil o predpoveď budúceho vývoja EÚ: ak sa reformná dynamika postkomunistických krajín – nových členov EÚ – prenesie aj na „staré“ členské krajiny, EÚ ako celok čaká prosperita, ale ak sa stane opak, ak strnulosť a letargia zo starých členských krajín prejde na tie nové, EÚ ako celok čaká stagnácia či dokonca úpadok. Dnes už vieme, že sa skôr naplnila tá druhá možnosť.
- Opakované varovania pred dôsledkami mnohých rokov nesprávnej a nezodpovednej hospodárskej politiky (deficitné financovanie, zadlžovanie) členských krajín EÚ, ktorú inštitúcie EÚ nielen že neboli schopné tlmiť, často ju dokonca zosilňovali (napr. zachraňovaním nezodpovedných krajín).
- Presadzovanie ďalšej liberalizácie vnútorného trhu, na ktorom pre našich živnostníkov, podnikateľov i väčšie firmy ešte stále existuje veľa administratívnych prekážok, ako aj nesúhlas s akýmikoľvek iniciatívami, ktoré by sa pokúšali fungovanie vnútorného trhu obmedzovať.
- Rozhodné nie centralizácii rozhodovania o všetkom v Bruseli (napr. v podobe fiškálnej a bankovej únie), nie harmonizácii, áno konkurencii, napr. v daňovej oblasti, áno návratu k štyrom základným ekonomickým slobodám, na ktorých bola EÚ pôvodne postavená.
- Zásadné zlepšenie podmienok pre podnikanie, naplnenie ambície opäť urobiť z EÚ miesto, ktoré je najlepšie pre podnikanie. Brusel dnes reguluje a zasahuje do kompetencií členských krajín podstatne viac než pred desiatimi rokmi, množstvo EÚ legislatívy sa vymklo akejkoľvek kontrole. Výsledkom je to, že neustále narastá regulačné bremeno podnikania, čo spôsobuje často zbytočný nárast nákladov a pokles konkurencieschopnosti európskych podnikov a podnikateľov, vrátane tých slovenských.
- Dôležitosť podpory podnikateľského ducha, podpory mladých a začínajúcich podnikateľov, bez ktorých nie je predstaviteľná budúcnosť Európy.
Slovensko aj EÚ sa za tých 10 rokov zmenili. Bohužiaľ, obidve k horšiemu. Slovensko vstupovalo do EÚ s imidžom krajiny odvážnych reforiem, napr. rovnej dane či čiastočnej privatizácie dôchodkového systému. 10 rokov nášho členstva v EÚ bolo dekádou nevyužitého potenciálu. Dnes je Slovensko krajinou, kde sa systematicky zhoršuje podnikateľské prostredie, klesá jeho príťažlivosť pre zahraničných investorov, slovenským podnikateľom sa podniká čoraz ťažšie a čoraz ťažšie sa žije aj slovenským občanom.
A EÚ? Kedysi bola synonymom ekonomickej prosperity, dnes je spoločenstvom krajín, ktorých ekonomiky fungujú podstatne horšie, čo EÚ a eurozónu priviedlo dokonca na pokraj možného rozpadu. Do jej fungovania sa vkradlo príliš mnoho socializmu, regulácie, centralizácie.
V záujme SR je Európska únia, ktorá bude dobre fungovať len vtedy, keď jej členské krajiny budú mať liberalizovanú ekonomiku s reformovaným verejným sektorom a sociálnym systémom, pričom v rámci EÚ bude umožnená súťaž medzi jej členskými krajinami, ich ekonomikami, ale aj hospodárskymi a sociálnymi politikami.
Návrat k prosperite u nás i v celej EÚ má tak spoločného menovateľa, ktorým sú zásadné reformy: zastavenie zadlžovania budúcich generácií, zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia, prispôsobenie sociálnych systémov možnostiam ekonomiky.
Práve o tom bolo desať rokov môjho pôsobenia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore v Bruseli.
Predslov prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca k publikácii s výberom jeho vystúpení v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, ktorú vydal pri príležitosti 10. výročia zastupovania slovenských podnikateľov v Bruseli.
