Výrobcov medu, džemu, ovocných štiav či sušeného mlieka čakajú nové povinnosti, rátať musia s vyššími nákladmi, spotrebitelia zas s vyššími cenami. Čo a odkedy sa mení?
Aké sú to „raňajkové“ smernice a čoho sa dotknú?
Tento familiárny názov vznikol pre skupinu smerníc týkajúcich sa potravín, ktoré sa typicky konzumujú v Európe na raňajky, ako napríklad džem, džús či med. Pôvodné raňajkové smernice boli vydané pred viac ako 20 rokmi. Komisia usúdila, že normy v nich sú zastaralé a mali by sa aktualizovať. Cieľom úpravy štyroch zo siedmych raňajkových smerníc je prispôsobiť ich súčasným požiadavkám trhu, umožniť spotrebiteľom informovaný výber zdravých potravín a zabrániť falšovaniu výrobkov. Aktualizácia smerníc sa dotkne týchto štyroch produktov:
- med;
- džem a marmeláda;
- ovocné džúsy;
- sušené mlieko.
Zvyšné tri smernice, ktoré sa radia k tzv. „raňajkovým smerniciam“, no ich znenie zostáva rovnaké, sú zamerané na pravidlá ohľadom určitých cukrov, kakaových a čokoládových výrobkov a výťažkov z kávy a čakanky.
Zmeny v označovaní medu ako boj proti jeho falšovaniu
V EÚ sa nachádza viac ako 20 miliónov úľov a svojou vlastnou produkciou dokáže pokryť 60 % spotreby medu v Únii. Radí sa tak na druhé miesto vo svetovej produkcii tejto potraviny. Avšak, EÚ produkuje dvakrát menej medu než hlavný svetový producent, Čína. Med pochádzajúci z Číny je jednou z príčin, prečo dochádza k revízii raňajkových smerníc. Komisia sa domnieva, že takmer polovica medu na jednotnom trhu je falšovaná a indície naznačujú, že ide o med pochádzajúci práve z Číny. Úprava tejto smernice má pomôcť tomu zamedziť.
V prípade zmesových medov pôvodne stačilo, ak sa na obale uvádzal pôvod nasledovne:
- zmes medov z krajín EÚ;
- zmes medov z krajín EÚ a krajín mimo EÚ;
- zmes medov z krajín mimo EÚ.
Toto označenie nahradí prísnejšia forma - na etiketách (v hlavnom zornom poli) sa budú musieť uvádzať krajiny pôvodu medu v zostupnom poradí podľa ich hmotnostného podielu, pričom v prípade balení menších ako 30 gramov (napríklad malé raňajkové medy využívané v hoteloch) bude možné uviesť len príslušné dvojpísmenové kódy ISO danej krajiny (napr. SK pre Slovensko, DE pre Nemecko, CN pre Čínu). Tieto informácie budú doplnené o údaj o percentuálnom podiele medu z danej krajiny. Členské štáty sa budú môcť rozhodnúť, či sa povinnosť uvádzať percentuálne podiely bude vzťahovať len na štyri najväčšie podiely, ak tieto podiely predstavujú viac ako 50 % celého výrobku, alebo sa to bude vzťahovať na všetky krajiny.
Európsky parlament v trialógoch požadoval, aby mal každý pestovateľ jedinečný identifikačný kód, čo by umožnilo všetky šarže spätne vysledovať k pestovateľovi alebo dovozcovi. Inštitúcie EÚ sa na takto zásadnom kroku nedohodli. Namiesto toho sa zhodli, že Komisia bude musieť vykonať štúdie uskutočniteľnosti predtým, ako navrhne harmonizované metódy analýzy na zistenie falšovania medu cukrom, jednotnú metodiku na sledovanie pôvodu medu a jeho vysledovateľnosť až k včelárom.
Nové pravidlá pre označovanie a výrobu džemov a marmelád
V prípade džemov sa rozhodlo o zvýšení minimálneho obsahu ovocia v džemoch tak, ako to je uvedené v nasledovnej tabuľke:
| Druh džemu | Pôvodný obsah ovocia (g/kg) | Nový obsah ovocia (g/kg) |
|---|---|---|
| Obyčajný džem | 350 | 450 |
| Extra džem | 450 | 500 |
Novinkou raňajkových smerníc tiež je, že členské štáty môžu povoliť používanie výrazu „marmeláda“ ako alternatívy k výrazu „džem“. Pojem marmeláda bol v minulosti vyhradený len pre výrobky vyrobené z citrusových plodov, avšak spotrebitelia v celej Európe bežne používajú pojmy „marmeláda“ a „džem“ zameniteľne na označenie džemov z iného ovocia ako citrusových plodov, čo sa v tomto návrhu zohľadňuje.
Počas legislatívneho procesu Európsky parlament požadoval, aby bol pôvod produktov označovaný aj inde než len pri mede – teda v tomto prípade pôvod ovocia v džeme. Parlamentu sa ale nepodarilo presvedčiť Radu v trialógoch. Tá vyjadrila obavy z možnej administratívnej záťaže pre potravinárske spoločnosti a dodatočných nákladov pre spotrebiteľov, najmä preto, že sa v tejto súvislosti nevykonalo žiadne hodnotenie vplyvu. Namiesto toho tak bude musieť Komisia do 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice – teda okolo jari 2027 – pripraviť správu, v ktorej posúdi realizovateľnosť zavedenia pravidla, na základe ktorého bude povinné označovať krajinu pôvodu použitého ovocia.
Nové kategórie ovocných džúsov
Nielen ochutené minerálky či sladké vody obsahujú veľa cukru. Aj ovocné šťavy majú vysoký obsah, hoci prirodzených cukrov (často ekvivalentných cukru obsiahnutých v malinovkách). Laici si môžu myslieť, že ovocný cukor nie je škodlivý a nápoj ho môže obsahovať v akomkoľvek množstve. Odborná verejnosť ale upozorňuje, že aj nadmerná konzumácia tohto prírodného cukru škodí rovnako ako nadmerná konzumácia akéhokoľvek iného cukru. Komisia preto zavádza nové typy označenia džúsov, ktorých cieľom je umožniť spotrebiteľom, aby si vedome vybrali džús, ktorý obsahuje aspoň o 30 % menej cukru ako bežné ovocné šťavy a zároveň tak reaguje na zvýšený záujem o výrobky so zníženým obsahom cukru.
Už staršia legislatíva stanovila, že ovocná šťava nemôže obsahovať žiaden pridaný cukor. Po novom sa však označovať pojmom „ovocná šťava so zníženým obsahom cukru“, budú také nápoje, ktorých výrobcovia znížia objem prírodného cukru v šťave. Zároveň bude zakázané pre zlepšenie chuti pridávať akékoľvek aditíva.
Nové kategórie a označenia džúsov budú nasledovné:
- „Ovocná šťava so zníženým obsahom cukru“ - ide o priamo lisovanú ovocnú šťavu, ktorá pochádza z čerstvého ovocia. Obsahuje 100 % ovocnej šťavy, no pomocou fyzikálnych, chemických alebo enzymatických procesov v nej bola znížená koncentrácia prirodzene sa vyskytujúcich cukrov, pričom šťava zostáva tekutá. Nepoužíva sa koncentrát ani opätovné riedenie a je určená na priamu konzumáciu.
- „Ovocná šťava so zníženým obsahom cukru z koncentrátu“ - vyrába sa z ovocného koncentrátu, ktorý vzniká odparením vody z čerstvej ovocnej šťavy. Po odparení vody z čerstvej ovocnej šťavy vzniká koncentrát, do ktorého sa späť doprave koncentrátu sa pridáva rovnaké množstvo vody a následne sa redukuje obsah cukru. Zníženie prirodzene sa vyskytujúcich cukrov nastáva až po riedení koncentrátu vodou. Táto šťava prechádza viacnásobnými úpravami a je výsledkom rekonštrukcie koncentrátu.
- „Koncentrovaná ovocná šťava so zníženým obsahom cukru“ - ide o ovocnú šťavu, z ktorej bola odparená voda, aby sa vytvoril koncentrát, a súčasne bol v tejto fáze znížený obsah prirodzene sa vyskytujúcich cukrov. Cukor sa redukuje ešte pred zriedením a šťava zostáva v koncentrovanej forme, vhodná na ďalšie spracovanie alebo export. Tento typ šťavy sa najčastejšie využíva na priemyselné účely alebo na výrobu iných štiav po zriedení.
| Označenie | Rozdiel v zdroji | Rozdiel v procese zníženia cukru | Rozdiel vo forme a použití |
|---|---|---|---|
| Ovocná šťava so zníženým obsahom cukru | Priamo lisované ovocie | Redukcia cukru bez odparovania vody | Tekutá, pripravená na konečnú konzumáciu |
| Ovocná šťava so zníženým obsahom cukru z koncentrátu | Šťava pochádza z koncentrátu | Redukcia cukru sa deje v koncentrovanej fáze | Tekutá, pripravená na konečnú konzumáciu |
| Koncentrovaná ovocná šťava so zníženým obsahom cukru | Zostáva vo forme koncentrátu | Redukcia cukru sa deje v koncentrovanej fáze | Koncentrát na ďalšie spracovanie |
V týchto troch nových kategóriách sa nebudú môcť používať sladidlá ani pridávať zložky so sladiacimi vlastnosťami. Okrem toho budú môcť výrobcovia na etikete džúsu uviesť text „ovocné šťavy obsahujú len prirodzene sa vyskytujúce cukry“. Tým sa objasní, že ovocné šťavy, na rozdiel od ovocných nektárov, podľa definície nemôžu obsahovať pridané cukry, čo si väčšina spotrebiteľov neuvedomuje.
Novinky pri výrobe sušeného mlieka
S cieľom reagovať na potreby spotrebiteľov sa zavádza možnosť vyrábať sušené delaktózované mlieko a mlieko so zníženým obsahom laktózy. Doteraz totiž nesmel byť objem laktózy v sušenom mlieku umelo upravovaný. V prípade dehydrovaného mlieka by malo byť zníženie obsahu laktózy jej premenou na glukózu a galaktózu povolené ako metóda ošetrenia mlieka, ak sú príslušné informácie jasne uvedené na etikete. Okrem toho sa odstráni rozdiel medzi „odpareným“ a „kondenzovaným“ mliekom, čím sa terminológia zosúladí s Potravinovým kódexom.
Kedy sa začne nová smernica uplatňovať a aké sú dôsledky pre podnikateľov?
Členské štáty musia vyššie uvedené zmeny implementovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 14. decembra 2025 a mali by začať platiť do 14. júna 2026.
Uvedená revízia smerníc predstavuje prevažne negatívne dopady pre výrobcov, čiastočne však aj pre spotrebiteľov. Pre výrobcov tieto úpravy predstavujú takmer určite navýšenie nákladov, pretože budú musieť upravovať svoje etikety a uvádzať na nich nové informácie. V prípade džemov budú niektorí výrobcovia nútení upravovať aj ich receptúru, pretože sa sprísňujú pomery ovocia rozhodujúce pre možnosť označiť výrobok za džem.
Komisia nutnosť zmien argumentuje tým, že spotrebitelia požadujú viac informácií o produktoch, ich zložení a pôvode. Táto právna úprava síce pravdepodobne naplní tieto spotrebiteľské trendy, avšak treba počítať s navýšením cien dotknutých produktov, pretože výrobcovia môžu preniesť časť svojich vzniknutých nákladov na spotrebiteľov.
