Vláda rozhodla o predčasnom ukončení núdzového stavu. Bude naďalej potrebné dodržiavať opatrenia? Vrátia sa do platnosti pôvodné ustanovenia napríklad o pozastavení živnosti a čo bude s pandemickými dávkami?
Núdzový stav trval na Slovensku nepretržite od 1. októbra 2020, čiže viac ako 7 mesiacov. Vláde ho odporučil prijať ústredný krízový štáb. Hoci v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. môže trvať najviac 90 dní, vláda v decembri minulého roka prijala novelu tohto zákona, ktorá umožňuje predĺžiť núdzový stav maximálne o ďalších 40 dní. Schváliť to však musí parlament, a to najneskôr do 20 dní odo dňa účinnosti jeho predĺženia. Stav núdze tak bol predĺžený niekoľkokrát, naposledy 29. apríla 2021. Vláda ale na základe zlepšujúcej sa pandemickej situácie rozhodla o jeho predčasnom ukončení v piatok, 14. mája 2021. Čo to bude znamenať v praxi?
Zákon o hospodárskej mobilizácii čiastočne zastúpi núdzový stav
Núdzového stavu už majú dosť podnikatelia, občania aj samotní politici. Pandemická situácia sa v posledných týždňoch zlepšila, a tak v ňom viacerí poslanci, aj z koalície, nevideli význam. Aby sa však v prípade potreby aj naďalej mohli reprofilizovať lôžka, používať štátne hmotné rezervy alebo núdzové zásobovanie, parlament v zrýchlenom legislatívnom konaní schválil v piatok, 14. mája 2021, zákon o hospodárskej mobilizácii. V dôvodovej správe zákona sa uvádza, že jeho cieľom je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii. Tá bola na Slovensku vyhlásená už 12. marca 2020 a do dnes trvá.
„Predkladaný návrh zákona umožňuje väčšinu z opatrení hospodárskej mobilizácie zachovať aj v prípade, že by núdzový stav skončil. Postačujúca pre ich pokračovanie by bola mimoriadna situácia. Z toho dôvodu sa navrhuje v príslušných ustanoveniach zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sú dosiaľ viazané na núdzový stav alebo výnimočný stav, doplniť viazanosť aj na mimoriadnu situáciu,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Výnimkou z doteraz realizovaných opatrení bude pracovná povinnosť, tá bude aj naďalej viazaná aspoň na núdzový stav. „Taktiež sa navrhuje zachovať realizáciu organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaja s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, ochrany životne dôležitých zdrojov a ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aspoň v núdzovom stave, teda nie v mimoriadnej situácii.“
Aké opatrenia budú platiť po zrušení núdzového stavu?
Aj keď sa núdzový stav skončí, naďalej bude trvať mimoriadna situácia. V praxi to znamená, že už nebudú platiť obmedzenia pohybu ani zákaz zhromažďovania či vychádzania a skončí sa aj pracovná povinnosť, ktorou sú viazaní lekári, zdravotnícky personál alebo sociálni pracovníci. Avšak počas vyhlásenej mimoriadnej situácie platia isté pravidlá – okrem iného fyzickej osobe môžu byť uložené obmedzenia v záujme ochrany života, zdravia a majetku, a tiež platí povinnosť fyzických osôb zúčastňovať sa na plnení úloh civilnej ochrany osobnými úkonmi, ktorými sa rozumie každá fyzická i duševná činnosť potrebná v záujme ochrany života, zdravia a majetku v čase mimoriadnej udalosti (napr. povinnosť nosiť rúško, dodržiavať nariadené rozostupy).
Minister zdravotníctva V. Lengvarský potvrdil, že aj po zrušení núdzového stavu budú stále v platnosti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, napríklad o prekrytí horných dýchacích ciest či o pravidlách pre prevádzky. Opatrenia z upraveného COVID automatu, ktoré platia od pondelka, 17. mája 2021, budú platné aj po skončení núdzového stavu.
Núdzový stav a mimoriadna situácia ovplyvňujú napríklad pozastavenie živnosti, obmedzenie platieb v hotovosti či pandemické dávky.
Pozastavenie živnosti počas núdzového stavu a mimoriadnej situácie
Živnosť je obvykle možné pozastaviť na obdobie najmenej šesť mesiacov a najviac na tri roky. Neskorším oznámením je možné pôvodnú dobu pozastavenia živnosti zmeniť, ale v každom prípade musí byť zachovaná minimálna šesťmesačná lehota jej pozastavenia. Túto lehotu teda nemožno nijako skrátiť.
Výnimku v uvedených ustanoveniach priniesla pandémia. Novela živnostenského zákona účinná od 9. apríla 2020 upravila, že pri pozastavení prevádzkovania živnosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa neuplatňuje podmienka, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov. Minimálnu dobu trvania pozastavenia zákon neuvádzal. Keďže uvedené platí pre núdzový stav aj pre mimoriadnu situáciu, po zrušení núdzového stavu sa ustanovenia nevrátia do pôvodného znenia. Živnosť bude možné prerušiť na minimálne pol roka až po skončení mimoriadnej situácie (resp. zmena sa plánuje novelou živnostenského zákona s predpokladanou účinnosťou od 1. júla 2021).
Ne/obmedzenie platieb v hotovosti počas núdzového stavu a mimoriadnej situácie
Podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur. Pri platbách v hotovosti medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi sa zakazuje platba v hotovosti nad 15 000 eur.
Zákon tiež ďalej upravuje situácie, na ktoré sa zákaz platieb v hotovosti nevzťahuje. Jednou z týchto situácií sú platby odovzdané alebo prijaté v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Toto ustanovenie v zákone bolo od jeho zavedenia, nejde o novinku súvisiacu s pandémiou COVID-19. Ani v tomto prípade nebude po zrušení núdzového stavu opäť obmedzenie platieb v hotovosti platiť tak, ako predtým. Uvedené bude v platnosti až po zrušení mimoriadnej situácie.
Koniec pandemickej PN a OČR?
Krízová situácia spojená s pandémiou koronavírusu a s tým súvisiace opatrenia bolo potrebné kompenzovať. Sociálna poisťovňa preto vyplácala dávky pandemickej PN a OČR. Čo sa ale s týmito dávkami stane po skončení núdzového stavu? Zuzana Dvoráková, hovorkyňa Sociálnej poisťovne uvádza: „Obe dávky - pandemické ošetrovné aj pandemické nemocenské – sú dávky, ktoré Sociálna poisťovňa poistencom vypláca počas krízovej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Pojem krízová situácia je v zákone o sociálnom poistení zavedený ako skratka pre trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Z uvedeného vyplýva, že ak bude pretrvávať ktorýkoľvek z týchto stavov, nárok na pandemické nemocenské dávky bude zachovaný.“
Keďže sa teda ruší len
núdzový stav a mimoriadna situácia zostáva v platnosti, pandemické dávky bude
Sociálna poisťovňa naďalej po splnení zákonných podmienok občanom priznávať a
vyplácať. Keď ale vláda zruší aj mimoriadnu situáciu, ukončí sa aj nárok na
pandemické dávky. Sociálna poisťovňa bude potom poistencom po splnení
zákonných podmienok vyplácať „bežné“ ošetrovné a nemocenské, nie „pandemické“.
Zmeny v Zákonníku práce po zrušení núdzového stavu
Z dôvodu pandémie schválil parlament 2. apríla 2020 novelu Zákonníka práce (č. 66/2020 Z. z.), ktorá zaviedla niekoľko zmien v súvislosti s koronavírusom, a tie do pracovného práva priniesli určité odchýlky. „V Zákonníku práce sme po vyhlásení mimoriadnej situácie a núdzového stavu prijali také úpravy, aby mal zamestnávateľ možnosť flexibilnejšie reagovať na zmeny spôsobené pandémiou. Novelou Zákonníka práce tak získal právo nariadiť zamestnancovi prácu z domu a zamestnanec získal právo vykonávať prácu z domu. Upravili sme aj možnosti zamestnávateľa týkajúce sa oznamovania pracovných zmien zamestnancom vopred, ako aj povinnosť ohlásenia čerpania dovolenky zamestnancovi minimálne 7 dní vopred. Zákonník práce stanovuje aj náhradu mzdy pri prekážke v práci, ktorá je zapríčinená pandémiou, vo výške 80 % jeho priemerného zárobku. Upravená je tiež možnosť predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú nad rámec súčasného znenia zákona jedenkrát a najviac o jeden rok," uvádza Eva Rovenská, hovorkyňa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zároveň dodáva, že tieto zmeny týkajúce sa organizácie práce budú platiť ešte počas dvoch mesiacov po odvolaní mimoriadnej situácie.
„V súvislosti s pandémiou koronavírusu sme zmenili aj zákon o sociálnom poistení, v ktorom sme upravili predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti. Vláda SR môže počas trvania mimoriadnej situácie a v období dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti," vysvetľuje Rovenská.
Keďže núdzový stav vláda SR ukončila k 15. máju 2021 s tým, že mimoriadna situácia v krajine pokračuje, nevráti sa všetko v pracovnom práve „do starých koľají". Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce uvádza: „V prípade zrušenia núdzového stavu, ale naďalej vyhlásenej mimoriadnej situácie sa nič nemení, pretože súčasné legislatívne úpravy zavádzajú „osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu“. V prípade, že bude zrušený núdzový stav aj mimoriadna situácia, prestanú platiť tieto osobitné ustanovenia Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a niektorých ďalších zákonov – v prípade inšpekcie práce ide o niektoré osobitné ustanovenia zákona 124/2006 Z. z."
Zároveň vysvetľuje, čo to bude znamenať v praxi. Napríklad budú zamestnávatelia povinní oboznámiť zamestnanca (ak tak počas krízovej situácie nemohli urobiť) s právnymi predpismi na úseku BOZP, zásadami bezpečnej práce, s nebezpečenstvom a ohrozením pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, a takisto začnú plynúť všetky lehoty, ktoré podľa prechodných ustanovení zákona 124/2006 spočívali. „Taktiež prestanú platiť ustanovenia 11. časti Zákonníka práce, podľa ktorých zamestnávateľ mohol nariadiť jednostranne zamestnancom prácu z domu, alebo nariadiť čerpanie časti dovolenky v skrátenej lehote," dodáva Kerekeš.
