Letné detské tábory z hľadiska legislatívy

Ako organizovať detský tábor, aké povinnosti vyplývajú zo zákonov, v čom sa líšia pravidlá pre pobytové a denné tábory a čo musia dodržiavať organizátori?

Blížiace sa leto a letné prázdniny pre mnohých rodičov znamenajú otázku, čo so svojimi ratolesťami. Nie každý dokáže zabezpečiť opateru v podobe starých rodičov. Vyplniť voľný čas, postarať sa o zážitky a zároveň vyriešiť otázku dozoru pomáhajú letné tábory. Či už ide o pobytové, alebo denné, ponuka je pestrá a vyberať je z čoho. Čo však musia organizátori táborov dodržať z hľadiska legislatívy? Aké povinnosti zo zákona vyplývajú v oblasti personálneho zabezpečenia, GDPR či poistenia?

Zákonná úprava detských táborov sa líši podľa organizátora

Organizovanie letného tábora nie je komplexne upravené v jednom zákone. Jeho regulácia je obsiahnutá v niekoľkých právnych predpisoch. Pokiaľ je organizátorom cestovná kancelária, ktorá tábor organizuje ako zájazd, dodržiavať musí podmienky podľa zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch.

Pokiaľ je organizátorom niekto iný, napr. centrum voľného času, a ide o pobytový tábor v trvaní viac ako štyri dni, považuje sa za zotavovacie podujatie a upravuje ho § 25 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 526/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zotavovacie podujatia.

Ako pre Podnikajte.sk uviedla zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na hygienu detí a mládeže Jana Hamade, na denné tábory nie sú požiadavky ako na pobytové, nakoľko tam netreba zabezpečovať nocľah a trvajú približne v takom časovom rámci ako vyučovanie. „Avšak, aj v prípade denných táborov odporúčame, aby usporiadatelia ich organizovanie konzultovali s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva (napr. podmienky podávania stravy, prípadne denný režim a podobne),“ dodáva.

Niektoré organizácie, napríklad občianske alebo náboženské združenia, sú podporované z dotačnej schémy Ministerstva školstva, ktorú administruje Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM). Ako uvádza Tomáš Horváth, riaditeľ odboru podpory neformálneho vzdelávania, tábory najčastejšie organizujú organizácie, ktoré sú podporované v rámci celoročnej činnosti. Tieto musia okrem zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, dodržiavať aj podmienky spomínanej dotačnej výzvy a Zákona č. 282/2008 o podpore práce s mládežou. Okrem toho sa nezávislými hodnotiteľmi vyhodnocujú žiadosti o podporu, pričom je cieľom zhodnotiť metodiku činnosti organizácie a jej prípadný výchovno-vzdelávací program z pohľadu premyslenosti, konzistentnosti, nadväznosti, pedagogických a didaktických zásad. Horváth ale zdôrazňuje, že ich cieľom nie je hodnotiť, či sa im metodika páči z pohľadu svetonázoru. „Je dôležité, aby bola metodika činnosti organizácie premyslená, boli stanovené cieľové požiadavky, akým smerom sa snaží deti a mladých ľudí viesť, vychovávať, aké zručnosti u nich budovať, akými prostriedkami a aktivitami a aby boli primerané.“ Taktiež zohľadňujú, do akej miery majú možnosť deti a mladí ľudia ovplyvňovať to, čomu sa v rámci organizácie venujú.

Detské tábory ako zotavovacie podujatia

Letné tábory ponúkajú rôzne organizácie a firmy – či už ide o mestské centrá voľného času, občianske združenia, eventové agentúry či iné firmy. Pokiaľ ide o dlhší ako štvordňový pobytový tábor viac ako piatich detí a mládeže do 18 rokov, ktorého účelom je rekreácia, posilnenie zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti účastníkov, hovoríme o tzv. zotavovacom podujatí. V rámci spomínaného § 25 zákona č. 335/2007 Z. z. je povinnosťou fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktoré takéto podujatia organizujú, požiadať písomne najmenej 30 dní pred začiatkom konania zotavovacieho podujatia regionálny úrad verejného zdravotníctva príslušný podľa miesta tábora (alebo jeho začiatku), o posúdenie podujatia. Zároveň je potrebné organizovať ho tak, aby plnilo výchovné poslanie a posilňovalo zdravie detí a pri jeho organizovaní prihliadať na ich vek a zdravotný stav či charakter podujatia.

Zákon stanovuje povinnosť zabezpečiť, aby sa tábor uskutočnil len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, ubytovanie, stravovanie a prevádzku zariadení na zotavovacie podujatia. Ako približuje J. Hamade, požiadavky na tábory v stavbách alebo stanoch uvádza § 8 vyhlášky MZ SR č. 526/2007 Z. z. „Ide napríklad o podmienky suchého, bezprašného prostredia.“

V podmienkach sa rozlišuje, či ide o tábor v stavbe (napr. v chate), alebo v stanoch.

Podmienky táborov v stavbách

Jednou zo zákonných podmienok je mať vyčlenené priestory na:

  • spanie,
  • spoločenskú a športovú činnosť,
  • stravovanie,
  • sušenie odevov a obuvi,
  • umývanie a sprchovanie,
  • záchody,
  • ošetrovňu a
  • izolačné priestory.

Vyhláška podrobne hovorí o tom, aké podmienky musia spĺňať priestory na spanie. Musia byť oddelené od ostatných priestorov, členené na miestnosti na spanie pre deti (oddelené podľa pohlavia) a miestnosti na spanie pre vedúcich oddielov/skupín detí, ktoré bezprostredne nadväzujú na miestnosti na spanie pre deti. Najmenšia podlahová plocha miestnosti na spanie môže byť 3 metre štvorcové na jednu osobu, pričom do plochy miestnosti sa nepočítajú pôdorysné plochy skríň a lôžok. Ak sú v miestnosti poschodové postele, výška stropu môže byť minimálne 260 cm a horné lôžko nesmie byť vyššie ako 150 cm od zeme (priestor medzi horným a spodným lôžkom nesmie byť menší ako 100 cm. Vyššie postele môžu používať len deti nad 10 rokov.

Čo sa týka stravovania, pokiaľ nie je zabezpečené v zariadení spoločného stravovania, priestory na túto činnosť v stavbách musia byť umiestnené oddelene od ostatných priestorov a členené na:

  • jedáleň,
  • kuchyňu,
  • hrubú prípravovňu,
  • sklady,
  • šatne a
  • zariadenia na osobnú hygienu zamestnancov stravovacej prevádzky.

J. Hamade dodáva, že vyhláška rieši podrobne aj sociálne zariadenia a sprchy. Tie musia byť v stavbách:    

  • oddelené podľa pohlavia detí,
  • usporiadané tak, aby pripadol na umývanie jeden výtokový kohút s odpadovým žľabom alebo jedno umývadlo na päť detí bez ohľadu na vek,
  • na sprchovanie jedna sprchová ružica na 25 detí bez ohľadu na vek.

V týchto priestoroch musí byť zo zákona denná možnosť umytia a osprchovania v teplej vode. Zároveň sa priestory na umývanie a sprchovanie musia zriaďovať na spádovej strane a najmenej 25 m od studne.

Článok pokračuje pod reklamou

Podmienky pre stanové tábory

V prípade stanového tábora musia byť vyčlenené stany:

  • na spanie a na uloženie osobných vecí,
  • na stravovanie (môže byť aj prístrešok),
  • na sušenie odevov a obuvi,
  • alebo aj stany na spoločenskú činnosť a
  • osobitné priestory na umývanie, sprchovanie a záchody.

Zároveň v stálej stanovej základni musia byť vyčlenené aj priestory na izoláciu chorých osôb.

Stany vyčlenené na spanie vedúcich musia bezprostredne nadväzovať na tie pre deti a stany určené na spanie detí musia byť rozdelené podľa pohlaví. Lôžka v stanoch musia byť umiestnené 40 cm nad zemou.

Priestory na stravovanie v stanovom tábore so stálou základňou sa musia členiť na:

  • jedáleň,
  • kuchyňu,
  • umyváreň riadu a
  • skladovacie priestory.

Okrem ohniska musia byť tieto priestory zastrešené a chránené pred vonkajšími vplyvmi. Vyhláška stanovuje tiež podmienky označenia pracovných plôch, skladovania potravín či umývania riadu.

Priestory na umývanie a sprchovanie musia byť kryté, oddelené podľa pohlavia detí a usporiadané tak, aby:

  • na umývanie pripadol jeden výtokový kohút s odpadovým žľabom alebo jedno umývadlo na 5 detí bez ohľadu na vek,
  • na sprchovanie jedna sprchová ružica na 25 detí bez ohľadu na vek.

Deti musia mať možnosť umytia a sprchovania v teplej vode aspoň jedenkrát týždenne a opäť musia byť zriadené na spádovej strane, najmenej 25 metrov od studne.

Spôsobilosť vedúcich a účastníkov tábora

Pri nástupe do tábora sa vyžaduje, aby vedúci boli aj zdravotne, aj odborne spôsobilí. Preto sa vyžaduje potvrdenie o zdravotnom stave od ich praktického lekára. Aj deti dokazujú svoju zdravotnú spôsobilosť, a to podľa § 4 citovanej vyhlášky. „To, že je dieťa zdravotne spôsobilé, nemá nariadené karanténne opatrenia a neprišlo počas posledných 14 dní do kontaktu s chorou osobou, potvrdzuje rodič alebo iná osoba ako rodič („zákonný zástupca“) vo vyhlásení zákonného zástupcu o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa nie staršom ako jeden deň. Vzor vyhlásenia zákonného zástupcu o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa je uvedený v prílohe č. 1 citovanej vyhlášky,“ uvádza J. Hamade. Avšak, vyhláška neupravuje problematiku veku vedúcich.

Na zotavovacom podujatí, teda tábore, musí byť odborne spôsobilá osoba, ktorá zabezpečí zdravotnú starostlivosť, pričom musí byť jedna na 130 detí (denné tábory nemajú legislatívne upravené personálne zabezpečenie a podmienky si upravuje organizátor).

Tábory organizované cestovnou kanceláriou/agentúrou

Detské letné tábory organizujú mnohé cestovné kancelárie (CK), niektoré sú dokonca zamerané vyslovene na detskú klientelu. Ak organizátor poskytuje služby cestovného ruchu, je tábor považovaný za zájazd a viaže sa k nemu zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch. Okrem iného je organizátor povinný túto činnosť vykonávať výlučne v postavení cestovnej kancelárie v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Jednou z povinností, ktoré z legislatívy CK vyplývajú, je zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku. „Na našom trhu pôsobí viacro cestovných kancelárií, ktoré sa zameriavajú práve na organizovanie táborov pre deti, majú dlhoročné skúsenosti s ich organizáciou, plnia si povinnosti podľa zákona o zájazdoch a sú vedené v zozname cestovných kancelárií, ktorý je zverejnený na webovom sídle SOI,“ uvádza obchodná inšpekcia. Ako pre Podnikajte.sk uviedol Pavol Bobošík, predseda Klubu detských cestovných kancelárií Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA), organizátor musí dodržiavať ai vyhlášku č. 526 Ministerstva zdravotníctva o zotavovacích podujatiach.

Čo sa týka poistenia, organizátor dokladuje poistenie pre prípad úpadku Garančným listom, kde klient môže vidieť, kto je poistený, aká je výška dohodnutej poistnej sumy či kto je poskytovateľom poistenia. „Rodičom odporúčame uzavrieť cestovné poistenie, ktoré obsahuje poistenie zodpovednosti za škodu a storno zájazdu a nečerpaných služieb,“ dodáva P. Bobošík.

Rodič s organizátorom taktiež uzatvára Zmluvu o zájazde. „Táto predovšetkým upravuje, kto je objednávateľom, pre koho službu objednáva, rovnako je v nej dojednaný rozsah poskytovaných služieb a platobné podmienky. Presný rozsah je definovaný zákonnou úpravou,“ vysvetľuje predseda Klubu detských cestovných kancelárií SACKA. Taktiež upozorňuje, že ak ide o tábor, v ktorom sú do programu zaradené športové a zážitkové aktivity, ako napríklad jazda na koni, výletná plavba loďou, kúpanie na kúpalisku a podobne, organizátor musí zabezpečiť, aby tieto činnosti prebiehali pod dohľadom certifikovaných inštruktorov. „Väčšinou sú tieto odborné aktivity objednávané u externých dodávateľov. Externý dodávateľ vtedy zodpovedá za inštruktorov, vybavenie a celkovú dodávku služby.“

Cestovné kancelárie ako organizátori táborov podliehajú kontrole Slovenskej obchodnej inšpekcie. Ako SOI pre Podnikajte.sk uviedla, v roku 2023 prijala 24 podnetov týkajúcich sa detských táborov. Kontrolou boli zistené nedostatky u 15 z nich. Porušenia sa týkali nedodržiavania zákona o zájazdoch, a to najmä:

  • subjekty nemali oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie,
  • predaj zájazdov (detských táborov) vykonávali bez zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku,
  • nesplnili si informačnú povinnosť voči SOI ako orgánu dohľadu zákona o zájazdoch (napríklad povinnosť zasielať niektoré údaje z účtovnej závierky alebo bezodkladne informovať SOI o zániku ochrany pre prípad úpadku, ak zanikne skôr ako uplynie čas, na ktorý bola zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku uzatvorená).

V prípade, že SOI zistí, že CK nemá zabezpečenú dostatočnú ochranu pre prípad úpadku v súlade so zákonom, zakáže jej do vykonania nápravy predaj zájazdov a sprostredkovanie spojených služieb cestovného ruchu. „Za porušenie zákona o zájazdoch hrozí obchodníkovi pokuta od 100 eur do 70 000 eur. Pri stanovení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej ujmy,“ vysvetľuje inšpekcia. Pokiaľ obchodník opakovane poruší tú istú povinnosť, za porušenie ktorej mu už bola uložená pokuta počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o jej uložení, hrozí mu ďalšia pokuta, a to do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty.

Dôležitá je nielen forma, ale aj obsah

Tomáš Horváth z NIVaM-u napokon pre Podnikajte.sk uvádza, že je dôležité, aby si organizátori preštudovali všetky legislatívne podmienky a dodržali ich. Forma však podľa neho nie je základom úspechu, iba podmienkou realizácie. Dôležitý je následne obsah. „Tábory by mali poskytovať deťom a mladým ľuďom priestor na oddych a rozvoj dôležitých zručností pre život, akými sú spolupráca, priateľstvo, vytrvalosť či sebadôvera. Následne záleží aj od tematického zamerania táboru, kde majú organizátori bohaté skúsenosti, čo deti a mladých ľudí zaujme a čo nie,“ dodáva.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Odpustenie či zníženie pokuty: zmeny v ukladaní sankcií od 1. 7. 2024

Od 1.7.2024 platí nový zákon o ochrane spotrebiteľa. Aké zmeny priniesol v oblasti sankcií?

Prechodný pobyt na účel zamestnania: ako ho získať?

Aby mohla firma zamestnať cudzinca na Slovensku, musí mu byť udelený prechodný pobyt pre tento účel. Aké doklady treba k jeho získaniu a čo rieši zamestnávateľ?

Zákon o ochrane spotrebiteľa od 1.7.2024: koniec fiktívnych zliav

Ako musí obchodník postupovať pri poskytnutí zľavy z ceny tovaru podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 7. 2024?

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa od 1. 7. 2024 – prehľad zmien

Parlament schválil nový zákon o ochrane spotrebiteľa. Aké zmeny prinesie pre spotrebiteľov a obchodníkov vrátane e-shopov? Pripravili sme stručný prehľad tých najdôležitejších zmien.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky