Ako overiť, ktorý pes má zákonnú výnimku na vstup do reštaurácie či prostriedku hromadnej dopravy? Neexistujúce štandardy komplikujú život podnikateľom aj hendikepovaným.
Majitelia obchodov či prevádzkovatelia gastro zariadení do svojich podnikov často neradi púšťajú zákazníkov so svojimi domácimi miláčikmi. V niektorých prípadoch ide o požiadavku legislatívy, ktorá len donedávna zakazovala vstup psa čo i len na terasu reštaurácie, v iných prípadoch skôr konzervatívnosť majiteľov, či už z hygienických alebo bezpečnostných dôvodov.
A jedným z dôvodov je aj nevedomosť majiteľov prevádzok o zákonnej výnimke pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na sprevádzanie psom so špeciálnym výcvikom. Tí majú podľa zákona č. 282/2002 právo byť sprevádzaní svojím zvieracím spoločníkom, ktorý predovšetkým predstavuje pomoc pri kompenzácii straty zraku, na verejne prístupných miestach.
Pes so špeciálnym výcvikom má povolený vstup aj na zakázané miesta
Pri psoch určených na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa rozlišujú tri rôzne typy pracovného zaradenia:
- vodiaci pes pre osoby so zrakovým postihnutím,
- signálny pes pre osoby so sluchovým postihnutím a
- asistenčný pes pre osoby s telesným postihnutím.
Každý z nich je pritom pes so špeciálnym výcvikom podľa zákona č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zdravotného postihnutia. A pri všetkých troch platí prístupové právo podľa zákona č. 282/2002. Ten hovorí, že na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázanú na sprevádzanie psom so špeciálnym výcvikom, sa nevzťahuje zákaz vstupu so psom na miesta, kde je inak vstup so psom zakázaný.
V praxi však táto legislatíva úplne nefunguje a zdravotne znevýhodnení ľudia narážajú na odpor zo strany majiteľov prevádzok či SBS-karov v obchodoch, ktorí im do prevádzky nechcú dovoliť vstúpiť so psom. Toho oni ale k svojej „existencii“ nevyhnutne potrebujú. „Problém je hlavne v neznalosti zákona poskytovateľov daných služieb alebo ich personálu,“ uvádza Jarmila Virágová, odborný garant Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy (VŠVAP). Ďalšiu prekážku majú aj v hoteloch, kde si ŤZP osoby musia za špeciálne vycvičeného psa priplatiť, hoci v tomto prípade je kompenzačnou pomôckou podobne ako napr. invalidný vozík.
Na prvý pohľad sa riešenie situácie môže zdať jednoduché - prevádzkovatelia sa s týmto zákonom oboznámia a v budúcnosti už ľudí s asistenčným psom do svojho podniku vpustia. Je tu však aj druhá strana danej legislatívy, ktorá má značné medzery. Na ich základe sa potom podnikatelia stretávajú s viacerými praktickými problémami.
Ako môže prevádzkovateľ zistiť, že ide o psa so špeciálnym výcvikom?
Rozpoznať takéhoto psa je možné na základe špeciálneho postroja, ktorý musí mať na sebe. Avšak forma týchto postrojov nie je unifikovaná, a preto je jednoduché napodobniť ich rôznymi komerčnými výrobkami z bežných obchodov pre zvieratá či z internetu.
Okrem postroja má mať majiteľ psa aj náležité dokumenty. „Osoba s ŤZP vlastní preukaz pre svojho špeciálne vycvičeného psa a zároveň má zvierací pomocník nosiť na viditeľnom mieste špeciálnu známku, na ktorej je uvedený typ výcviku, ktorý pes absolvoval a číslo, ktoré je zhodné s číslom v jeho služobnom preukaze. Preukaz aj známku vydáva práve organizácia/fyzická osoba, ktorá psa vycvičila. Každá známka a potvrdenie je preto odlišné podľa danej výcvikovej školy ale pridelené čísla môžu byť zhodné, pretože neexistuje žiadny centrálny register pre psy so špeciálnym výcvikom. Žiadny predpis však nedefinuje preukázanie spôsobilosti iným ako administratívnym spôsobom a je teda veľmi otázne, či má oprávnená osoba alebo pes ňou vycvičený potrebné zručnosti na výkon práce,“ upozorňuje Jarmila Virágová na ďalší problém.
Kvalitný špeciálny výcvik psov sa začína približne vo veku 12 - 14 mesiacov, kedy sa už dajú posúdiť ich povahové či zdravotné vlastnosti, a tým aj ich vhodnosť na prácu vodiaceho, signálneho alebo asistenčného psa. „Rovnako ako nemá každý človek predpoklady stať sa napríklad sochárom, nemá ani každý pes predpoklady získať špeciálny výcvik. Celosvetovo je z vyberanej skupiny psov (nezávisle od ich počtu v skupine) úspešných, a teda do špeciálneho výcviku vybraných, približne 50 %,“ informuje trénerka z VŠVAP. Intenzívny výcvik potom trvá 6 - 8 mesiacov, čo závisí aj od požiadaviek klienta na konkrétneho psa. „Vodiace psy majú výcvik do veľkej miery štandardizovaný. To znamená definovaný rozsah cvikov, ktoré musia zvládnuť, aby mohli svojho pána bezpečne a efektívne vodiť.“
Cvičiť psov môže podľa zákona č. 447/2008 osoba, ktorej predmetom činnosti je ich špeciálny výcvik a je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy alebo má od nej udelenú akreditáciu. Zároveň, ale zákon hovorí aj iný podstatný detail, a to, že podmienka členstva v medzinárodnej organizácii sa považuje za splnenú podaním prihlášky. A to až 5 rokov. „V praxi môže špeciálny výcvik psov robiť ktokoľvek, kto si otvorí voľnú živnosť a podá si prihlášku do takejto medzinárodnej organizácie,“ uvádza Jarmila Virágová.
Výcvik ako biznis, výsledky nikto neoveruje
Schopnosti psa so špeciálnym výcvikom v súčasnosti na Slovensku nepreveruje žiadna autorita ani štátny kontrolný orgán. V praxi to spôsobuje problémy. Podnikatelia by totiž na základe spomínanej legislatívy mali ľudí s takýmito psami vpustiť do prevádzky, avšak čelia riziku, že pes nie je riadne vycvičený a bude agresívny. Rozhodnutie o tom, či pes so špeciálnym výcvikom naozaj plní svoju úlohu a neohrozuje bezpečnosť majiteľa ani okolia, je ponechané výhradne na cvičiteľovi. Ten ale nemusí byť odborník a psov cvičí len kvôli biznisu.
Ťažko zdravotne postihnuté osoby majú možnosť získať kompenzačný príspevok vo výške 7303 € práve na účely obstarania takéhoto psa. Absencia preukazovania spôsobilosti trénera a zároveň absencia preukazovania dosiahnutej úrovne práce psa so špeciálnym výcvikom a jeho správania môže ohroziť majiteľa psa. Navyše nekvalitným výcvikom alebo nevhodnou povahou psa môže byť ohrozená bezpečnosť verejnosti. Seriózna výcviková škola má s výcvikmi nemalé náklady, ktoré kompenzačný príspevok od štátu schválený osobe ŤZP pokrýva len čiastočne. Zvyšná suma je hradená z príspevkov od sponzorov či prijatých 2 % z organizovaných zbierok.
„Legislatívna podmienka, kedy osoba oprávnená na výcvik psov so špeciálnym výcvikom musí byť členom medzinárodnej organizácie, neposkytuje žiadne záruky a nerieši problém kvality psa so špeciálnym výcvikom, vrátane jeho povahy. V roku 2017 bol na Slovensku prijatý zákon, ktorý oslobodzuje psov so špeciálnym výcvikom od povinnosti nosiť náhubok, čo je dôležité pri podávaní spadnutých predmetov. Zároveň ale nedostatočnou legislatívou zostáva otvorená možnosť, že z dôvodu absentujúcich štandardov, bude pes agresívny. Na jednej strane tak nemôže byť majiteľovi psa nariadené, aby mu nasadil náhubok, na druhej strane však nie je možné zaručiť, že takýto pes nikoho nenapadne,“ vysvetľuje Jarmila Virágová.
Napriek tomu, že členské školy medzinárodnej organizácie IGDF (International Guide Dog Federation) sú každých 5 rokov preverované prostredníctvom auditu, má organizácia len obmedzenú možnosť aplikovanej kontroly. Nie je preto v jej silách zaručiť kvalitných psov. „Riešením môže byť jedine vnútroštátna legislatívna úprava pravidiel týkajúcich sa psov so špeciálnym výcvikom,“ dodáva trénerka.
VŠVAP pracuje na štandardoch pre špeciálny výcvik vodiacich a iných psov
Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy sa v súčasnosti zaoberá vypracovaním častí štandardov pre výcvik psov, a to práve z dôvodu neustále sa opakujúcich podnetov, kedy pes so špeciálnym výcvikom napadol a pohrýzol človeka alebo iného psa, spôsobil pád svojho majiteľa, správal sa nevhodne a podobne. „Z uvedených dôvodov je potrebné definovať, za akých podmienok môže pes so špeciálnym výcvikom využívať výhody, ktoré mu z tohto statusu vyplývajú. Obsahom vytvorených štandardov by mali byť okrem iného aj definované nároky na povahu psa, jeho správanie sa na verejnosti, jeho zdravotné predpoklady a popis zručností, ktoré musí dosiahnuť a preukázať v požadovanej kvalite,“ informuje Jarmila Virágová. Navyše sa pripravujú aj štandardy na Európskej úrovni.
Stanovením jasných kritérií na rozsah a kvalitu zručností či správania psov so špeciálnym výcvikom by sa podľa cvičiteľky predovšetkým negovali obavy poskytovateľov služieb a ich zamestnancov, ako napríklad to, či bude prítomnosť psa naozaj bezproblémová pre ostatných návštevníkov. Tento štandard však bude mať len odporúčací a nie určujúci charakter, čiže je diskutabilná jeho právna aplikácia do praxe. V medzinárodnom prostredí sa jednotlivé pravidlá na výcvik psov líšia, a preto je na jednotlivých krajinách, ako s touto normou naložia. Bezpodmienečne bude potrebné mať na Slovensku v tejto téme aj vlastné legislatívne predpisy, ktoré budú záväzné. Prioritne je preto ich snahou apelovať na kompetentné orgány a riešiť potrebu legislatívnych zmien. V tejto súvislosti chcú tiež zvýšiť povedomie o prístupových právach psov so špeciálnym výcvikom a procese, ktorým by svoj status získali splnením nastavených podmienok.
Čo robiť, ak príde zákazník so špeciálne vycvičeným psom?
Prevádzkovatelia nemajú veľa možností, ako sa zachovať v prípade, že do ich podniku chce vstúpiť osoba s vodiacim či asistenčným psom. Dorota Ďurianová z advokátskej kancelárie Kutan & Partners uvádza, že podnikateľ môže pri vstupe skontrolovať povinné náležitosti, ktoré má mať preukaz špeciálne vycvičeného psa a jeho známka. V preukaze by mal podľa zákona č. 447/2008 nájsť:
- identifikačné údaje osoby, ktorá psa vycvičila,
- činnosti, na ktoré bol pes vycvičený,
- dátum o vykonanej skúške psa,
- identifikačné údaje fyzickej osoby s ŤZP,
- meno psa,
- jeho identifikačné číslo zhodne s číslom vyrazeným na známke,
- plemeno, farbu a vek psa.
Známka psa by mala obsahovať označenie, že ide o psa so špeciálnym výcvikom s uvedením druhu výcviku v slovenskom a anglickom jazyku a identifikačné číslo zhodné s tým v preukaze. „V praxi to znamená, že aj keď nie je možné pri vstupe osoby so psom do prevádzky s istotou vyhodnotiť, či ide o psa, ktorého vycvičila na to oprávnená osoba, stále platí, že špeciálne vycvičený pes je kompenzačnou pomôckou osoby s ŤZP, ktorej nemôže byť nedostatočná legislatívna úprava na ťarchu. Preto v prípade, že sa táto osoba preukáže preukazom, ktorý spĺňa náležitosti vyžadované zákonom a pes má potrebnú známku, prevádzkovateľ by mal vstup osoby so psom do prevádzky umožniť,“ uzatvára Dorota Ďurianová.
Či sú doklady špeciálne vycvičeného psa v poriadku a či teda pes absolvoval riadny výcvik, nekontroluje ani RÚVZ SR. Komunikačný referát Úradu verejného zdravotníctva Marek Eliáš uvádza, že v praxi sa regionálne úrady verejného zdravotníctva zameriavajú len na to, či prevádzkovateľ dodržiava zásady hygieny prevádzky a bezpečnosti podávaných pokrmov.
