Budúcnosť práce je hybridná – pre nastupujúcu generáciu je flexibilná práca o čase a mieste. Na čo by mali myslieť zamestnávatelia?
Polovica (49,6 %) z viac než 9 000 študentov a čerstvých absolventov popredných univerzít, prevažne so zameraním na podnikanie a financie, z 18 krajín strednej Európy a Francúzska, vo veku 18 – 30 rokov, ktorí sa zúčastnili na prieskume pre štúdiu Deloitte Central Europe (CE) „First Steps into the Labour Market“ (Prvé kroky na trhu práce) pre rok 2021, by uprednostnila pracovné nastavenie, ktoré im umožňuje pracovať z rôznych miest vrátane domova s flexibilným pracovným časom. (Pričom v roku 2018 malo túto preferenciu menej študentov a absolventov, a to 42,6 %.) Medzi slovenskými respondentmi je to až 56 % opýtaných.
Naopak, iba 9,8 % všetkých respondentov uviedlo, že by uprednostnili tradičný model práce v kancelárii s pevným pracovným časom (pokles z 13,7 % v roku 2018).
Tieto odpovede sa nezakladali iba na názoroch a želaniach respondentov. Až 55 % všetkých opýtaných uviedlo, že sú zamestnaní alebo na stáži, a až 58 % malo skúsenosť so zamestnaním alebo prácou na plný úväzok.
Podľa vedúcej partnerky Deloitte na Slovensku Ivany Lorencovičovej musia spoločnosti, ktoré chcú prilákať najlepšie mladé talenty, pochopiť, ako vidí svoju budúcnosť nastupujúca generácia. „Vysielajú jasný signál, že preferujú možnosť pracovať flexibilne z hľadiska miesta aj času,“ uviedla. „Spoločnosti, ktoré sa tomu nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť, jednoducho nemusia byť zaujímavé pre najtalentovanejších študentov a absolventov. Naopak, tí môžu rýchlo prejsť k zamestnávateľom, ktorí vyhovejú ich potrebám.“
Vytváranie vhodného pracovného prostredia
Zuzana Kostiviarová, manažérka pre služby v oblasti ľudského kapitálu Deloitte na Slovensku, zdôrazňuje, že pre zamestnávateľov je dôležité počúvať a pochopiť potreby a preferencie zamestnancov ohľadom pracovného prostredia a zladiť ich s vlastnou potrebou napĺňať svoje podnikateľské zámery. Pracovné prostredie má totiž významný vplyv na kultúru, zamestnaneckú angažovanosť a v konečnom dôsledku aj na samotnú výkonnosť organizácie.
Z. Kostiviarová pokračuje: „V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na organizáciu kancelárskych priestorov, pričom považujem za veľmi zaujímavé, že iba 4 % respondentov na Slovensku preferujú zdieľané pracovné miesto (pracovné stoly, ktoré nie sú vyčlenené pre konkrétnych zamestnancov). Ukázalo sa tiež, že 35 % uprednostňuje pred inými možnosťami kancelárie pre dve až šesť osôb. Myslím si, že to potvrdzuje moje presvedčenie, že prechádzame od kultúry založenej na organizácii ku kultúre, kde nadobúdajú oveľa väčší význam tímy. Spoločnosti by tiež mali pri investovaní do renovácie kancelárií vziať do úvahy, že pre nové generácie nemusí flexibilita znamenať iba veľké open-space priestory.“
Podľa Moniky Kováčovej, Deloitte CE Talent Director, „je povzbudivé vidieť, že mnohé z individuálnych schopností, ktoré u seba slovenskí respondenti hodnotili vysoko, budú dôležité práve vo flexibilnom alebo virtuálnom pracovnom prostredí: schopnosť pracovať v tíme, schopnosť učiť sa, schopnosť plánovať a dodržiavať termíny, schopnosť riešiť problémy, digitálna gramotnosť a ďalšie. Je tiež zaujímavé, že odolnosť – húževnatosť pri prekonávaní výziev, prekážok a veľkých zmien – zhodnotilo ako svoju schopnosť vysoko až 82 % všetkých opýtaných.“
Dotazník sa tiež respondentov pýtal, do akej miery pandémia ovplyvnila ich ochotu presťahovať sa za prácou do zahraničia, ktorá od posledného vydania prieskumu z roku 2018 u slovenských respondentov výraznejšie poklesla (zo 76 % na 61 %).
Flexibilná práca a osobné hodnoty
Napriek popularite flexibilnej práce ako konceptu si veľa respondentov uvedomilo, že práca na diaľku prináša nové výzvy vrátane vyrušení rodinnými príslušníkmi, časového manažmentu (vrátane rizika nadmernej práce), osamelosti a nedostatku komunikácie. Riešenie posledných dvoch výziev je kľúčové pre vytvorenie pocitu spolupatričnosti a zosúladenia s poslaním a hodnotami zamestnávateľa.
„Je dôležité, aby zamestnávatelia pochopili, že ľudí nemôžu jednoducho nechať plávať v prostredí práce na diaľku, a preto sa treba týmito výzvami zaoberať ,“ uviedla M. Kováčová. „O čosi viac ako polovica respondentov by chcela pracovať na diaľku iba raz alebo dvakrát týždenne, zatiaľ čo takmer štvrtina by si zvolila možnosť byť mimo kancelárie viac ako týždeň v mesiaci. Možno je to prekvapivé, ale iba 3 % slovenských respondentov uviedlo, že by chcelo pracovať na diaľku celý čas. Predpokladáme však, že aj toto rozhodnutie je ovplyvnené pandémiou, ktorú respondenti zažili a idea ďalšieho obmedzenia ľudského kontaktu pre nich nie je lákavá.“
Základom je nájsť rovnováhu. Pri výbere najdôležitejších osobných hodnôt sa profesionálna práca umiestnila na štvrtom mieste (zvolilo ju 48 % slovenských respondentov ako jednu z maximálne piatich najdôležitejších hodnôt). To však bolo oveľa menej ako šťastný rodinný život (87 %) a dobré zdravie (85 %), čo naznačuje, že pracovné nastavenie by malo zohľadňovať hodnoty zamestnancov vo forme vyváženého prístupu k životu.
Ďalšie zistenia vyplývajúce z odpovedí slovenských respondentov
- Typ práce, ktorú mladí ľudia preferujú:
- dve tretiny (66 %) respondentov by v ideálnom prípade chceli mať zmluvu na plný úväzok s jedným zamestnávateľom,
- asi štvrtina by chcela byť na voľnej nohe alebo poskytovať konzultačné služby na flexibilný alebo čiastočný úväzok.
- Faktory ovplyvňujúce výber zamestnávateľa:
- pri výbere zamestnávateľa sú najdôležitejším faktorom (na prvom mieste ho zvolilo 43 % opýtaných) platové podmienky a následne to, či ponúka plány na rozvoj kariéry a príležitosti na rozvoj zručností a skúseností,
- naopak dôvodom na odchod zo zamestnania by boli primárne zlá atmosféra/zlé vzťahy v práci, ktoré dokopy zvolilo 67 % opýtaných ako jeden z troch hlavných dôvodov.
- Preferovaný spôsob kontaktu s potenciálnymi zamestnávateľmi: zatiaľ čo pracovné portály, webstránky spoločností, Facebook a LinkedIn sú najobľúbenejšími platformami, na ktorých mladí ľudia vyhľadávajú informácie o potenciálnych zamestnávateľoch a voľných pracovných miestach, preferovaným typom výberového procesu zostáva pracovný pohovor (na prvé miesto ho dalo 82 % opýtaných slovenských študentov a čerstvých absolventov).
- Túžba pracovať v iných krajinách:
- menej ako pätina respondentov sa určite plánuje presťahovať za prácou do zahraničia,
- 61 % by bolo ochotných presťahovať sa.
- Názory na ekonomiku a trh práce:
- takmer štvrtina respondentov hodnotí situáciu na trhu práce negatívne,
- viac ako 85 % opýtaných je presvedčených, že hľadanie požadovaného zamestnania im bude trvať menej ako šesť mesiacov, čo je o 15 % viac ako regionálny priemer. Ide však o 10 %-né zníženie oproti vydaniu z roku 2018, ktoré pravdepodobne spôsobila pandémia Covid-19,
- veľká väčšina sa však vyjadrila, že Covid-19 nemal negatívny vplyv na ich platové očakávania,
- takmer 95 % respondentov verí, že hľadanie dobrého zamestnania závisí od ich vlastného úsilia, schopností a skúseností.
- Líderské schopnosti a priority: podľa respondentov má dobrý líder výborné strategické schopnosti, chuť rozvíjať zamestnancov, demokratický prístup a schopnosť inšpirovať. Najväčšou prioritou lídra (pre 48 %) by malo byť zabezpečenie dlhodobej budúcnosti organizácie.
- Rozmanitosť:
- drvivá väčšina respondentov (86 %) by uprednostnila prácu v organizácii s rozmanitou pracovnou silou (z hľadiska veku, pohlavia, národnosti atď.),
- takmer 75 % opýtaným nezáležalo na tom, či ich nadriadeným/nadriadenou bude muž alebo žena.
- Spoločnosti by mali ukázať, že im záleží na udržateľnosti: takmer tri štvrtiny respondentov sa domnievajú, že spoločnosti na celom svete sa zameriavajú skôr na vlastné ciele než na potreby širšej spoločnosti. Vzhľadom na rastúcu pozornosť, ktorú spotrebitelia, investori a ďalšie zainteresované strany venujú udržateľnosti, ide o veľmi dôležitú oblasť záujmu pre organizácie.
To môže byť jeden z dôvodov, prečo sú veľké medzinárodné spoločnosti najatraktívnejším typom zamestnávateľa (pre 26 % respondentov), pred malými a strednými zahraničnými podnikmi a veľkými národnými spoločnosťami. Prácu pre startup by zvážilo len 3 % opýtaných, čo môže naznačovať, že mladí ľudia hľadajú na začiatku kariéry väčšiu istotu.
„Boj o najväčšie talenty je už teraz intenzívny a po konci pandémie, ktorý je dúfajme čoraz bližšie, sa bude pravdepodobne stupňovať. Veríme, že aj pre zamestnávateľov bude vďaka štúdii „Prvé kroky na trhu práce 2021“ jednoduchšie naladiť sa na rovnakú vlnu, na akej je nastupujúca mladá generácia.“ dodala I. Lorencovičová.
O prieskume
Deloitte Central Europe vydala štúdiu Prvé kroky na trhu práce, ktorá zahŕňa názory na prácu, život a vzdelanie viac ako 9 000 študentov a čerstvých absolventov z popredných univerzít v 18 krajinách strednej Európy a Francúzska. Prieskum sa zameral na ich skúsenosti a prístup k práci. Okrem toho mapuje oblasti, ktoré ich najviac znepokojujú, a zisťuje najdôležitejšie faktory, na základe ktorých si vyberajú budúceho zamestnávateľa.
