Riešenie sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy

Kedy k sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy dochádza a ako sa také situácie riešia? Podrobnosti o riešení pred sprostredkovateľom alebo pred rozhodcom.

V rámci problematiky kolektívneho vyjednávania rozlišujeme tri typy sporov, ktorých spôsoby riešenia upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. Sú nimi:

1. spory o uzavretie kolektívnej zmluvy,
2. spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom a 
3. spory o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.

Spor o uzavretie kolektívnej zmluvy

Spor o uzavretie kolektívnej zmluvy je atypickým sporom, ktorého začiatok nie je možné jednoznačne určiť. Je potrebné si uvedomiť, že typické spory vznikajú či už neplnením zmluvných záväzkov, alebo záväzkov mimozmluvných, napríklad pri spôsobení škody. V prípade, ak nedôjde k uzavretiu akejkoľvek zmluvy, spravidla nejde o spor, ale o neúspešné vyjednávanie bez dosiahnutia konsenzu.

Príkladom môže byť kúpa nehnuteľnosti. Ak sa predávajúci s potenciálnym kupujúcim nedohodne na kúpnej cene a nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, asi by bolo neúčelné takýto výsledok považovať za spor. Prečo je to v prípade kolektívnej zmluvy inak?

Problematika kolektívnych vzťahov, a teda vzťahov medzi zamestnávateľom, odborovou organizáciou a zamestnancami má širší právny aj historický kontext, ktorý vychádza z podstaty, že zamestnanci môžu od zamestnávateľa požadovať priaznivejšie podmienky a zamestnávateľ má možnosť sa rozhodnúť, či takéto podmienky zamestnancom poskytne a či sa k tomu zaviaže kolektívnou zmluvou. Ak k takémuto záväzku nedôjde, zamestnanci majú právo sa rozhodnúť, či u zamestnávateľa zotrvajú, prípadne môžu využiť možnosť nátlakovej akcie – štrajk. V takom prípade dochádza k narušeniu sociálneho mieru v rámci podniku a ďalší sociálny dialóg sa stáva neúčinným. 

Na podporu toho existuje legislatívna úprava, ktorá dáva právny rámec pre riešenie vyjednávania o uzavretie zmluvy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorý je pretavený vo forme zákona o kolektívnom vyjednaní.

Zákon upravuje nielen to, kto môže o uzavretí kolektívnej zmluvy jednať, aké minimálne obsahové náležitosti má kolektívna zmluva obsahovať, čo v prípade, ak nedôjde ku konsenzu, aké sú spôsoby zmierlivého riešenia sporu, ale aj aké sú podmienky vyhlásenia štrajku zo strany zamestnancov alebo výluky zo strany zamestnávateľa.

Kedy vzniká spor o uzavretie kolektívnej zmluvy

Presný moment vzniku sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy nie je možné určiť. Tým, že zákon o kolektívnom vyjednávaní definuje základné postupy v rámci kolektívneho vyjednávania, je možné ale určiť formálny začiatok kolektívneho vyjednávania. Je ním moment predloženia písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane.

Zároveň, ak už je kolektívne vyjednávanie iniciované, druhá strana musí písomne odpovedať do 30 dní a návrh buď prijať, alebo sa vyjadriť k odmietnutým častiam navrhovanej kolektívnej zmluvy. Zákon definuje povinnosť zmluvných strán o kolektívnej zmluve rokovať a poskytnúť si vzájomnú súčinnosť, ak to nebude v rozpore s ich oprávnenými záujmami.

Prvým momentom, kedy je zrejmé, že nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy, resp. ktorý je možné považovať za začatie sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy, je uplynutie 30 dňovej lehoty na vyjadrenie sa protistrany. Ďalším orientačným bodom vzniku sporu je, ak dôjde k samotným rokovaniam a jedna alebo obe zo strán definujú situáciu ako spor o uzavretie kolektívnej zmluvy. Je potrebné upozorniť, že na existenciu sporu nie je potrebná zhoda oboch strán. Postačuje, že jedna zo strán kolektívneho vyjednávania považuje situáciu za spor.

Najjednoznačnejším manifestom existencie sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy je podanie žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom.

Riešenie sporu pred sprostredkovateľom

V prípade neúspešného kolektívneho vyjednávania je možné iniciovať konanie pred sprostredkovateľom. Takéto konanie možno začať dvoma spôsobmi:

1. zamestnávateľ a odborová organizácia sa dohodnú na osobe sprostredkovateľa a doručia jej žiadosť o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, alebo
2. k dohode o osobe sprostredkovateľa nedôjde a jedna zo zmluvných strán požiada Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o určenie sprostredkovateľa zo zoznamu vedeného ministerstvom.

Prvý spôsob začatia konania pred sprostredkovateľom predpokladá, že obe strany majú záujem o takéto konanie a dokázali sa zhodnúť aj na osobe sprostredkovateľa. Zákon v tomto prípade teda detaily nerieši a vychádza zo základnej premisy, že obe zmluvné strany a sprostredkovateľ si poskytnú vzájomnú súčinnosť pre naplnenie cieľa konania.

V prípade výberu sprostredkovateľa dohodou strán, zákon strany neobmedzuje na sprostredkovateľov zapísaných ministerstvom, a teda je možné osloviť akúkoľvek osobu pripravenú do sporu vstúpiť ako sprostredkovateľ. Zoznam sprostredkovateľov ale ministerstvo zverejňuje, aby sa aj pri dohode strany mohli obrátiť na sprostredkovateľov, ktorých odborné predpoklady boli overené ministerstvom. V zozname na roky 2022-2024 je takýchto sprostredkovateľov 9.

Pri druhom spôsobe začatia konania pred sprostredkovateľom, teda za súčinnosti ministerstva, zákon definuje určité formálne požiadavky. Tento spôsob je možné realizovať až po 60dňoch od prvotného predloženia písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy. Protistrana v takom prípade mala dostatok času vyjadriť sa, navrhnúť iné podmienky a o návrhu rokovať.

Ministerstvo v roku 2021 evidovalo 12 sporov o uzatvorenie kolektívnej zmluvy riešených pred sprostredkovateľom, v rokoch 2022 to bolo 17 sporov, a v roku 2023 išlo o 15 sporov riešených pred sprostredkovateľom.

K odôvodnenej žiadosti o začatie konania s vymedzením predmetu sporu je potrebné ministerstvu predložiť aj písomné materiály k sporu, najmä pôvodný návrh kolektívnej zmluvy a záznamy z rokovania - všetko dvojmo. Jeden rovnopis zostáva na ministerstve, druhý je zaslaný vybranému sprostredkovateľovi. Žiadateľ o začatie konania je povinný žiadosť s prílohami doručiť aj protistrane. Dňom doručenia rozhodnutia ministerstva o určení sprostredkovateľa je konanie začaté.

Ako má samotné konanie pred sprostredkovateľom prebiehať zákon nešpecifikuje. Zákon iba špecifikuje podmienky na výkon funkcie sprostredkovateľa. Tými sú odborná spôsobilosť, vysokoškolské vzdelanie, bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Predpokladom odbornej spôsobilosti sprostredkovateľa sú najmä vedomosti z pracovnoprávnej oblasti a sociálnej oblasti a schopnosti nevyhnutné na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti.

V nadväznosti na to zákon ponecháva spôsob vedenia konania na samotnom sprostredkovateľovi. Formálne je sprostredkovateľ povinný do 15 dní odo dňa začatia konania vyhotoviť návrh riešenia sporu, ktorý obsahuje označenie strán, opis skutočností ktoré zostali sporné, návrh riešenia sporu a jeho odôvodnenie, dátum vyhotovenia záznamu a podpis sprostredkovateľa. Takýto návrh sú zmluvné strany po overení správnosti oprávnené podpísať a sprostredkovateľ ho odovzdáva na ministerstvo a zmluvným stranám. O predĺžení 15 dňovej lehoty sa môže sprostredkovateľ so zmluvnými stranami dohodnúť.

Samotné vyhotovenie a odovzdanie návrhu na riešenie nepredstavuje vyriešenie sporu. V prípade, ak dôjde následne k uzavretiu kolektívnej zmluvy, riešenie sporu sa považuje za úspešné a kolektívne vyjednávanie za ukončené. Ak k vyriešeniu sporu nedôjde do 30 dní odo dňa začatia konania pred sprostredkovateľom, konanie sa považuje za neúspešné. Túto lehotu je možné tiež dohodou predĺžiť.

V prípade konaní, kde strany nemajú skutočný záujem o zmierovacie konanie, ale konanie pred sprostredkovateľom považujú iba za formalitu, je 30 dňová lehota postačujúca. V prípade konštruktívneho konania majú strany sporu spravidla záujem o predĺženie lehoty dohodou a uprednostňujú dostatočný časový priestor pre vyjednanie a prípravu správneho riešenia. Vtedy je konanie vedené spravidla 2 – 3 mesiace.

Náklady na sprostredkovateľa zmluvné strany znášajú rovným dielom a odmena sprostredkovateľa je závislá od dohody sprostredkovateľa so zmluvnými stranami. V opačnom prípade sa určí podľa vyhlášky.

V prípade úspešného konania pred sprostredkovateľom dochádza k vyriešeniu sporu. Ak je konanie neúspešné, je možné využiť nasledujúce konanie, a to konanie pred rozhodcom.

Riešenie sporu pred rozhodcom

Základný rozdiel medzi konaním pred sprostredkovateľom a konaním pred rozhodcom je, že zatiaľ čo sprostredkovateľ má svojou činnosťou doviesť strany sporu k dohode bez oprávnenia vec rozhodnúť, rozhodca má prípad posúdiť a vydať autoritatívne rozhodnutie, ktorému sa zmluvné strany podriadia.

Prioritnou podmienkou pre možnosť začatia konania pred rozhodcom je, že vo veci prebehlo konanie pred sprostredkovateľom. Opäť sú dve možnosti, ako sa začne konanie pred rozhodcom:

1. podaním spoločnej žiadosti o riešenie sporu rozhodcom samotnému rozhodcovi. O tom spíše rozhodca zápisnicu, ktorú odovzdá stranám a ministerstvu;
2. v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, podaním žiadosti jednej zmluvnej strany adresovanej ministerstvu.

Je potrebné znovu zdôrazniť osobitnosť kolektívnej zmluvy. Aj v prípade kolektívnej zmluvy platí základná zásada civilného práva – zmluvná voľnosť. Zákonom o kolektívnom vyjednávaní je v extrémnom prípade táto zásada preklenutá, a to práve v prípade, kedy je o určenie rozhodcu požiadané ministerstvo.

V prípade, ak obe strany majú záujem, aby o ich spore rozhodol rozhodca a na rozhodcovi sa zhodnú, svojou vzájomnou vôľou sa podriaďujú budúcemu rozhodnutiu rozhodcu, ktorého vydanie a doručenie má účinky uzavretia kolektívnej zmluvy. A teda, ako rozhodne rozhodca, tak bude vyzerať kolektívna zmluva. To je tá miernejšia alternatíva.

Ak ale k dohode o konaní pred rozhodcom nedôjde, prečo má právo jedna strana požiadať ministerstvo o určenie rozhodcu?

Takáto situácia môže nastať iba v ojedinelom prípade, a to keď ide o pracovisko, kde zákon zakazuje štrajkovať alebo spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Ak teda zákon obmedzil určitým skupinám zamestnancov základné právo - možnosť štrajkovať, napríklad zamestnanci obsluhy jadrových elektrární, príslušníci ozbrojených síl, sudcovia,  musel im zákon na druhej strane dať možnosť domáhať sa uzatvorenia kolektívnej zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že domáhať sa uzavretia kolektívnej zmluvy môže v tomto prípade aj zamestnávateľ, avšak s ohľadom na charakter kolektívnej zmluvy sa také situácie nevyskytujú.

V prípade sporov o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy sa zase vychádza z predpokladu, že práva a povinnosti kolektívnou zmluvou dané boli, a je potrebné rozhodnúť, či sú, alebo nie sú plnené v súlade s kolektívnou zmluvou. V tomto prípade nie je preklenutá zmluvná voľnosť strán.

Rozhodcom nemôže byť osoba, ktorá bola v tom istom spore sprostredkovateľom. Rozhodcovi je doručená žiadosť o riešenie sporu, ktorá obsahuje vymedzenie sporu doložené písomnými materiálmi, a stanovisko druhej strany - všetko dvojmo. Po doručení žiadosti rozhodca do 15 dní oznámi zmluvným stranám svoje rozhodnutie, ktoré obsahuje:

Náklady na rozhodcu, na rozdiel od konania pred sprostredkovateľom, uhrádza ministerstvo v zmysle vyhlášky.

Ministerstvo bolo v roku 2021 požiadané o určenie rozhodcu v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy v jednom prípade, v roku 2022 a 2023 nebol pred rozhodcom riešený žiadny spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, kde by bolo ministerstvo požiadané o určenie rozhodcu. To nevylučuje, že rozhodca bol o rozhodnutie požiadaný priamo účastníkmi sporu, bez intervencie ministerstva.

Obrana proti rozhodnutiu rozhodcu

Bez ohľadu na spôsob začatia konania pred rozhodcom, existuje možnosť, ako takéto rozhodnutie zvrátiť. Je to možné ale výlučne v prípade, ak rozhodca rozhodoval spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. V prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy je rozhodnutie rozhodcu nezvratné.

Súd môže na návrh niektorej zmluvnej strany zrušiť rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami. Na súd je možné obrátiť sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia rozhodcu.

V prípade zrušenia rozhodnutia rozhodcu, rozhoduje o spore ten istý rozhodca, ibaže by s tým nesúhlasila aspoň jedna zmluvná strana alebo tento rozhodca nemôže rozhodovať z iného dôvodu. V takom prípade nového rozhodcu určí ministerstvo. Pri novom rozhodovaní je rozhodca viazaný právnym názorom súdu.

Ak by návrh na zrušenie rozhodnutia rozhodcu nebol podaný do 15 dní alebo súd návrhu nevyhovel, pôvodné rozhodnutie rozhodcu je vykonateľné.

Ďalšie typy sporov

Ďalším z typov sporu podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní je aj spor o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorého nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Základnou podmienkou pre vznik takéhoto sporu je existencia platnej kolektívnej zmluvy. Ďalším predpokladom je, že niektorá z podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve nie je plnená. Nemôže ísť ale o individuálny nárok zamestnanca.

Nepôjde napríklad o spor zamestnanca so zamestnávateľom o nevyplatené odstupné, na ktoré má zamestnanec nárok podľa kolektívnej zmluvy. Na druhej strane do tejto kategórie bude napríklad patriť neposkytovanie súčinnosti zamestnávateľa odborovej organizácii alebo naopak, ak takáto súčinnosť bola dojednaná kolektívnou zmluvou.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní tiež definuje spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Jedná sa o formálny spor, kedy či už na strane odborových organizácií, alebo na strane zamestnávateľa je neistota, ktorá odborová organizácia (alebo skupina odborových organizácií) je oprávnená uzavrieť so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu.

Tento typ sporu vzniká na pracoviskách, kde popri sebe pôsobí viacero odborových organizácií a nie je zrejmé, ktorá organizácia alebo organizácie majú väčšinové zastúpenie. To je závislé od počtu členov, ktorí sú v pracovnom pomere u konkrétneho zamestnávateľa.

Spory, ktoré vzniknú v rámci kolektívneho vyjednávania, sa riešia zákonom definovaným postupom. Prvým štádiom je samotné kolektívne vyjednávanie, ktoré vychádza z princípu rokovania v dobrej viere. V prípade neúspešného kolektívneho vyjednávania môže nasledovať konanie pred sprostredkovateľom, ktoré môže byť nasledované konaním pred rozhodcom. To všetko s cieľom predísť prípadnému štrajku alebo výluke.